Paríž – mesto snov a splnených želaní. Mne sa tento sen plní už 20 rokov a stále sa neviem tohto mesta nabažiť. Lebo 
Paríž, to je puto. A každou návštevou je toto puto silnejšie a silnejšie. Verte mi, aj po tých rokoch pri každej návšteve objavím niečo úžasné, vzrušujúce či zaujímavé. Alebo niečo obyčajne krásne. Stačí otvoriť srdce a občas nechodiť po notoricky známych turistických miestach… Stačí si len povedať, že teraz zabočím vľavo… a nechať sa viesť.
Rovnako ako ma fascinuje Paríž, neuveriteľne ma priťahuje aj rieka Seina. Paríž a Seina, dve neoddeliteľné ženy, ktoré na seba nežiarlia a jedna druhej pomáhajú vyzdvihnúť krásu a jedinečnosť tej druhej. Mesto a rieka, ktorá cez Paríž preteká celé stáročia.
Všimli ste si niekedy mestský znak Paríža? Viete, čo je na ňom? Voda a loď. Uvedomili ste si niekedy význam a zmysel tohto znaku? Tak poďme sa pozrieť na Paríž a neodmysliteľnú Seinu trošku bližšie.
Seina, rieka, ktorá nežne objíma v náruči ostrov Cité, a ktorá patrí rybárom ako aj zaľúbeným. Vlastne patrí všetkým. Aj dnes môžete vidieť rybárov na výbežku ostrova Svätého Ľudovíta. O parížskych rybároch písal aj Ernest Hemingway. Rybári tu chytali ryby podobné beliciam, ktorým hovorili goujon. Práve na ostrove Sv. Ľudovíta stretnete rybárov ako aj milencov.
Seina je ako zmyselná žena. Veď aj meno dostala po víle Sequane, ktorá určite tancovala pri svite mesiaca na svahoch hory Tasselot, u ktorej rieka pramení. A počas 280-kilometrovej cesty do Paríža prináša všetky vône a celá nedočkavá vstupuje do Paríža pri Bercy, aby po 12 kilometroch Paríž opustila pri Point-du jour.
Keď navštívite Paríž, skúste sa na toto úžasné mesto pozrieť od Seiny či z niektorého z jej mostov (je ich 38).
Seina hrá a hrala vždy dôležitú úlohu v živote Paríža. Práve po rieke prišiel človek do tejto oblasti, aby tu založil mesto. Po rieke sa do mesta dopravovalo všetko, čo potrebovali ľudia k životu. Tam, kde sú dnes romantické a obľúbené nábrežia, boli kedysi riečne prístavy. A práve preto má Paríž vo svojom znaku rieku a loď. Seina nebola výnimočná len ako dopravná cesta, ale bola aj prirodzenou prekážkou pre dobyvateľov.
Ale ako vieme, pôvodná Lutetia vznikla na ostrove uprostred rieky a postupne sa rozširovala najskôr na ľavý breh a potom na pravý. A práve pri tomto rozširovaní sa veľmi dôležitými stali mosty. V Bercy ako prvý most, ktorý pretína Seinu, je Pont National a posledný je Pont du Garigliano. Tieto mosty sú historicky bezvýznamné, ale sú to mosty, ktoré nesú stopy úžasnej histórie. Zostaňme teda stále v blízkosti Cité. Lebo len práve tu sa až do 17. storočia stavali jediné mosty v Paríži. Iba tu sa Seina dala prejsť z oboch brehov. A kedysi mosty nevyzerali tak, ako ich poznáme dnes. V stredovekom Paríži stáli domy na všetkých mostoch. Ukážkovo je to opísané v románe Parfum – Príbeh vraha od P. Suskinda. Nie vždy bola Seina nežná a pokojná. Veľa starých mostov strhli povodne či zhoreli. Ako keby chcela ukázať aj svoju temnú stránku či upozorniť ľudí, že drevené mosty či domy na mostoch nie sú veľmi bezpečné.
