Francúzsko má úžasnú históriu. O jeho osude a smerovaní rozhodovali králi a kráľovné. Vráťme sa teda opäť k francúzskym kráľom a pozrime sa na život kráľovnej Kataríny Medicejskej. Mnohí a medzi nich som patrila aj ja, považujú a považovali túto kráľovnú za cudzinku so sklonom k travičstvu a zodpovednú za krvavú Bartolomejskú noc. Pri čítaní jej životopisu som však s každou prečítanou stranou menila svoj názor na túto veľkú kráľovnú, ktorej sa dostalo rôznych prezývok – červík z talianskej hrobky, čierna kráľovná či madame La Serpente (zmija).
Jej hodnotenie ako stelesnenia zla je podľa mňa rovnako chybné ako zaslepené. A zo zaslepenosti vznikajú mnohé zlé veci. Dnes sa aj na známy masaker Bartolomejskej noci, ktorý krvavo poškvrnil nielen rod Valois ale aj ju samotnú, už pozerám inak a čoraz viac si myslím, že vzhľadom na všetky súvisiace historické súvislosti došlo k zásahu, ktorý jednoducho nevyšiel a zvrtol sa.
Kráľovná bola rozhodne nezlomná žena, ktorú počas jej života postretlo veľa osobných tragédií a nezdarov. Len pár mesiacov po narodení osirela, v detstve bola väznená a počas manželstva s Henrichom Orleánskym (Henrich II.), ktorého veľmi milovala, musela znášať jeho milenku Dianu de Poitiers. Desať rokov manželstva bola neplodná a hrozilo jej zapudenie. Nakoniec však kráľovi porodila desať detí, ktoré boli skoro všetky chorľavé, bezcharakterné a spustnuté. Vo veku 41 rokov po smrti kráľa zostáva uprostred mocenskej politiky a tak sa z donútenia stala ochrankyňou svojej dynastie a svojej novej vlasti Francúzska. Jednoducho, Katarína bola taká, aká bola doba, v ktorej žila. A musela prežiť, ona a jej deti. Bojovala nielen o ich prežitie ale aj o ich nárok na francúzsky trón.
Mnohí francúzski spisovatelia či historici pohŕdajú touto ženou. Prečo? Že kráľovnou sa stala žena, cudzinka, ktorá nemala ani kráľovskú krv? Katarína bola možno rozporuplná žena, ale vždy verila, že sa spory medzi katolíkmi a protestantmi dajú vyriešiť rozumne. Už len toto poznanie mi stačilo k tomu, aby som sa na ňu začala pozerať inak. Bez predsudkov. Ďakujem, že sa mi dostala do rúk kniha od Leonie Friedovej, ktorá sa naozaj snažila napísať životopis tejto úžasnej ženy objektívne a tak, akou Katarína bola. Bez akýchkoľvek príkras.
Katarína Maria Romula de Medici sa narodila 13.4.1519 Lorenzovi II. Medici a bohatej dedičke francúzskeho kráľovského rodu Madeleine de la Tour d´Auvergne. Po narodení jej rodičia čoskoro zomierajú a z Kataríny sa stáva sirota, ktorá akoby prišla na svet len zato, že francúzsky kráľ František I. bol posadnutý túžbou ovládnuť Taliansko. Už od narodenia bola ničím prostriedkom. Nič sa nedialo len tak. Detstvo prežila vo väzení, je jedno, či tým väzením boli steny kláštora. Tu však dostala vzdelanie, učili ju dobrým spôsobom, umeniu konverzácie a spoliehaniu sa na vlastný úsudok.
Jej budúci manžel Henrich, vojvoda Orleánsky, druhorodený syn Františka I., tiež prežil neradostné detstvo.
Jeho matka zomrela, keď mal päť rokov a vďaka svojmu otcovi a jeho mocenským chúťkam boli jeho obaja synovia uväznení v Španielsku. Takže detstvo prežil podobne ako Katarína – vo väzení. A do väzenia ich za seba poslal ich vlastný otec.
Politické ťahanice a kupčenie so synmi či dcérami v tej dobe bolo úplne normálne. Takto bol aj dohodnutý sobáš Kataríny a Henricha. V októbri 1533 prichádza Katarína do Marseille a do novej vlasti. Mala len 14 rokov.
V roku 1536 zomiera korunný princ František a následníkom trónu sa stáva Henrich. Katarína stále v tomto období neporodila žiadne deti. V roku 1544 sa narodil František, potom rodila pomaly každý rok: Alžbeta, Claudie, Ľudovít, Karol-Maximilián (neskorší kráľ Karol IX.), Eduard-Alexander (Henrich III.), Markéta (nazývaná Margot), Herkules, dvojčatá Victoria a Jana. A neustále musela trpieť kráľovu milenku Dianu.
Katarína sa vo veku 28 rokov stáva kráľovnou Francúzska. V roku 1559 po nešťastnej náhode počas rytierskeho turnaja kráľ Henrich II. zomiera. Následník trónu mal 15 rokov a bitky o vplyv rôznych francúzskych rodín sa ešte priostrili. Katarína od manželovej smrti neoblečie inú farbu ako čiernu.
Francúzsko sa topilo v dlhoch a protestantské hnutie sa šírilo čoraz viac. Katarína sa však konečne zbavila Diany. Pohreb kráľa Henricha II. bol 11.-.13. augusta 1559. Ako všetci králi bol pochovaný v katedrále Saint Denis, kde dvanásť rokov predtým bola Katarína korunovaná za kráľovnú Francúzska.
Vo veku 41 rokov dosiahla vrchol moci a významu a mohla si sama zvoliť spôsob, akým sa pobije s problémami Francúzska. De iure a de facto začala vládnuť za svojho syna Františka II.. Stále verila, že náboženské spory sa dajú urovnať zmierlivou politikou a dokonca ani svojim deťom nebránila v prístupe k protestantskej literatúre. Za toto bola však neskutočne obviňovaná. Nepochopila ako vášnivo jej poddaní dokážu ľpieť a bojovať za svoju vieru.
Mladý kráľ zomiera a na tón nastupuje len 10.ročný Karol IX. Masaker vo Vassy vyvolaný vojvodom de Guisse bol začiatkom prvej náboženskej vojny. Katarína musí neustále bojovať o seba a svoje deti. Boj nekončí.
Ľubica Šedivá
