Ako využiť sviatočné dni voľna, ktoré si vieme spojiť s víkendom? Napríklad aj návštevou Paríža. A tak som v tieto 
voľné júlové dni vyrazila do Paríža – do horúceho kotla 34-stupňových teplôt.
Už cesta z letiska Charles de Gaulle nám dala zabrať. Letisko má rozhodne svoje moderné kapacity a priestory dávno prekonané, takže treba rátať s určitým nepohodlím a stiesnením. Po dlhých chodbách prejdete po označení RER Paris až do haly, kde si v samoobslužných mašinkách zakúpite lístok na RER + metro. Ale rozhodne majte pripravené mince alebo platobnú kartu. S papierovými bankovkami si lístok nekúpite. Na mašinke si navolíte aj anglický jazyk a je na nej dokonca nalepený kus papiera, aby ste pokračovali na 11 a 12 koľaj. Cena lístka do Paríža je 8,70 €, od apríla tohto roka zvýšenie o 30 centov. A zvýšenie platilo takmer pre všetky lístky, nielen na metro ale aj vstupy do pamiatok. Za tie roky, čo navštevujem Paríž, idú ceny naozaj vyššie a vyššie, ale teraz len za tak pár mesiacov som prvý raz zaznamenala nárast smerom hore snáď po prvý raz.
No ale lístok máte úspešne zakúpený, a tak pokračujte dolu schodmi ku vlaku. Väčšinou tam stoja dva, s rozpisom na dva rôzne smery. Ale keďže Vy idete len do centra Paríža a nepokračujete vlakom smerom až na Orly, nemusíte teda riešiť konečný smer. Môžete ísť vlastne ktorýmkoľvek. Tak si vyberte vlak, ktorý ide prvý, resp. ktorý je rýchlejší. Lebo sú vlaky, ktoré stoja len na zopár staniciach a idú priamo až na Gare du Nord. Gare du Nord je prvá možná prestupná stanica, ak napríklad bývate na Montmartri. Treba si dopredu naštudovať polohu Vášho hotela a najbližšiu stanicu metra a potom zosúladiť s prestupným miestom z RER vlaku na metro. Z Gare du Nord ide metro č. 2, 4 a 5. Ďalšie prestupné stanice sú potom Les Halles či Chatelet. Nad dverami RER aj metra je vždy zoznam všetkých staníc, kadiaľ vlak ide. Zakúpený lístok Vám platí na RER aj na metro. Ak cestujete z letiska Orly, tam sa dá lístok zakúpiť aj za informačným pultom, samoobslužne sa dá platiť aj bankovkami a lístok platí na Orlyval, RER aj metro. Linka je totožná s tou zo CDG, je to vlastne spoj medzi obomi letiskami.
Júlový Paríž nás privítal naozaj vysokými teplotami. Už v RER sme mávali okolo hlavy všetkým možným aj nemožným, aby sme mali aspoň trošku vzduchu. A závideli sme všetkým, ktorí mali vejáriky, bolo jedno, či ženský alebo mužský používateľ. Ďalším spestrením bolo rozhodne pozorovať zaujímavo oblečených spolucestujúcich. Bola to taká zmes kadečoho, že rozhodne sme s kamoškou boli presvedčené, že 2. júl je asi nejakým bláznivým dňom. Lebo nosiť na hlave uši alebo krídelka, to už sme prestali považovať za bláznivú módu. Žeby oslavovali spolu s USA Deň nezávislosti? Takto nezávislým a bláznivým oblečením?
Na druhý deň nás však Paríž prekvapil silným dažďom a niekoľkostupňovým ochladením. Prvá úloha zaobstarať dáždniky a oblečenie, ktoré nepripomína tričká na ramienka. Mali sme v pláne pozrieť si antikvariátne trhy na juhu Paríža. Po nejakej dobe nás prestalo baviť stáť pod vchodom do hotela, a tak sa chrániť pred silným dažďom a rozhodli sme sa využiť ako spôsob dopravy na juh autobus č. 95. Keďže linka ide z Montmartru z Clichy okolo Louvru, cez bulvár St. Germain, mali sme prehliadku Paríža. Trh bol neuveriteľný, len nám pohodu a túlanie medzi stánkami rušil nekončiaci dážď. A tak sme čoskoro skončili na grogu. V júli… nuž, čo sa dá robiť, chlad a mokro urobí svoje. Električkou (áno, aj v Paríži jazdia električky) sme sa odviezli do Čínskej štvrte. Márne tu budete hľadať nejaké typické čínske budovy či chrámy, to, že ste v Čínskej štvrti pripomínajú len čínske nápisy. Nájdete tu reštaurácie čínske, japonské, vietnamské. My sme si dali vynikajúcu polievku vo vietnamskej reštaurácii. A mali sme čo robiť, aby sme ten malý „lavórik“ polievky zjedli.
