Dnes sa teda stretávame na najstaršom a jednom z najkrajších parížskych námestí, ktoré je od Bastily naozaj na skok. 
Stačí prejsť len pár metrov a objímu Vás nádherné doružova sfarbené oblúky a paláce Place des Vosges. Ocitnete sa v krásnom srdci štvrte Marais, ktorá ako jedna z mála unikla Hausmannovej prestavbe, a tak si dodnes zachovala svoj pôvab a šarm. Ale kedysi tu bol na námestí konský trh a kopy blata. Je však úžasné, že štvrť Marais zostala tak jedinečnou. Je to štvrť, ktorá má svoje kúzlo. Neopakovateľné.
O výstavbe tohto krásneho námestia rozhodol asi v roku 1605 kráľ Henrich IV. Dokončenia palácov, ktoré tvoria pravidelný a uzatvorený obdĺžnik, sa však už nedočkal a námestie otváral až jeho syn Ľudovít XIII. Ružové tehly palácov Vás rozhodne uchvátia. Ulička z Marais Pas de la Mule (Oslí chodník) Vás dovedie k námestiu s 37 palácmi. Pravidelné oblúky, rovnaké priečelia, 4 rady vysokých oblokov a za nimi nádherné vyzdobené sály s maľovanými stropmi a nádhernými schodišťami. Ako sa tu asi žilo tým, ktorí niečo znamenali? Jeden palác je krajší ako druhý. Kráľovské námestie sa premenovalo na des Vosges až v roku 1800. Zaznamenalo, videlo a počulo asi kadečo. Či už tichý krok milencov počas ich tajných schôdzok alebo bolo svedkom politických, či iných škandálov, alebo tu rinčali zbrane (obľúbené miesto na šermiarske súboje). Ale dostali sa tu k slovu aj umelecké múzy. V roku 1832 pred číslom 6 zastavil kočiar a vystúpil z neho syn Napoleonovho generála. V roku 1832 mal tento muž 30 rokov a netušil, že v prenajatom byte na II. poschodí paláca Guéménée zostane 15 rokov, a že tu napíše romány ako Ruy Blas, či Lucrécia Borgia alebo básnické zbierky. Tento muž bol Victor Hugo. Dnes je na tomto čísle 6 Hugovo múzeum. Keď prechádzate po paláci, máte pocit, že Hugov duch je tu stále prítomný a stále obdivuje krásu ružových domov. Len kúsok stojí palác, kde je dnes Picassovo múzeum, Hotel de Sully. Čo dom, to pojem.
V Paríži je veľa malých, veľkých, známych aj neznámych námestí. Niektoré námestia museli obetovať svoju krásu modernej dobe, a tak dnes po nich uháňajú prúdy valiacich sa áut, ako tomu je napríklad na Place de la République či na námestí Place de Clichy. Asi len ťažko si dnes predstavíme Henryho Millera, ako tu trávi svoje „Tiché dni v Clichy.“
Iné námestia zase raz a navždy z mapy Paríža zmizli, iné sa zmenili tak, že ich pôvodná tvár či atmosféra zanikla. Place Blanche či susedné námestie Pigalle sú však takmer také ako kedysi. Štvrť „rozkoše a zločinu“ si svoju atmosféru viac-menej udržiava dodnes. Na Hornom Montmartri, kde sa dnes valia húfy turistov, bola tichá dedina so 14 mlynmi. Na námestí Place du Tertre, ktoré v dnešných časoch občas bzučí ako úľ, musela byť kedysi úžasná atmosféra. Ak si však chcete jeho dávnu krásu vychutnať či predstaviť za dávnych čias, musíte sem prísť skoro ráno alebo v zime. Zastaviť sa tu na chvíľu a snívať a počúvať… možno stromy na zimnom a prázdnom námestí niečo prezradia. V sezóne je námestie plné reštauračných stolov a turistov, turistov a turistov. Milujem navštevovať Paríž cez zimu, keď máte pocit, že Paríž je len pre Vás.
Ale zbehnime ešte smerom dolu z Montmartru na rušné námestie, ktoré je aj veľmi významné. Umiestnením aj architektúrou. Je len pár krokov od Louvru či ulice Rivoli. Obdĺžnik domov dlhý 117 metrov a široký 152 metrov s pravidelnými fasádami domov je už sám o sebe architektonickým skvostom hodným obdivu. A v strede majestátny, dozelena sfarbený stĺp. Place Vendôme. Stála tu pôvodne socha kráľa Ľudovíta XIV., ale ako už dobre vieme a ako sme už hovorili, revolúcia rada strháva hlavy, či už tie živé alebo tie kamenné. Z 1200 ukoristených diel, z ktorých sa napríklad strieľalo aj v bitke u Slavkova, sa ulial vysoký stĺp a na ňom sa umiestnila socha – tentoraz cisára, veľkého – malého Napoleona oblečeného v rúchu antického Cézara. Ale aj ten sa dočkal v roku 1814 odstránenia. Nahradila ho socha Henricha IV., ale milý Napoleon sa vrátil nielen osobne do Paríža, ale aj na svoje miesto, a tak pre zmenu zase dolu s Henrichom. Prišla Komúna, a tak dolu so symbolmi monarchie. Socha skončila na zemi pod stĺpom a nadšení komandori sa s ňou fotili. To sa im však neoplatilo, lebo vieme, že politika a časy sa menia, a tak na základe tejto fotky boli identifikovaní a bez milosti zastrelení. Miernejší osud postretol len slávneho maliara Gustava Couberta, ktorý musel zaplatiť 323.091,65 frankov a finančne sa takto úplne zruinoval.
A tak, nedotýkajte sa velikánov padlých na zemi, lebo neviete, či nevstanú z prachu a popola. Nuž ale Napoleon stojí na Vendômskom stĺpe dodnes. Asi už nikomu nevadil.
Na Vendôme stojí aj slávny hotel Ritz. V roku 1971 v jednom z apartmánov, veľmi skromne zariadenom, zomrela kráľovná „haute couture“ Coco Chanel. Bývala tu s prestávkami takmer 37 rokov. Hotel Ritz bol svedkom mnohých významných udalostí. Bývali tu s obľubou politici, umelci aj naozajstní králi. 31. augusta 1997 tu večerala princezná Diana s Dodim Al-Fayedom a odtiaľto sa vydali na svoju cestu smrti.
A čo ostatné parížske námestia? Ktoré máte vo svojom srdci Vy? Je ich toľko, Place Saint-Sulpice, Place de l’Opéra, Place de l’Étoile – teda po novom už Place Charles de Gaulle s Víťazným oblúkom, či námestie de Grève, teraz námestie pred radnicou alebo oáza pokoja námestie Dauphine?
Kráčajte Parížom a hľadajte to svoje naj, lebo “Paríž sa neuspokojuje s obdivom, ktorý právom vyvolávam. Chce viac.”
Foto: Autor
Súvisiace články:
