Neustále nás sprevádzajú Parížom. Sú stále s nami, na každom kroku. Nech akokoľvek obraciame tvár do výšok 
budov, doprava či doľava, ony sú stále s nami. Parížske ulice. Tak sa poďme, milovníci Paríža, potúlať po parížskych uliciach a venovať im trošku viac pozornosti.
Aké sú parížske ulice? Ako všetky ulice na svete. Sú rovné, krivé, široké alebo úzke. Sú tiché alebo rušné, sú výstavné alebo špinavé. Možno len majú oveľa viacej názvov, označení ako inde na svete. Lebo vo Francúzsku sa nepovie len ulica, či cesta, ale je tu neskutočne veľa označení ako rue, ruelle, boulevard, avenue, passage, chemin, galerie či allée. A parížske ulice majú svoju vlastnú históriu tak ako samotné mesto. Udalosti, ktoré sa na nich odohrali alebo dôvod, pre ktorý vznikli, im dávali mená a názvy. Jednoznačne však ulice všade na svete sú tepny, cez ktoré prúdi a hýbe sa život každého mesta.
Keď sa ráno Paríž prebúdza, do ulíc vyjdú upratovači a zametači so zelenými metlami, na Montmartri sa popri chodníku na ceste spustí prúd vody z kanálov, a tak prúd vody odnáša príbehy minulej noci a ulice sú tiché, čakajúce na topánky turistov a Parížanov.
Ktorá z parížskych ulíc je najstaršia, najkrajšia, najširšia či najdlhšia? Každý má svoju ulicu, či uličku, práve tu pre neho najkrajšiu. Ale ktorá je najstaršia? Pri hľadaní odpovede si ešte musíme pripomenúť, že do 19. storočia určovali veľkosť mesta mestské hradby. Najstaršie mestské opevnenie dal vybudovať v r. 1120 Ľudovít VI. Tieto hradby začínali niekde v okolí kostola St. Germain-l´Auxerrois, pokračovali pozdĺž námestia Gréve (dnes je to námestie pred l´Hôtel-de-Ville), ďalej pokračovali za Seinou na ľavom brehu a vyústili na nábreží Veľkých augustiánov.
Ako sa mesto rozrastalo a rozširovalo, už bolo medzi týmito hradbami tesno. A tak o 17 rokov neskôr sa kráľ Filip August rozhodol vybudovať nové hradby (určite aj kvôli tomu, aby aj on mal hradby), ktoré začínali na pravom brehu, niekde na nábreží Louvru a oblúkom pri uliciach Etienne Marcel a Vieille-du-Temple sa vrátili ku Seine. Na ľavom brehu začínali pri nábreží des Tournelles, vyšplhali sa na pahorok Sv. Jenovévy a k Seine sa vrátili niekde tam, kde je dnes Francúzsky inštitút. Práve Filipove hradby začali s dôležitým rozlíšením mesta. Toto rozlíšenie platí prakticky dodnes. A to je to, že Parížom je to, čo sa nachádza „intra muros“, teda vo vnútri hradieb a to čo je „extra muros“, vonku za hradbami, bude dedina alebo teda dnes už predmestie.
A tak aj miesta, bez ktorých si dnes už Paríž nevieme predstaviť, boli extra muros: Montmartre, Clichy, Belleville, Montparnasse. K Parížu nepatril dokonca ani kláštor Saint Germain des Prés a ani okolie dnešnej Champs-Élysées. Len ťažko si dnes vieme predstaviť, ako mesto kedysi vyzeralo. Zopár stôp však nájdeme v múzeu Carnavalet v časti Marais. Aj historické knižky, napríklad od Roberta Merleho – Mé dobré město Paříž – nám opisujú mesto, kde neboli žiadne ulice. O prvých desiatich storočiach Paríža vieme veľmi málo. Vieme len to, že v roku 1300 bolo v Paríži okolo 300 ulíc. Ale vôbec neboli také, ako ich dnes poznáme. Do 13. storočia ste v Paríži nenašli jedinú dláždenú ulicu. Až do 18. storočia sa jazdilo a chodilo po udupanej zemi a po takýchto uliciach chodilo a behalo naozaj kadečo a „všetko z okna“ tiež nepridávalo k ich vzhľadu. Až kráľ Filip August v roku 1185 vydal príkaz, aby sa ulice v Cité vydláždili veľkými tvrdými kameňmi. Ani s osvetlením ulíc to nebolo o nič lepšie. Až od roku 1524 museli majitelia domov vedúcich do ulice nechávať v obloku rozsvietenú sviečku počas celej noci. Chodci museli nosiť rozsvietené lampy. Od lámp so sviečkami sa postupne prešlo k olejovým lampám s jednoduchým reflektorom, ktorý odrážal svetlo a lampy sa vešali na špeciálny stĺp.
A dnes? Paríž nazývame „mestom svetiel“. Tak ako sa dalo v stredovekom Paríži ľahko zablúdiť, aj hľadanie najstaršej ulice je tak trošku blúdením. Ale nepochybne najstaršou ulicou je rue Saint Jacques, ktorá dodnes pretína celú Latinskú štvrť a ústi až na bulvár Montparnasse.
Medzi jednu z najstarších ulíc môžeme zaradiť aj rue Saint-Denis, hoci dnes má ulica skôr pochybnú slávu, tá minulá bola naozaj bohatá a úžasná. Kedysi to bola jedna z najkrajších a najbohatších ulíc. Práve po nej boli odvážané pozostatky kráľov z kráľovského paláca do baziliky Saint Denis.
Veľké zmeny v Paríži nastali až po 100 rokoch. Veľká francúzska revolúcia predznamenala zmeny v mnohých smeroch života. A keď v roku 1853 cisár Napoleon III. vymenoval do funkcie prefekta baróna Georges-Eugène Haussmanna, parížskeho rodáka a bonapartistu, tvár Paríža sa začala meniť. A môžeme povedať, že Haussmannov Paríž to je Paríž dneška. Starý Paríž skončil, lebo Haussmann sa do zmien pustil naozaj razantne a nekompromisne. V roku 1860 v Paríži zbúrali 27 500 domov, ale zároveň sa postavilo 102 500 nových domov. Vybudovali sa hlavné mestské ťahy, široké bulváre, nové námestia a zrodil sa nový fenomén – bulvár.
Dnes máme v Paríži asi 6 000 ulíc v celkovej dĺžke viac ako 1 000 kilometrov. Parížske ulice sú rôzne, najznámejšia a najširšia je Avenue des Champs-Élysées. Ktorá je najužšia? Asi allée des Fuches v dolnej časti rue Belleville. Tak pozor, aby ste sa v šírke 60 cm nezasekli. Najdlhšia ulica je rue Vaugirard (pri Luxemburských záhradách), ale veľmi dobre jej konkuruje jedna z najkrajších ulíc rue Rivoli (popri Louvre).
V parížskych uliciach nájdeme čokoľvek z Paríža. Z jeho histórie, z jeho umelcov, veselých príbehov, či osudových udalostí. Dalo by sa toľko hovoriť o parížskych uliciach.
Keď pôjdeme parížskymi ulicami, skúsme vnímať to ich zvláštne tajomno, čo v sebe ukrývajú. Nie je to len betón, kameň či asfalt. Skúsme v uliciach Paríža nájsť dušu tohto úžasného mesta. Otvorme srdcia a oči tomu, čo nám ulice Paríža ukazujú a načúvajme príbehom, dávno minulým či rozkošne súčasným.
Foto: Autor
Súvisiace články:
-Nádherné a tajomné – parížske kostoly