Dobre posilnené sme pokračovali na Place d’Italie a do miest, ktoré sa nazývajú „Malé Alsasko“. Dážď ustal, a tak nám nič nebránilo obdivovať uličku, ktorú sme tu objavili. S nadšením sme prechádzali a obdivovali naozaj takmer vidiecku atmosféru v okolí La Butte aux Cailles.
Metrom sme sa odviezli smerom k Eiffelovej veži a prehliadka centra Paríža mohla začať. Akosi si nám však cnelo po miestach, kde nie sú davy turistov, a tak sme spomínali na dopoludňajší úžasný program, z nálady ktorého nám rozhodne neubral ani dážď.
Druhý deň nás od rána čakala prekrásna modrá obloha a slnko. A samozrejme, teplo a ešte teplejšie. Vybrali sme sa na výlet do zámku Château de Vincennes, ktorý spolu s Louvrom patria k najdôležitejším hradom v histórii Francúzska . Už keď sme vystúpili z metra, privítala nás neuveriteľne pokojná a príjemná atmosféra tejto časti mesta. V reštaurácii sme si vychutnali parížsku kávu a potom sme už útokom zobrali Château. Hrad je po rekonštrukcii ( v roku 2009) a hoci rozlohou nepatrí medzi obrovské hrady, je to naozaj veľmi pekné a príjemné miesto. Areálom hradu sa dostanete už len na skok do lesíka Vincennes, kde sa dá príjemne stráviť piknik či inak aktívny pohodový deň. Je možné si zakúpiť vstupenku len do časti nazývanej Donjon, ktorý je po rekonštrukcii a je to najvyššia 50 m vysoká opevnená vojenská stavba v Európe, čo sa týka polohy v nížine, alebo si zakúpite vstupenku, kde môžete navštíviť Donjon spolu so St. Chapelle, v ktorej je teraz výstava anjelov – Les anges musiciens – hrajúci anjeli (výstava trvá do 5.9.2010). Hrad je skorej niečím takým, čo mi nazývame opevneným kráľovským sídlom. Donjon slúžil kedysi aj ako väzenie. Ak si prečítate viacej zaujímavostí o tomto hrade, zistíte, že je to naozaj historicky úžasné miesto a hodné Vašej návštevy a pozornosti. A je tu naozaj veľmi príjemne.
Pri návrate späť do Paríža sme z linky č. 1 vystúpili v štvrti Marais. V štvrti, o ktorej sme už hovorili v článku o parížskych námestiach, a ktorá si zachovala svoju idylickú atmosféru. A tak sme obišli všetky oblúky a arkády, ktoré objímajú v štvorci ružové domy námestia Place des Vosges, nakukovali do malých moderných galérií umenia a rožnými dverami prejdete na nádvorie Hôtel de Sully alebo sa môžete ponoriť do uličiek Marais a vychutnať tú atmosféru, ktorá tam panuje. Marais rozhodne stojí za preskúmanie.
Len ťažko sa nám odchádzalo z miest, ktoré nie sú tak turisticky exponované a preplnené. Pri pohári piva sme pozorovali ruch na ulici a pomalým krokom po uličkách sme prešli až k Île Saint-Louis. Na nábreží sme pozorovali rybárov a ľudí, čo si na nábreží urobili obedový piknik. Potom už nás len pohltili davy turistov pred Notre-Dame.
Pokiaľ chcete nájsť iný Paríž ako ten turistický a bedekermi doporučovaný, skúste preskúmať časti, kde nie sú žiadne svetovo známe pamiatky či múzeá. Objavujte rozkošne tiché a útulné miesta Paríža a nájdite to, čo mnohí turisti nikdy v Paríži nenájdu. Nájdite si jednoducho svoj Paríž… svoje miesto, ktoré si potom odnesiete nielen v spomienkach ale aj v srdci. A aj ja si tak odnášam jednu uličku z Montmartru, ktorá bola snáď ešte rozkošnejšia ako Malé Alsasko. Možno aj tým, že sa nachádza v časti, ktorú ja najviac nosím v srdci, v oddelení pre môj milovaný Paríž.
