Múzeá v Paríži… Takpovediac mýtický pojem, ktorý človek potrebuje odhaliť, a je jedno či na Slovensku navštevuje galérie pravidelne, alebo ho umenie vlastne vôbec nezaujíma. Pokiaľ sa ocitnete v Paríži za akýmkoľvek zámerom, je prakticky povinnosťou navštíviť niektorú z ohromných zbierok umenia, ktoré sú tu na každom kroku a poväčšinou so svetoznámou povesťou.

Úprimne povedané, nezávidím ľudom, ktorý sa dostanú do Paríža na svojich pár turistických dní. Snaha vidieť čo najviac vecí sa musí odraziť na vyčerpanosti a v konečnom dosledku aj znechutení čokoľvek umelecké vidieť, predsa len múzeá majú tú svoju úžasnú vyčerpávaciu schopnosť. Ja ako študent umenia som si za pol roka svojho pobytu v Paríži vychutnal drvivú väčšinu parížskych galérií a múzeí v nestresujúcom kľudnom tempe, takže môžem v podobnom kľudnom tempe zhodnotiť a zrekapitulovať, čo sa dá v meste umenia a umelcov za múrmi múzeií a galérii vidieť.

Na začiatok pár všeobecných rád: múzeá majú vstupné rôzne. Študenti si nesmú zabudnúť svoj preukaz študenta, nakoľko vstup do 26 rokov je do väčšiny štátnych galérií zadarmo. Je dobré odsledovať otváracie hodiny, ktoré sa často líšia. Louvre je napríklad v utorok zatvorený, bežné dni iba do 17:30 s výnimkou stredy a piatku, kedy je do 21:00. Prvá nedeľa v mesiaci vždy vstup do všetkých galérií a múzeií zadarmo.

Paríž je plný múzeií a je prakticky nemožné vidieť všetko. Je preto veľmi výhodné ešte pred odchodom sadnúť a vyhľadať si, čo sa tu vidieť dá a určiť si vlastné priority. Každý turista je predsa individualita a vyhne sa tak strate času napríklad v Museé d´Orsay, pokiaľ nemá rád impresionistov Ako sa k tomu dostanem neskôr, množstvo tematických múzeií možno naplní vaše túžby viac ako svetoznáme veľké zbierky. Ďalšou mnou osvedčenou stratégiou bola návšteva v malých skupinkách, kedy ušetríte čas dohadovaním sa kam, kedy a na ako dlho. Mne aj tak najviac vyhovuje návšteva múzea osamote, keď som si sám pánom svojho času smeru a záujmov

Najväčšie z najväčších, svetoznáme Musée du Louvre. Vopred varujem, je krásne, je skvelé, je veľké, je únavné, je frustrujúce, keď po siedmich hodinách odchádzate pokorený tým, že ste v lepšom prípade videli polovicu toho, čo sa tu vidieť dá. Áno, je tu uložená Mona Lisa, najväčšie lákadlo pre turistov, ku ktorej sa počas sezóny pre obrovské davy ani nedostanete, preto sa možno neoplatí strácať čas vystrkovaním hlavy pre videnie toho čarovného úsmevu, ale nechať sa pohltiť skvelými zbierkami egyptského, gréckeho, stredovekého umenia, krásnymi renesančnými sochami, mimochodom v úžasnom priestore, francúzskou maľbou (ktorej je tu na moj vkus až priveľa, ale napokon, sme vo Francúzsku ) a jednoducho ohromným svetom všetkého, čo do nás dejepisári počas štúdií tlačili a vy si zrazu uvedomíte, akú to má naozaj úžasnú hodnotu. Hneď pri vstupe dostanete do rúk skvelý orientačný plánik, ktorý aj keď sa snaží jednoducho vysvetliť, čo kde nájdete, je veľmi náročné sa v budove orientovať. A poznámka pre tých, ktorý sa rozhodli Monu Lisu vidieť stoj čo stoj: po francúzsky sa jej vraví La Joconde, takže keď ju budete hľadať, tak pod týmto menom

Hneď vedľa Louvru sa nachádza úžasný park Jardins des Tuileries, na konci ktorého pri východe na Place de la Concorde sú dve menšie múzeá obdĺžnikového tvaru: L´Orangerie, kde sa nachádzajú obrovské a podmanivé Monetove Lekná. Druhá budova Jeu de Paume je venovaná vystavovaniu súčasných známych umelcov, stále však podľa vzoru Louvru v klasickejších výtvarných disciplínach, takže žiadne šialenosti.

Hneď na opačnej strane rieky Seiny sa nachádza ďalší skvost, a to Museé d´Orsay. Najväčšia zbierka diel od impresionistov a umenia 18.-19. storočia. Ja osobne som ostal uchvátený hlavne koncepciou samotnej budovy, ktorá je prerobenou železničnou stanicou a voľný priestor, v ktorom sú nainštalované samotné diela, je jednoducho podmanivý sám o sebe.