A tak 31.5.1578 kráľ Henrich III. položil základný kameň pre Nový most, pre most, ktorý mal byť v dejinách mesta niečím výnimočným. Po prvý raz mal spojiť ľavý aj pravý breh Seiny. Ale stavitelia si nevybrali vhodný čas na začatie výstavby, nakoľko kráľ Henrich III. bol pri pokladaní základného kameňu uplakaný z pohrebu svojich dvoranov Québusa a Maugirona, ktorí zomreli po súboji s ľuďmi vojvodu de Guise. Ale to je už iná história, kedy sa kráľ Henrich III. nezaujímal príliš o stavbu mostu, nakoľko mal dosť starostí s vojnou hugenotov a súperením s katolíckou ligou. A tak sa výstavba mostu tak pretiahla, že sa jeho dokončenia nedočkal. Až v r. 1603 Nový most otvoril jeho následník Henrich IV. Dokonca ho na tomto moste chcel neškodný blázon zabiť. Henrich IV. sa na most vrátil aj po smrti. Jeho vdova Mária Medicejská sa rozhodla, že dá špičke Židovského ostrova jazdeckú sochu kráľa. V roku 1613 bola socha dokončená s hmotnosťou 12 400 libier, čo je asi 3,5 tony. Doprava z Talianska trvala rok a dokonca sa socha potopila neďaleko Sardínie. Ale to neboli jediné strasti tejto sochy. Prišla francúzska revolúcia a socha bola roztavená. Keďže všetci vieme, že história sôch a pomníkov je aj históriou politiky, tak práve politika a predovšetkým jej predstavitelia diktujú kto, kedy a kde má či môže stáť. A tak sa socha Henricha IV. v roku 1814 vrátila na svoje miesto a dodnes si kráľov kôň s kráľovským nákladom pyšne stojí uprostred Nového mosta. Ale Pont Neuf nebol len mostom. Sem sa chodili ľudia pobaviť a most sa stal jedným z centier parížskeho spoločenského života. Dnes je vo svojej pôvodnej podobe najstarším mostom Paríža, hoci sa už štyri storočia nazýva novým.
Nádherný pohľad na Cité a Pont Neuf je z mosta Pont des Arts, obľúbeným mostom pre peších. Zastavte sa na moste des Arts a zahľaďte sa na Cité, Seinu a zaveste aj Vy svoj visiaci zámok na most, čo sa stalo v poslednom čase veľmi obľúbeným. Spojte sa takto naveky s Vašou láskou a týmto mestom nad Seinou.
Hoci mosty časom začali plniť len svoju základnú funkciu a stali sa tak jednoducho spojnicami medzi obomi brehmi rieky, stále majú svoje čaro. A tak zatiaľ čo v roku 1604 bolo v Paríži len 5 fungujúcich mostov, v roku 1635 ich už bolo desať. Bolo čoraz viac evidentné, že vývoj mostov sa bude uberať smerom, aby bolo možné vyhovieť požiadavkám rozrastajúceho sa mesta. Možno už len trošku štatistiky – prvý most, ktorý preklenul Seinu bez toho, aby sa opieral o nejaký ostrov bol most Pont Royal – Kráľovský most. Ale to už stál aj ďalší kamenný most Pont de la Concorde, čiastočne postavený aj z materiálu zrúcanej Bastily. V roku 1801 až 1866 bolo postavených štrnásť mostov, medzi nimi aj prvý železný, už spomínaný Pont des Arts.
Končilo romantické obdobie, v ktorom mali mosty svoju históriu. Dnes sú už len súčasťou mesta. Ľudia a autá sa cez ne ponáhľajú odniekaľ niekam. Najskôr peši, vo fiakroch, omnibusoch, autobusoch, v automobiloch.
Možno len pár turistov sa zastaví, oprie sa o zábradlie a pozoruje Seinu. Neustále v pohybe, neustále hravú a spievajúcu. Tak nabudúce pri svojej návšteva Paríža, zastavte sa na Novom moste či zaveste svoj zámok na Pont des Arts. Prejdite sa po nábreží Seiny alebo ako mladí Parížania si urobte piknik, lebo pri Seine to jednoducho žije. Seina patrí neodmysliteľne k Parížu.
Pozorujte Seinu a ľudí plaviacich sa na lodiach, zakývajte im, ako Parížan Parížanovi…
Foto: Autor
Foto erbu Paríža: Wikipedia
Pont Neuf a pohľad na Cité
Pont des Arts
Zámky na Pont des Arts
