Alain Delon

Dalida, Jean Marais – prvé dve osobnosti filmového plátna, ktoré sú spojené s Parížom. Je úplne prirodzené, a moji známi by to len potvrdili, žeby očakávali, že najskôr začnem práve s Alainom Delonom. Lebo tento francúzsky herec bol kedysi dôvodom, prečo som sa začala učiť francúzštinu a prečo sa mi Paríž a Francúzsko tak dostalo (a dostáva) pod kožu. Čítaj viac»

  • Facebook
  • Print
  • PDF
  • Twitter
  • Google Bookmarks
  • email
  • MySpace

Potulky mestskými múzeami Paríža – III.

Poďme sa ďalej túlať a navštevovať Parížske mestské múzeá, kde zažijeme dotyk s umením či s ľuďmi, ktorí podľahli či ovládali túto múzu. Za nulové vstupné dostaneme úžasný umelecký zážitok a zároveň na ceste do múzea objavíme nové časti, či krásy, Paríža.

Dnes sa teda poďme zatúlať do maličkého múzea venovanému zaujímavému ruskému sochárovi – Ossipovi Zadkinovi.

Pôvodom ruský umelec, ktorý do Paríža emigroval v roku 1910, v tomto nenápadnom maličkom domčeku žil a tvoril od roku 1928 až do svojej smrti roku 1967. Nenápadný domček, ktorý je dnes jeho múzeum, nájdete na ulici rue d´Assas, v tesnej blízkosti krásnych Jardin du Luxembourg.

Múzeum vzniklo vďaka Zadkinovej manželke, tiež umelkyni, maliarke Valentine Pax už rok po jeho smrti. A tak dnes môžeme obdivovať zaujímavé a skutočne nevšedné diela.

Malý nenápadný domček je ukrytý v tieni moderných univerzitných budov a cestu k nemu nájdeme v úzkom priechode medzi domami. Cesta nás najskôr zavedie medzi vysoké domy a potom sa zrazu ocitnete v malej záhrade plnej Zadkinových sôch. V záhrade môžete posedieť, v pokoji si vychutnať krásu jeho sôch.

Múzeum je malé, prehliadka vám nezaberie veľa času, jeho prostredie je priam intímne, ale prevedie vás celej tvorbou Zadkina až ku kubizmu. Pre mňa bolo úžasným prekvapením spoznať tvorbu tohto umelca a s veľkým zážitkom pozorovať dokonalosť sôch, ktoré tvoril z rozličných materiálov – z kameňa, dreva či bronzu. Milujem kameň či drevo a len prítomnosť zamestnancov múzea mi nedovolila dotknúť sa týchto sôch.

Odporúčam navštíviť toto múzeum. Keď už budete v Luxembourgských záhradách, prejdite popri Soche slobody a vyjdite na ulicu, ktorá lemuje záhrady. Pár krokov vás dovedie k úzkemu priechodu k múzeu a tak ako ja, aj vy môžete objaviť kúzlo tohto maličkého múzea.

Tak príjemný zážitok.

Ľubica Šedivá

  • Facebook
  • Print
  • PDF
  • Twitter
  • Google Bookmarks
  • email
  • MySpace

Panthéon – tam kde odpočívajú veľkí ľudia Francúzska

Ďalšia budova v Paríži, ktorá je vidieť už z diaľky a ktorá dotvára prekrásnu panorámu mesta je Panthéon.

Panthéon stojí na Montagne Ste-Geniéve, na pahorku Svätej Jenovévy, patrónky mesta. Už počas Antiky tu bola rímska svätyňa, ktorá sa v 6. storočí zmenila na kresťanský kostol, kde boli uložené pozostatky svätej Jenovévy.

Keď v roku 1744 kráľ Ľudovít XV. ochorel, za uzdravenie sľúbil vystavať nový kostol pre patrónku mesta. Kráľ sa uzdravil a tak jeden z najvýznamnejších predstaviteľov klasicizmu J.G. Soufflot navrhol túto kupolovú baziliku, vracajúcu sa k antickému obdobiu.

Čítaj viac»

  • Facebook
  • Print
  • PDF
  • Twitter
  • Google Bookmarks
  • email
  • MySpace

Potulky mestskými múzeami Paríža II.

