Veľká noc je oslavou jari a časovo sa aj kryje s pohanskými oslavami príchodu jari a ľudia tešiaci sa, že končí zima, 
vítali tieto sviatky rôznymi tradíciami spojenými s týmito oslavami a neskôr sa stali aj súčasťou kresťanských veľkonočných osláv. Nebudeme opisovať, ako sa určuje dátum pre Veľkú noc, ale vieme, že je to vždy marec alebo apríl. Nie je to len cirkevný sviatok, ale tieto dni sa stali aj časom osláv a veselia.
V Paríži a ani nikde vo Francúzsku nenájdete mladíkov s korbáčmi obchádzajúcich mladé devy, aby ich riadne vyšibali a vyoblievali vodou. Vo Francúzsku je rozšírená tradícia čokoládových veľkonočných vajíčok pre deti. A kto bol počas Veľkej noci v Paríži, tak vie, že z výkladov sa na nás usmievajú čokoládové vajíčka rôznych veľkostí a vôbec, čokoláda sa na nás valí nielen v podobe vajíčok, ale aj kuriatok, zvonov a podobne. Lebo legenda hovorí, že zvony sa na Veľkonočný piatok vracajú do Ríma, aby odniesli smútok z Kristovho ukrižovania a na spiatočnej ceste na Veľkonočnú nedeľu nadobudnuté vajíčka ako požehnanie, porozhadzujú po záhradách. V celom Francúzsku od Veľkého piatku až do Veľkonočného pondelka nezvonia zvony na žiadnom chráme a kríž so sochou ukrižovaného Krista je v každom chráme zahalený. A tak francúzske deti musia po záhradách tieto čokoládové vajíčka pohľadať.
Veľkonočný pondelok je dňom pracovného pokoja, nemá iný náboženský význam. Francúzi tieto dni trávia v kruhu rodín. A keďže Francúzsko je preslávené svojím kulinárskym umením, nesie sa aj Veľká noc nielen v znamení rôznych čokoládových sladkostí, ktorými sú cukrárstva, lahôdkárstva i supermarkety doslova zaplavené. Veľká noc je v tejto krajine teda aj sviatkom čokolády a čokoládových dobrôt, ktoré sú niekedy priam umeleckými dielami.
Môj francúzsky priateľ mi opísal priebeh veľkonočných osláv vo Francúzsku asi takto: ako aj u nás, 40 dní pred Veľkou nocou, od Popolcovej stredy (Le mercredi des cendres) sa začína pôst. Je to čas modlitieb, počas ktorých kresťania menia svoje každodenné zvyky pre lepšie „počutie“ Boha.
Posledný týždeň veľkonočných sviatkov, nazývaný svätý týždeň, je dôležitý, pretože každý deň sa konajú tieto obrady:
- v nedeľu pred Veľkonočnou nedeľou, teda prvý deň svätého týždňa, prichádzajú ľudia do kostola so zelenými vetvičkami, čo Francúzi nazývajú des rameaux a tento deň dimanche des rameaux (tento deň kresťania oslavovali ako triumfálny príchod Ježiša do Jeruzalema)
- Svätý štvrtok, je to deň posledného jedla Ježišovho, kedy povedal: “Toto je moje telo a toto je moja krv, obetovaná za Vás, toto robte na moju pamiatku.”
- Svätý piatok, Ježiš umiera.
- Nedeľa – to je Veľkonočná nedeľa, to sú Paques, je to deň vzkriesenia, deň osláv.
Dá sa povedať, že čas veľkonočných sviatkov je pre všetkých ľudí, ako aj pre Francúzov, časom očakávania a milosti.
Počas pôstu aj Francúzi jedia veľmi málo a striedmo, hlavne vynechávajú mäso. V piatok sa podáva ryba a počas Veľkonočnej nedele konzumujú tradičné jedlo – jahňacinu alebo teda baránka.
Čokoládové vajíčka majú symbolizovať zrod nového života, plodnosti a samozrejme oslavu prichádzajúcej jari.
Sviatky Veľkej noci sú teda pre labužníckych Francúzov oslavou aj dobrého a upraveného jedla, a keďže majú také skoro vždy – nenechávajú na tanieri ani kúsok. Doma aj v reštauráciách po skončení jedla vytierajú omáčku z taniera kúskom bagetky. Lebo Francúzi jedia veľmi radi a s rozkošou. Francúzska kuchyňa je umením. A francúzske vína? A syry? Dobré jedlo sa predsa nemôže podávať bez dobrého vína. Syry konzumujú skorej ako múčnik.
A tak si pri návšteve Paríža počas veľkonočných sviatkov všimnite tie záplavy čokoládových vajíčok. Ja osobne som ešte nikdy nevidela tak veľké čokoládové vajce ako v Paríži. Tešme sa z prichádzajúcej jari a z nádherného mesta, ktoré začne rozkvitať kvetmi gaštanov a záhrady zaplavia jarné kvety. Rozkvitnime na jar ako celá príroda.
Foto: Autor
