Paríž je známy ako miesto úžasných historických pamiatok. Veľa ľudí do mesta priláka práve história. Veď nepozrieť si tieto významné pamiatky, je ako ísť počas diéty do cukrárne. Nie je možné však navštíviť všetky. Stavia 
sa tu viac ako 2000 rokov.
Viete, že Paríž spolu s Rímom majú najvyšší počet historických pamiatok na svete? Má ich 4000. Všetky udalosti, ktoré prebiehali počas storočí v Paríži, dali mestu to, čo dnes obdivujeme. A je toho toľko, že sa ľahko stratíme v slohoch, popletiem kráľov, epochy. Všetko čo Paríž zažil, všetku slávu, lesk ale aj úpadok, sa vryl do jeho tváre. Nájdeme tu pamiatky z doby galsko-rímskej, paláce, chrámy, pomníky ale rovnako aj úžasne obyčajné domy siahajúce až do roku 1292 (dom na ulici Volta 3).
Vďaka „nepevnej“ zemi Paríža nie je toto mesto zohyzdené výškovými budovami. Každá doba tu zanechala svoju stopu a tak nie je Paríž vôbec jednotvárny a nedominuje mu len jeden štýl, ako to môžem vidieť napríklad v Londýne či v Aténach. Tým, čím Paríž je, je aj vďaka tvorcom zmesi štýlov ale hlavne vďaka tým, ktorí mali dosť rozumu, aby zaistili ich prežitie, dokázali zastaviť zub času alebo človeka s bagrom….
Architektúra Paríža je taká, aká je. Zapadá. A možno práve je toto dôvod, prečo je Paríž tak magický a príťažlivý. Keď stojím na moste a v rannom slnku vidím Conciergerie, vnímam len čaro Seiny, mostov a vežičky budovy. Nemyslím vtedy na Francúzsku revolúciu či väznenú Máriu Antoinettu. Jednoducho vidím a vnímam len krásu tohto okamžiku. Harmóniu mesta, plynúcu Seinu a slnko…. Alebo v parku Buttes-Chaumont, ktorý je úžasným miestom odpočinku, vnímam len zelenú trávu, vodopád, visutý most, všetok ten výnimočný priestor a nemyslím na to, že tu bola šibenica či odpudzujúca a zapáchajúca skládka. Až v roku 1867 sa Haussmann a Alphander rozhodli zmeniť toto miesto. A podarilo sa im to. Parížania parky milujú. Len čo sa vyhupne prvé jarné slnko, berú ich útokom. Každý si hľadá typickú zelenú stoličku, usádzajú sa na ne a radujú sa z hoci aj krátkej chvíle na slnku.
Neustále premeny. Napríklad v záhradách na Champs Elysées sa pôvodne pestovala zelenina a v Tuilerijských záhradách bola hlina zo záplav zo Seiny a vznikla tu tehelňa.
Paríž je úžasný v tom, ako dokáže otvoriť butiky v starých krámoch, múzeá v nevyužitých nádražiach, administratívu v opustených palácoch. Využije, znovuzrodí. Rozobrala sa Bastila? Nuž, tak sa kameň použije na stavbu mostu Pont de la Concorde.
Dnešný Paríž je úžasný. Vie spojiť dobu minulú, ktorá už odišla a dobu, ktorá ešte len nastane. Aký bude budúci Paríž? Ťažko povedať. A tak pri každej návšteve fotím a fotím. Zachytávam okamžiky jeho života. Kto vie, snáď toto moje svedectvo ukáže mojej dcére či vnučke, aký bol Paríž dnes. Paríž, ktorý som milovala, milujem a budem milovať.
Z Paríža Ľubica Šedivá
Štítky: Francúzsko, Paríž
Atmosféra Paríža je neskutočná, osobne mám obľúbené prechádzky v Luxemburských záhradach, ktoré sa rozkladajú sa na neuveriteľných 22,5 hektároch na ľavom brehu Seiny. Avšak aj moderná Francúzska architektúra patrí medzi moje obľúbené najmä vďaka francúzskemu architektovi Corbusierovi.