Vstrebali sme zážitky z návštevy dvoch mestských múzeí a možno, kto vie,  aj niektorí už zažili aj reálnu návštevu. Dnes vás zoberiem do troch síce známejších, ale pre históriu Paríža veľmi cenných a dôležitých.

Najskôr poďme do mojej obľúbenej štvrte Marais. Milujem tu prechádzky, samozrejme sú príjemnejšie počas pracovných dní, kedy sa s radosťou strácam v uličkách tejto štvrte a každé odbočenie pri najbližšom rohu je prísľubom objavu. Veľa turistov smeruje v tejto štvrti k jej ústrednému bodu, ktorým rozhodne je jedno z najkrajších námestí Paríža – Place des Vosges.Práve sem sa kedysi prisťahoval Victor Hugo (už sme o tomto čítali).

A tu sa aj nachádza literárne múzeum – Maison de Victor Hugo v  Hôtel de Rohan-Guéménée. Velikán francúzskej literatúry,  tu žil od roku 1832 a tu aj v roku 1885 zomrel.

Victor Hugo bol skutočne „veľkým Francúzom“ a pri spoznávaní histórie Paríža sa s ním často stretávame. Nebol len básnikom, prozaikom, dramatikom, románopiscom ale aj politikom (okrem iného bol aj senátorom).  Múzeum sa skladá z predsiene vedúcej cez čínsku obývaciu izbu a jedáleň až do spálne, kde tento velikán zomrel. Najviac asi milujeme jeho Chrám Matky Božej v Paríži či Bedárov. Mne je tento muž sympatický svojou antipatiou voči rímskokatolíckej cirkvi vo svojej dobe. Rozhorčovala ho jej ľahostajnosť k ťažkému životu nižších vrstiev, utláčaných monarchiou a preto je asi možné, že Hugove diela boli často na pápežskom zozname zakázanej literatúry. Hoci považoval katolícke dogmy za zastarané a zanikajúce, nikdy však priamo nenapadol cirkev ako takú. Zostával vo svojom živote naďalej hlboko veriacim človekom a uznával silu a nevyhnutnosť modlitby. Jeho predpovede boli o zániku kresťanstva ale aj o tom, že ľudia nikdy neprestanú veriť v „Boha, dušu a povinnosti“. Krásne myšlienky, čo poviete?

Druhé múzeum, ktorá sa tiež nachádza v štvrti Marais, je podľa môjho názoru priam povinnosťou navštíviť každým „milovníkom Paríža“. A to je práve úžasné Musée Carnavalet (na rue 23, Sévigné).

Len tu na vás dýchne história Paríža zo všetkých strán. Len tu uvidíte maľby a fotografie, či iné dokumenty zobrazujúce premeny Paríža či rôzne udalosti prebiehajúce v tomto fascinujúcom meste. Múzeum rozprestierajúce sa v dvoch domoch – Hôtel Carnavalet a Hôtel  Le Peletier de Saint Fargeau. Práve už nám známy baron Haussmann poradil mestskej rade, aby Hôtel Carnavalet kúpila v roku 1866 a následne otvorila pre verejnosť v roku 1880. Hôtel Le Peletier bol k Hôtel Carnavalet pripojený pôvodne v roku 1960, ale otvorený pre verejnosť bol až po rôznych úpravách a rekonštrukciách až  roku 1989. Skutočne sú tu výnimočné zbierky: takmer 2600 obrazov, 2000 sôch, 800 kusov nábytku a iných umeleckých či historicky inak zaujímavých predmetov.

Kto miluje Paríž, tak by rozhodne nemal obísť toto múzeum. Rozhodne nie!

Na záver vás pozývam do asi najznámejšieho múzea z tejto trojice – Petit Palais. Postavený v roku 1900 rovnako ako jeho sused Grand Palais.  Je úžasne navrhnutý architektom Charlesom Girauetom. Má lichobežníkový tvar a skladá sa zo štyroch krídiel okolo polkruhovej záhrady, kde si môžete posedieť v príjemnej reštaurácii. Budova je od roku 1902 múzeom mesta Paríž a nachádzajú sa tu významné kolekcie diel a plastík. Celý Palác je oslavou pre mesto Paríž a francúzske umenie.

Výzdoba galérií vás prevedie históriou Paríža od Lutétie až do moderných čias. Palác je skutočne veľkolepý – od svojich stropov, galérií, umeleckých diel až po mozaikové podlahy, po ktorých kráčate. A preto neváhajte, prejdite nádhernou pozlátenou bránou do tohto múzea.

Mesto Paríž vám ponúka do týchto úžasných múzeí vstup zdarma. Takto odkrýva svoje klenoty, čo je obdivuhodná štedrosť. Tak ju využite a uvidíte, že Paríž nie je vždy len o veľkých peniazoch.

Ľubica Šedivá

  • Facebook
  • Print
  • PDF
  • Twitter
  • Google Bookmarks
  • email
  • MySpace

Októbrový Paríž

Nádherné babie leto nás nalákalo na prechádzky vonku a každý nastavoval tvár posledným hrejivým lúčom slnka, ktoré boli túto jeseň neuveriteľne štedré. A tak  som sa nesmierne tešila na októbrový víkend v Paríži. V termíne, kedy sa konali dni “vinobrania” na Montmartri. Mala som takto absolvovať už  pre mňa “druhý ročník“.

Hoci sa slnko  v Paríži cez tento môj víkend neukázalo, predsa radosť z toho, byť a chodiť po uliciach Paríža, bola ako vždy veľká a Paríž mi zase otvoril svoju náruč a ja som tak mohla objaviť niečo nové a viac viac sa túlať po jeho zákutiach, častiach, štvrtiach, či uliciach. Len tak. Pocitovo a s očakávaním.

Naše kroky najskôr smerovali na večerný Montmartre, kde od piateho októbra prebiehali “Fete des Vendanges”. Okúsili sme opäť úžasné ustrice, špecialitku zo zemiakového šalátu a syru a samozrejme všetko zapili ružovým vínom.

Na druhý deň sme zamierili do starej vidieckej štvrte, ktorá sa nazýva “stará dedina” – Charonne Village. Nachádza sa medzi cintorínom Pere Lachaise a Porte de Montreuil, na juh od Place Gambeta. Toto námestie bolo aj pre mňa východiskovým bodom.  Táto malá štvrť, či mestský blok, má stále v sebe pozostatky skutočného vidieckeho života.

Hlavne prechádzka po rue Saint-Blaise bola čarovná. Na jej začiatku jej dominuje starý kostol Saint-Germain-de-Charonne s prastarým cintorínom. Kostol je teraz v rekonštrukcii, ale rozhodne sa tam po jeho vynovení vrátim. Kráčate pešo, v neuveriteľnom tichu, narážate na malé uličky, jednosmerné ulice, malé záhrady a námestia. Za každým rohom sa objaví zvláštne kúzlo. Láka vás nakúkať do pootvorených okien či vojsť do tvorivej umeleckej dielne, kde za veselého hovoru vyrezávali sochy. Či do galérie, kde sú úžasné fotografie tejto milej štvrte. Skutočne nemôžete uveriť, že ste vo veľkomeste. Dýchne na vás čaro francúzskej dediny.

Keďže som mala tentoraz mužský doprovod, rozhodla som sa preskúmať aj okolie okolo stanice Gard du Nord. Vždy tu prestupujem z RER cestou z letiska. A nikdy som v tomto okolí nebola. Tak sme sa vybrali pozdĺž metra linky č. 2 a č. 4 a zrazu sme sa ocitli v “Indii“. Za výkladmi obchodov boli nádherné hodvábne šaty ako pre princezné. Okolo nás chodili Indovia s typickými červenými bodkami uprostred čela a z otvorených dverí obchodov či reštaurácií ma prenikajúca orientálna vôňa šteklila v nose. Pokračovali sme ďalej až k stanici Gare du Nord. Krásna budova. A keďže nastal čas na odpočinok, zamierili sme hneď vedľa do baru Duvel. Na pivovej “pípe” som narátala 14 rôznych druhov piva. Raj pre pivárov.

Smerovali sme ku kostolu, ktorý ma vždy svojou zelenou strechou priťahoval pri pohľade od Sacre Coeur. Kostol Saint-Vincent de Paul mi vyrazil dych. Interiér je naozaj veľkolepý. Rozhodne stojí za návštevu. V blízkosti sa nachádza ďalší kostol Notre-Dame de Lorette. Obidva kostoly sú veľkolepé a nádherné. Úplne iné ako väčšina kostolov v Paríži. Jednoducho, boli pre mňa prekvapením a zážitkom.

A ešte, nebuďte leniví a skúste zísť nižšie ulicou hneď oproti kostolu. Trochu nižšie a nižšie a teraz sa otočte. Ten pohľad za to stojí. Však?

Čo môžem dodať na záver. Túlajte sa po Paríži, s otvorenými očami a otvoreným srdcom. Radujte sa zo zážitkov a  objavov, ktoré na Vás čakajú možno už za najbližším rohom.

Ľubica Šedivá

  • Facebook
  • Print
  • PDF
  • Twitter
  • Google Bookmarks
  • email
  • MySpace

Potulky mestskými múzeami Paríža – I.

Milovníci Paríža sú rôzni, rôzneho veku, pohlavia, nálady, chutí a tiež finančných možností. A práve na nedostatok financií a s nimi spojenej nemožnosti vidieť to či ono, si dnes posvietime.  Poradím Vám zaujímavé múzea, kde si umelecké duše prídu na svoje a pritom ich peňaženka zostane nedotknutá. Čítaj viac»

  • Facebook
  • Print
  • PDF
  • Twitter
  • Google Bookmarks
  • email
  • MySpace

Palác v záhradách – Palais du Luxembourg

Ako  poslednú ukážku priestorov, kam sa turisti a vôbec verejnosť ako taká dostane len výnimočne, som si nechala Palais du Luxembourg.

Hoci som už vo vnútorných priestoroch raz bola, predsa som využila túto príležitosť aj po druhé. Jednak milujem záhrady, ktoré sú okolo a nepamätám si, žeby som ich v ktorom koľvek ročnom období pri svojej návšteve Paríža vynechala. Lebo Luxemburgské záhrady majú obrovské čaro. Parížania tak isto milujú tieto rozsiahle záhrady – až 25 hektárov. A pravdou je, že sídlo senátu je im viacej menej ukradnuté. Ale príležitosť k návšteve si tiež nenechali ujsť.

Palác spolu so záhradami vybudovala po smrti svojho manžela (Henricha IV.) Mária Medicejská. Ako Talianka mala v spomienkach palác Pitti, v ktorom vo Florencii vyrastala a tak si priala mať palác postavený práve v talianskom štýle. Pozemky kúpila od vojvody de Luxembourg. Architekt preto nazval budovu Petit Luxembourg. Dnes je sídlom francúzskeho senátu. Mária Medici si život v paláci užívala len päť rokov. V roku 1630 bola donútená svojim synom Ľudovítom XIII. uchýliť sa do vyhnanstva na zámku v Blois.

V paláci sídlili rôzne inštitúcie, v roku 1750 tu bolo dokonca múzeum, niečo ako predchodca Louvru. Počas Francúzskej revolúcie bol krátko aj väzením, či tu mal svoje prvé sídlo Napoleon Bonaparte – prvý konzul Francúzskej republiky.

Počas nemeckej okupácie Paríža v rokoch 1941 až 1944 tu Hermann Goring zriadil sídlo Luftwafe. V dňoch od 29. júla do 15.10.1946 sa tu konala mierová konferencia.

Dnes sú tieto priestory sídlom senátu a záhrady slúžia verejnosti. Sú obľúbené všetkým vekovými skupinami. A sú aj mojim obľúbeným miestom. Sadnúť si na typickú zelenú stoličku s vynikajúcim koláčom a minerálkou, či inou dobrotou k jedlu či pití a človek môže naozaj vychutnávať pocit, ktorý vie dať len Paríž.

Ľubica Šedivá

P.S. A viete, že originál návrhu sochy Slobody je práve v týchto záhradách?

  • Facebook
  • Print
  • PDF
  • Twitter
  • Google Bookmarks
  • email
  • MySpace

Sorbonna a kardinál Richelieu

Príjemne naladená som sa naobedovala v obľúbenej gréckej reštaurácii v Latinskej štvrti a spokojne som vyrazila k Luxemburgským záhradám. Ďalším cieľom mojej cesty bola budova Senátu. Ale o tej až nabudúce. Uvítala som možnosť vojsť do jednej z najstarších univerzít na svete a hlavne najznámejšej – do Parížskej Sorbonny. Sorbonna a Colége de France. Len málokomu je neznámy tento pojem vzdelanosti, ktorý tu je už od roku 1253, kedy bola Sorbonna založená ako študentský internát pre 16 chudobných študentov teológie Robertom de Sorbon – spovedníkom Ľudovíta IX. Nakoniec sa stala centrom cirkevného vzdelávania. A nielen to. V roku 1469 priváža rektor tri tlačiarenské stroje a vo Francúzsku tak vznikla vôbec  prvá tlačiareň. Čítaj viac»

  • Facebook
  • Print
  • PDF
  • Twitter
  • Google Bookmarks
  • email
  • MySpace

Palais de Bourbon

Place Concorde, fascinujúce námestie. Najviac zbožňujem pohľad z konca Tuilerijských záhrad. Sadnem si na stoličku, s chuťou jem kúpenú bagetu a pozorujem námestie. Alebo sa jednoducho skloním na múr, podopriem si tvár a len sa tak kochám. Jednoducho pozorujem. Niekedy aj zabudnem fotiť. Možno mi unikne moment na fotku ale neunikne môjmu oku a môjmu zážitku. Vždy ma fascinovala dokonalosť námestia. A určite k nej prispievajú dve budovy – kostol Madeleine a na náprotivnej strane s podobným priečelím aj Palais de Bourbon.

Ako asi vyzerá vo vnútri táto budova Národného zhromaždenia? Veľ razy som o tom rozmýšľala. Už nemusím, už viem, aké skvostné miestnosti sa tu ukrývajú pred zrakmi verejnosti. Tak poďte so mnou na návštevu ďalších priestorov, ktoré sa len pár krát v roku otvoria verejnosti. Čítaj viac»

  • Facebook
  • Print
  • PDF
  • Twitter
  • Google Bookmarks
  • email
  • MySpace

Parížska radnica – Hôtel de Ville

Moja septembrová cesta do Paríža bola tentoraz účelová. Chcela som si vychutnať príležitosť, kedy sú v Paríži  „Journées européennes du Patrimoine“ (tento rok 17.-18.9.2011) a je možnosť sa dostať tam, kde má verejnosť prístup po väčšinu roku zakázaný. Počasie už bolo ľahko jesenné, príchod tohto ročného obdobia signalizovali pomaly sfarbujúce sa listy množstva gaštanov, ktorých je v Paríži nespočetné množstvo a tak som celkom s potešením využila túto  možnosť vkĺznuť do budov a neľutovať, že netrávim čas vonku. Čítaj viac»

  • Facebook
  • Print
  • PDF
  • Twitter
  • Google Bookmarks
  • email
  • MySpace

  Letenky Londýn   Letenky Paríž   Letenky do USA   Letenky New York   Letenky Dublin   Letenky Bangkok   Letenky Los Angeles
  Letenky Boston   Letenky Chicago   Letenky Philadelphia   Letenky Miami   Letenky Brusel   Letenky Zürich   Letenky Amsterdam
  Letenky Praha   Letenky do Moskvy   Letenka Kyjev   Letenky Barcelona   Letenka Madrid   Letenky Malaga   Letenky Alicante
  Letenky Palma Mallorca   Letenky Malta   Letenky Tenerife   Letenky Španielsko   Letenka Lisabon   Letenky Rím   Letenky Atény
  Letenky do Anglicka   Letenky Manchester   Letenky Oslo
  Letenky Varšava   Letenky Vancouver   Letenky do Kanady   Letenky do Austrálie   Letenky Sydney
Kontakty | Všeobecné obchodné podmienky | Ochrana osobných údajov | Partnerská spolupráca | Pracovné príležitosti | O spoločnosti