Foto: Autor
Júlový Paríž
Ako využiť sviatočné dni voľna, ktoré si vieme spojiť s víkendom? Napríklad aj návštevou Paríža. A tak som v tieto voľné júlové dni vyrazila do Paríža – do horúceho kotla 34 stupňových teplôt.
Už cesta z letiska Charles de Gaulla nám dala zabrať. Letisko má rozhodne svoje moderné kapacity a priestory dávno prekonané, takže treba rátať s určitým nepohodlím a stiesnením. Po dlhých chodbách prejdete po označení RER Paris až do haly, kde si v samoobslužných mašinkách zakúpite lístok na RER + metro. Ale rozhodne majte pripravené mince alebo platobnú kartu. S papierovými bankovkami si lístok nekúpite. Na mašinke si navolíte aj anglický jazyk a je na nej dokonca nalepený kus papiera, aby ste pokračovali na 11 a 12 koľaj. Cena lístka do Paríža je 8,70 €, od apríla tohto roka zvýšenie o 30 centov. A zvýšenie platilo takmer pre všetky lístky, nielen na metro ale aj vstupy do pamiatok.
Za tie roky, čo navštevujem Paríž, idú ceny naozaj vyššie a vyššie, ale teraz len za tak pár mesiacov som prvý raz zaznamenala nárast smerom hore snáď po prvý raz.
No ale lístok máte úspešne zakúpený a tak pokračujte dolu schodmi ku vlaku. Väčšinou tam stoja dva, s rozpisom na dva rôzne smery. Ale keďže Vy idete len do centra Paríža a nepokračujete vlakom smerom až na Orly, nemusíte teda riešiť konečný smer. Môžete ísť vlastne ktorýmkoľvek. Tak si vyberte vlak, ktorý ide prvý, resp. ktorý je rýchlejší. Lebo sú vlaky, ktoré stoja len na zopár staniciach a idú priamo až na Gare du Nord. Gare du Nord je prvá možná prestupná stanica, ak napríklad bývate na Montmartri. Treba si dopredu naštudovať polohu Vášho hotela a najbližšiu stanicu metra a potom zosúladiť s prestupným miestom z RER vlaku na metro. Z Gare du Nord ide metro č. 2, 4 a 5. Ďalšie prestupné stanice sú potom Les Halles či Chatelet.
Nad dverami RER aj metra je vždy zoznam všetkých staníc, kadiaľ vlak ide.
Zakúpený lístok Vám platí na RER aj na metro. Ak cestujete z letiska Orly, tam sa dá lístok zakúpiť aj za informačným pultom, samoobslužne sa dá platiť aj bankovkami a lístok platí na Orlyval, RER aj metro. Linka je totožná s tou zo CDG, je to vlastne spoj medzi obomi letiskami.
Júlový Paríž nás privítal naozaj vysokými teplotami. Už v RER sme mávali okolo hlavy všetkým možným aj nemožným, aby sme mali aspoň trošku vzduchu. A závideli sme všetkým, ktorí mali vejáriky, bolo jedno, či ženský alebo mužský používateľ. Ďalším spestrením bolo rozhodne pozorovať zaujímavo oblečených spolucestujúcich. Bola to taká zmes kadečoho, že rozhodne sme s kamoškou boli presvedčené, že 2. júl je asi nejakým bláznivým dňom. Lebo nosiť na hlave uši alebo krídelka, to už sme prestali považovať za bláznivú módu. Žeby oslavovali spolu s USA Deň nezávislosti? Takto nezávislým a bláznivým oblečením?
Na druhý deň nás však Paríž prekvapil silným dažďom a niekoľko stupňovým ochladením. Prvá úloha, zaobstarať dáždniky a oblečenie, ktoré nepripomína trička na ramienka. Mali sme v pláne pozrieť si antikvariátove trhy na Juhu Paríža. Po nejakej dobe nás prestalo baviť stáť pod vchodom do hotela a tak sa chrániť pred silným dažďom a rozhodli sme sa využiť ako spôsob dopravy na Juh autobus č. 95. Keďže linka ide z Montmartru z Clichy okolo Louvru, cez Bulvár St. Germain, mali sme prehliadku Paríža. Trh bol neuveriteľný, len nám pohodu a túlanie medzi stánkami rušil nekončiaci dážď. A tak sme čoskoro skončili na grogu. V júli… nuž čo sa dá robiť, chlad a mokro urobí svoje. Električkou (áno, aj v Paríži jazdia električky) sme sa odviezli do Čínskej štvrte. Márne tu budete hľadať nejaké typické čínske budovy či chrámy, to, že ste v Čínskej štvrti pripomínajú len čínske nápisy. Nájdete tu reštaurácie čínske, japonské, vietnamské. My sme si dali vynikajúcu polievku vo vietnamskej reštaurácii. A mali sme čo robiť, aby sme ten malý „lavórik“ polievky zjedli.
Dobre posilnené sme pokračovali na Place Italy a do miest, ktoré sa nazývajú „Malé Alsasko“. Dážď ustal a tak nám nič nebránilo obdivovať uličku, ktorú sme tu objavili. S nadšením sme prechádzali a obdivovali naozaj takmer vidiecku atmosféru v okolí La Butte aux Cailles.
Metrom sme sa odviezli smerom k Eiffelovej veži a prehliadka centra Paríža mohla začať. Akosi si nám však cnelo po miestach, kde nie sú davy turistov a tak sme spomínali na dopoludňajší úžasný program, z nálady ktorého nám rozhodne neubral ani dážď.
Druhý deň nás od rána čakala prekrásna modrá obloha a slnko. A samozrejme teplo a ešte teplejšie. Vybrali sme sa na výlet do Chateau de Vincennes, ktoré s Louvrom patrí k jedným z najdôležitejším hradom v histórii Francúzska . Už keď sme vystúpili z metra, privítala nás neuveriteľne pokojná a príjemná atmosféra tejto časti mesta. V reštaurácii sme si vychutnali parížsku kávu a potom sme už útokom zobrali Chateau. Hrad je po rekonštrukcii ( v roku 2009) a hoci rozlohou nepatrí medzi obrovské hrady, je to naozaj veľmi pekné a príjemné miesto. Areálom hradu sa dostanete už len na skok do Vincennes lesíka, kde sa dá príjemne stráviť piknik či inak aktívny pohodový deň. Je možné si zakúpiť vstupenku len do časti nazývanej Donjon, ktorý je po rekonštrukcii a je to najvyššia 50 m vysoká opevnená vojenská stavba v Európe, čo sa týka polohy v nížine, alebo si zakúpite vstupenku, kde môžete navštíviť Donjon spolu so St. Chapelle, v ktorej je teraz výstava Anjelov – Les anges musiciens – hrajúci anjeli (výstava do 5.9.2010). Hrad je skorej niečím takým, ako mi nazývame „tvrz“ alebo teda opevneným kráľovským sídlom. Donjon slúžil kedysi aj ako väzenie. Ak si prečítate viacej zaujímavostí o tomto hrade, zistíte, že je to naozaj historicky úžasné miesto a hodné Vašej návštevy a pozornosti. A je tu naozaj veľmi príjemne.
Pri návrate späť do Paríža sme z linky č. 1 vystúpili v štvrti Marais. V štvrti, o ktorej sme už hovorili v článku o Parížskych námestiach, a ktorá si zachovala svoju idylickú atmosféru. A tak sme obišli všetky oblúky a arkády, ktoré objímajú v štvorci ružové domy námestia Place des Vosges, nakukovali do malých moderných galérií umenia a rožnými dverami prejdete na nádvorie Hôtela du Sully alebo sa môžete ponoriť do uličiek Marais a vychutnať tú atmosféru, ktorá tam panuje. Marais rozhodne stojí za preskúmanie.
Len ťažko sa nám odchádzalo z miest, ktoré nie sú tak turisticky exponované a preplnené. Pri pohári piva sme pozorovali ruch na ulici a pomalým krokom po uličkách sme prešli až k Ille St. Louis. Na nábreží sme pozorovali rybárov a ľudí, čo si na nábreží urobili obedový piknik. Potom už nás len pohltili davy turistov pred Notre Dame.
Pokiaľ chcete nájsť iný Paríž, ako ten turistický a bedekermi doporučovaný, skúste preskúmať časti, kde nie sú žiadne svetovo známe pamiatky či múzeá. Objavujte rozkošne tiché a útulné miesta Paríža a nájdite to, čo mnohí turisti nikdy v Paríži nenájdu. Nájdite si taký jednoducho svoj Paríž… svoje miesto, ktoré si potom odnesiete nielen v spomienkach ale aj v srdci. A aj ja si tak odnášam jednu uličku z Montmartru, ktorá bola snáď ešte rozkošnejšia ako Malé Alsasko. Možno aj tým, že sa nachádza v časti, ktorú ja najviac nosím v srdci, v oddelení pre môj milovaný Paríž.
Ľubka, ďakujem…srdiečko mi poskočilo. Študovala som chvíľu v Paríži, ale júlový Paríž nepoznám…, akoby som tam bola.