Bonjour! Priatelia, ste pripravení na ďalšie putovanie po parížskych kostoloch a objavovanie ich tajomstiev? Tak nech
sa páči, vyrážame.
V prvej časti sme skončili pri katedrále Notre Dame de Paris a dozvedeli sme sa, že sa nám zachovala aj vďaka knihe. A samozrejme, vďaka ľuďom, lebo naozaj len ľudia tvoria a tvorili dejiny.
Ale než opustíme Notre Dame, nádherné priečelie tohto chrámu a všetky bizarné chrliče, ktoré na nás pozerajú z výšky, ešte si musíme povedať, že na Cité nebola katedrála jediná, ktorá sa tu nachádzala. V stredovekom Paríži bolo na Cité viac ako 16 kostolov. Ale ako sme už neraz zistili, stavby veľa razy padnú za obeť prestavbe, a tak aj tieto kostoly museli ustúpiť Haussmannovej prestavbe Paríža. Notre Dame je bezpochyby najslávnejším kostolom v Paríži, ale je aj najkrajším? O tento titul súperí s menšou, ale krásnou Sainte Chapelle, s klenotom gotiky.
Saint Chapelle je ukrytá v areáli dnešného Justičného paláca, ale so svojimi pätnástimi oknami vrchného kostola a za správneho svetla stále privádza svojich návštevníkom do nemého úžasu. A keď sa vám naozaj podarí vystihnúť dobu, keď sa slnko oprie do všetkých tých farebných okien, ktoré vytvárajú obraz 1 130 postáv z Biblie, máte pocit, že sa Vám až dych zastavil. Predstavte si, že počas revolúcie tu bol sklad múky. Všetky vzácne relikvie, pre ktoré bola Saint Chapelle postavená, a ktorým poskytovala dôstojnú schránku (časť Kristovej koruny, zostatok kríža, úlomok železnej kópie, kúsok purpurového plášťa či zrazená Kristova krv), sa nestratili naozaj len náhodou. Dnes sú uložené v Notre Dame. Ale niekedy bola Saint Chapelle aj miestom diania, pre ktoré by sa jej zakladateľ Ľudovít IX. zvaný Svätý, obracal v hrobe. Schádzali sa tu ľudia posadnutí diablom.
Ale pokračujme ďalej. Opúšťame Cité a oproti zadnému traktu Louvre je nenápadný kostol Saint-Germain-l´Auxerrois, pod ktorého farnosť prešiel kráľ a jeho rodina a celý kráľovský dvor. Tento kostol zohral smutnú úlohu v najkrvavejších dejinách Paríža. Zo zvonice kostola bol daný signál na hroznú Bartolomejskú noc. Nad udalosťami tejto noci zostáva aj dnes rozum stáť (veľmi dobre opísaná história v románe od Roberta Merleho – Mé drahé město Paříž). Voda v Seine počas tejto noci sčervenela krvou a sem boli nahádzané aj mŕtve telá (viac ako 2 000 mŕtvych).
Našťastie sa väčšine parížskych kostolov takéto drámy vyhli, hoci počas vojny a bombardovania neboli ušetrené ani parížske kostoly (St. Gervais – známy aj z románu od Romaina Rollanda Peter a Lucia, bombardovanie v r. 1918, zomrelo 165 ľudí a medzi nimi aj hrdinovia románu).
Kúsok od Pantheonu stojí pre mňa veľmi milý kostolík Saint-Étienne-du-Mont, ktorý stojí práve na pozemkoch bývalého kláštora Svätej Genovévy. Tu sú pochovaní básnik Paul Verlain, dramatik Jean Racine či matematik a fyzik Blaise Pascal (len pre info: v neďalekej kaplnke v areáli Sorbonny je pochovaný kardinál Richelieu). V kostolíku sú uložené relikvie svätej Genovévy v nádhernej bočnej kaplnke. Kostol je jedinečný svojim zaveseným chórom, úžasnou drevenou kazateľnicou… Je to naozaj čarovné miesto.
Rozhodne za videnie stojí aj kostol Svätého Eustacha (v Les Halles). Po rokoch, kedy som ho prvý raz objavila, sa veľmi teším, že je postupne rekonštruovaný, lebo si to naozaj zaslúži. V tomto kostole bol len pre zaujímavosť pokrstený Molière.
Pri prechádzke Parížom nájdeme veľa kostolov. Veď na počiatku 20. storočia bolo v Paríži okolo 50 kostolov.
Z filmu či knihy Da Vinciho kód sa preslávil kostol St. Sulpice, ktorý za svojej doby dostával pomenovanie najškaredší kostol v Paríži. Je to impozantná stavba, ktorej základy položila v r. 1646 Anna Rakúska, ale kostol bol dokončený až v roku 1736. Počas osláv usporiadaných na počesť generála Bonaparta v roku 1799 tu bolo pozvaných 700 hostí. Tak si vieme predstaviť impozantné rozmery tohto kostola. Rozhodne však kostol nepúta pozornosť len „gnomonom“, ale pre mňa je veľmi mystická socha Matky Božej, ktorá stojí na zemeguli a je ju vidieť už od vchodu, ale… nie je v priamej línii… Dobre si všimnite túto sochu.
V kostole mal svadbu revolucionár Camille Desmoulins a jeho žena Lucile. Ich svedok Robespierre obidvoch za štyri roky poslal spolu s Dantonom pod gilotínu.
Ale existuje kostol, ktorý zmenil tvár Paríža a stal sa jej ďalšou dominantou. Priťahuje mňa a aj ostatných turistov. V posledných rokoch pri návštevách Paríža vždy spím v jej blízkosti. Je to biela bazilika Sacre Coeur, ktorá stojí na Montmartri len 100 rokov. Kopec bol až do 19. storočia prázdny, ale aj z toho dôvodu, že bol vďaka lomom na sadru prevŕtaný a deravý ako ementál. A to bol problém pre staviteľov baziliky. Do podložia navŕtali 82 hlbokých šácht a naliali sem tony betónu. Po dokončení krypty však boli vyčerpané všetky financie. Po ďalších 30 rokov sa na stavbu skladali veriaci celého Francúzska (bolo možné si kúpiť kameň, či dokonca zvon). Hoci na niekoho môže bazilika pôsobiť ako architektonická zlátanina a veľa francúzskych umelcov odmietalo pracovať na jej výzdobe, je pravdou, že sa Sacre Coeur od svojho otvorenia v roku 1919 stala najnavštevovanejším miestom Paríža. Veriaci sem prichádzajú pokloniť sa Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a pohania sa nevedia nabažiť pohľadu na mesto.
Aj my sa tu zastavme po našej púti po parížskych kostoloch. Nedajú sa všetky opísať a navštíviť, ale do ktoréhokoľvek vojdete, je to nielen miesto modlitieb a viery, ale aj miestom, kade išli dejiny Paríža.
Hoci Montmartre maliarov a umelcov je v podstate mŕtvy a zrodil sa nový Montmartre turistický, ja mám stále rada túto časť Paríža. Vyhýbam sa turisticky exponovanej Pigalle či Clichy a milujem túto časť Paríža, pretože má stále chuť bohémskeho života, a keď sa zatúlame do jeho uličiek, stále nájdeme pozostatky tej veselej „dediny“.
Tak dovidenia, priatelia, vystúpajme po schodoch do kupoly baziliky a rozlúčme sa pohľadom upretým na parížske strechy a ulice, kde nás čakajú ďalšie tajomstvá a odhalenia.
Foto: Autor
Súvisiace články:
-Nádherné a tajomné – parížske kostoly…
wow!To ma zaujima!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!