Vráťme sa ešte späť na Montmartre a k príchodu Vincenta van Gogha na ulicu Lepic, 54 k bratovi Theovi. 
Atmosféra Montmartru sa však van Gogha dotkla veľmi málo, asi najmenej. Počas dvoch rokov, kedy tu býval, sa zoznámil s Toulouse-Lautrecom. Augusta Renoira lákala zase viacej Provence, ale jeho ducha nájdeme v Cortotove ul. 12 (rue Cortot), kde je dnes Múzeum Montmartre. Uprostred záhrady stojí domček, v ktorom Renoir pracoval v dobe, keď sa chystal na svoj slávny obraz „Bál v Moulin de la Galette“. Spomeňme krátko ďalších maliarov, ktorí žili a tvorili na Montmartri – Maurice Utrillo, enfant terrible, jeho matka Suzanne Valadon, neznášanlivý Edgar Degas alebo Manet.
Ale bez maliara, ktorý sa na Montmartri objavil na začiatku osemdesiatych rokov 19. storočia, si legendu umeleckého Montmartru nevieme predstaviť. Dodnes je týmto symbolom Henri de Toulouse – Lautrec. Vo svojom ateliéri na rohu ulice Caulaincourt s rue Tourlaque organizoval každý piatok „jour fix“, návštevný deň, ktorý sa vždy zmenil vo veľký flám. Tu Lautrec vydržal 12 rokov.
V roku 1904 pri svojej štvrtej ceste do Paríža tu zostal natrvalo Pablo Picasso. Jeho ateliér vošiel do histórie ako Bateau-Lavoir, kde bola atmosféra vzájomného priateľstva a na konci svojho života Picasso často opakoval: „Poďme sa vrátiť do Bateau Lavoir.“
Umelci začali Montmartre postupne opúšťať. Ako prví ho opustili impresionisti. V roku 1910 aj tak boli až na niektoré výnimky už všetci mŕtvi. Montmartre umelcov a maliarov pomaly umieral a po druhej svetovej vojne sa zrodil nový Montmartre, Montmartre turistický, a požiar, ktorý v roku 1970 vypukol v Bateau Lavoir, bol už len symbolickým koncom tejto éry. A tak sa teda vydajme na opačný koniec Paríža. Aj dnes, keď sa túlame uličkami Montmartru, si vieme predstaviť, prečo sem toto miesto priťahovalo maliarov, ale pri návšteve dnešného Montparnassu sa pýtam, čo priviedlo umelcov práve sem?
Súčasný Montparnasse veľa pôvabov neponúka. Upchané bulváry autami, činžiaky, sklenené monštrá, garáže. Montparnasse nemá na rozdiel od Montmartru žiadnu históriu. Umelcov sem však priviedli rovnaké dôvody ako kedysi na Montmartre – žilo sa tu jednoducho lacno. Domy boli bez elektriny, rozvodov plynu, vodovod bol luxusom, a tak cena nájmov bola nízka. Väčšina umelcov boli emigranti z východnej Európy, Španielska, Talianska. Z Montmartru sem prišli Modigliani a Picasso. Kultúrny život sa sústreďoval okolo križovatky Vavin, tam, kde je dnes Picassovo námestie, a kde sa križujú bulváry Montparnasse a Raspail.
Kruhovitá stavba, ktorej sa hovorilo La Ruche „Úľ“, znamenala to isté pre Montparnasse ako Bateau Lavoir pre Montmartre. Najslávnejším obyvateľom bol asi maliar Marc Chagall, ktorý sa dočkal slávy aj peňazí ešte za svojho života. Na začiatku dvadsiatych rokov 20. storočia bol „Úľ“ už v dezolátnom stave a jeho majiteľ nemal peniaze na jeho opravu. Ale aj napriek tomu prežil až do dnes. A tak vstup do La Ruche v pasáži Dantzig č. 2, ktorý lemujú dve Múzy, dodnes stráži všetky tajomstvá géniov tých čias.
Naposledy sa Montparnasse zapísal do dejín umenia vďaka surrealistom. Básnici na čele so Jacquesom Prévertom sa usadili na ulici Chateau. Surrealistickí maliari mali centrum v rue Blomet č. 54. Maliar Joan Miró bol určite najvýraznejšou montparnasskou postavou.
Ako skončila história ateliérov na Montparnasse? Jednoducho pod buldozérmi… Už len socha Mesačného vtáka, ktorú Miró daroval mestu, dnes stojaca na maličkom námestí v ulici Blomet, pripomína život umelcov v tejto časti Paríža.
A tak teda končíme našu cestu po parížskych ateliéroch. Ani zďaleka sme nestihli byť všade. Nevideli sme nádherný ateliér Rodina neďaleko Invalidovne, nenavštívili sme Matissa ani Salvadora Dalího. Nešli sme po stopách Alfonsa Muchy do ulice Val de Grace, ani po stopách mnohých iných, ktorých nádherné diela dnes obdivujeme v galériách. Možno aj preto, lebo po Montparnasse sa už maliari nikdy a nikde nezdružovali.
Dnes je vraj v Paríži 30 000 maliarov, 300 galérií, 50 profesionálnych kritikov, množstvom agentov, nespočetne zberateľov. Výstavy sa tu striedajú neuveriteľnou rýchlosťou a vždy na ne stoja rady Parížanov. Lebo Paríž umenie miluje. Len v mesiacoch november a máj vieme narátať viac ako 100 výstav za jeden týždeň. A tak nechávam na Vás, aby ste si našli práve toho svojho umelca.
Tak hľadajte miesta svojich obľúbených maliarov a umelcov po potulkách milovaným Parížom.
Foto: Wikipedia
Súvisiace články:
