Navštíviť Paríž iba na niekoľko dní sa dá prirovnať k prečítaniu len jednej stránky obsiahleho vzrušujúceho románu. 
Neprejdete po najbližší roh ulice, aby ste „nezakopli“ o nejaké historické, významné, zaujímavé či moderné dielo. Mať dobrého sprievodcu v Paríži je na nezaplatenie, pretože nevedomky miniete veľa zaujímavostí.
Katedrála Notre Dame v gotickom štýle je jednou z najväčších katedrál. Výnimočná je krásnymi sklenými vitrážami v 176 oknách, zaujímavo položenou dlažbou, spovedelnicami (miestnosti za sklenenou stenou, spovedajúci pritom sedí a rozpráva sa s kňazom), taktiež sochami na portáloch – je ich vyše 200. Za pozornosť stojí sochárske dielo na oltári – Matka Ježiša Krista s rozpaženými rukami drží v svojom lone mŕtveho Ježiša. Stojíte v nemom úžase a čakáte, že každú chvíľu sa telo Ježiša musí zosunúť dolu. Ako je vôbec možné zhmotniť do kameňa taký letmý dotyk ? Neskutočné majstrovské dielo!
Slzy sa nám tisli do očí aj pri pohľade na mladého asi 25 ročného muža, ktorý si v chráme kľakol na kamennú dlažbu a kolenaci odriekajúc modlitbu sa posúval až k oltáru. Cítite božiu prítomnosť a prenikne vás bázeň. Pri bočnom oltári sme zapálili kahance a zvečnili svoj podpis v hrubej knihe návštev.
Poberajúc sa k východu z katedrály sme zistili , že aj do chrámu prichádza biznis. Priamo vo vnútri je zriadený stánok, kde sa predávajú za celkom slušné sumy ružence, sošky, pohľadnice, suveníry – boli sme tým dosť zaskočení. Ale ľudia kupovali, veď je to pamiatka priamo z chrámu! Čo na tom, že o pár metrov sú suvenírové obchodíky s cenovo prijateľnejšou úrovňou.
Pred samotnou katedrálou je rušno. Pestrofarebné oblečenie skupiniek rumunských cigánok kričí z ďaleka a evokuje vo Vás pocit, že vidíte nie jednu Esmeraldu z románu Viktora Huga. Je nutné zvýšiť ostražitosť a poriadne si pritisnúť k sebe tašku. Bez hanby sa zastavia pred Vami, hádajú sa a vyťahujú z evidentne ukradnutej igelitovej tašky dezert, šál, pomaranč. Ďalej sme nevideli, lebo cigánky sa zhŕkli ako kŕdeľ vrán okolo igelitky a s nadšenými výkrikmi si delili veci.
Pred vchodom do katedrály sme si nenechali ujsť miesto, kde sú uložené v dlažbe štyri šedé dlaždice usporiadané do tvaru kruhu so zlatým stredom. Je to bod nula (point zéro), presný stred Paríž, a a od tohto bodu sa merajú vzdialenosti na cestách a vzdialenosti od Paríža. Čakali sme, samozrejme, v rade aj na ten šťastný okamih postaviť sa na bod nula a zvečniť sa. Hovorí sa, že ak sa na tomto bode pristavíte, do Paríža sa určite ešte vrátite! Určite sa chcem do Paríža ešte vrátiť, pretože zážitkov, ktoré som tu popísala mám síce dosť aj z iných častí Paríža, ale mne sa to zdá stále málo. Chcem o Paríži vedieť viac a vidieť viac – veď milujem Paríž!
Viera Pavlíková
Foto stredu Paríža: Autor
Notre Dame je určite úžasná stavba. Rozhodne stojí za to vyšliapať schody do zvonice a na priečelie chrámu. Pri jedinom veľkom zvone si predstavovať, ako sa tu hojdal Zvonár od Matky Božej. Pohľad z chrámu stojí za to.
A viete, že sochy, ktoré sú na priečelí nemajú originálne hlavy? Originálne hlavy boli zničené počas francúzskej revolúcie ľudom, ktorí si myslel, že sú to vyobrazenia francúzskych kráľov (sú to králi Izraela a Judy). Dlho sa myslelo, že sú nenávratne stratené, ale pri rekonštrukcii domu v 70 tych rokoch po prepadnutí podlahy do pivnice sa tieto hlavy našli. Dnes je ich možné vidieť v Latinskej štvrti v múzeu de Cluny.
A vo vchodovom portáli si všimnite vyobrazenie dobra a zla… posledného súdu. Notre Dame je úžasná – zvonku aj zvnútra. Vždy ma dostane