Dva mosty ďalej a ostávame pri Palais de Tokyo. Múzeum zamerané na moderné a súčasné umenie. Ako také pozostáva z dvoch budov, pričom jedna ukrýva stálu expozíciu konceptuálnych a minimalistických tendencií, ruských konštruktivistov, avantgardy v maľbe a rôznej skladby „-izmov“. Za zmienku určite stojí krásna obrovská freska Raoula Dufyho – Čarodejnica elektrina (La Fée Electricité), ktorá patrí k dielam, ktoré ma naživo posadili na zadok. Druhá budova palácu súčasného umenia potom patrí súčasným autorom, ktorí sa v priebehu roka menia, takže tu závisí, kedy sa do Paríža dostanete.

Keď sme sa dostali k modernému umeniu, pre mňa osobne najinšpiratívnejšie a najkrajšie je  múzeum Centre Pompidou. Obrovská, obdivovaná aj zatracovaná budova poskladaná z hromady potrubia, ktorú je vďaka jej farebnosti vidieť z každého vyvýšeného miesta v Paríži, ukrýva naozajstné poklady, ktoré sa už nepohrávajú iba s estetikou vystavovaných diel, ale aj s vašou imagináciou, schopnosťou premýšľať a naozaj sa do umenia vciťovať. Pompidou je unikátne koncepciou výstav, kde popri stálej expozícii súčasného umenia figuruje celoročná tematická výstava. Aktuálne prebieha expozícia Ženy v umení a zároveň sú k dispozícii vždy tri výstavy súčasných autorov, ktoré sa menia niekoľkokrát ročne. K tomu úžasná knižnica, kiná, workshopy, permanentne sa konajúce happeningy a performance, príjemné námestíčko s pouličnými umelcami, bočná fontána s milými kinetickými objektmi, z ktorých sa tešia hlavne detskí návštevníci, robia z tohto miesta naozajstné umelecké dielo, kde sa naozaj stáva umenie hrou.

Pokiaľ so sebou vláčite (áno, to je ten pravý výraz ) aj detského návštevníka, po všetkých tých serióznych výstavách a pamiatkach, ktoré ho pravdepodobne maximálne nudia, je voči nemu fér zobrať ho na miesto, ktoré si užije rovnako nadšene ako vy Monu Lisu. Tým pravým (a to nie len pre deti !) je Prírodovedné múzeum nachádzajúce sa v parku Jardin des Plantes. Obrovská budova s neskutočnou expozíciou zvierat všetkého druhu od morských živočíchov, cez plazy, cicavce, hmyz… až po evolúciu človeka. Pokiaľ vám neprekáža, že všetky exponáty sú vypreparované, nájdete tu naozaj skvelý relax v krásnom modernom prostredí. Kúsok odtiaľ sa potom nachádza malá zoologická záhrada (čo mi príde ako mierne morbídne spojenie vzhľadom k armáde preparovaných exponátov kúsok opodiaľ), taktiež  botanická záhrada a v ďalšej budove potom exponáty pravekých živočíchov, presnejšie povedané ich pozostatkov. Inšpiratívne.

Po pozostatkoch zvieratiek je samozrejme veľmi fajn obhliadnuť si pozostatky ľudské, k čomu sú ideálne parížske katakomby. Naozaj mrazivý pohľad pri stá tisíckach ľudských kostí nahromadených na sebe a usporiadaných do geometrických útvarov. Morbídne, ale nádherné umelecké dielo. Trošku zamrzí, pokiaľ vystihnete dobu, kedy sa spolu s vami rozhodne obzrieť toto miesto aj hromada ďalších turistov, ktorí pomerne úspešne pokazia tú pravú atmosféru, ale za pozretie to rozhodne stojí. Nech Vás ani nenapadne brať si odtiaľ domov suveníry! Jednak sa to nepatrí a potom, pri východe Vás aj tak prehľadá SBS-ka a všetky ukradnuté lebky vráti na kôpku.

Ako som zdôrazňoval na začiatku, je dôležité vedieť vopred, čo chcete navštíviť. Ďalšie múzeá patria potom do kolónky múzeá osobných očakávaní, kam idete proste preto, že Vás to vyslovene zaujíma. Či už ide o záujem a obdiv ku konkrétnemu autorovi, ako napríklad expozícia Picassa v Picassovom múzeu, Dalího expo v Espace Dalí, skvelé Rodinovo múzeum, Múzeum Edith Piaf alebo sa to jednoducho zhoduje s Vašimi záľubami alebo záujmom a ak poviete, že nič také ste v Paríži nenašli, tak Vám to proste neuverím, lebo tu si nájde každý to svoje. V behu spomeniem Múzeum úžitkového umenia, Múzeum námorníctva so skvelou výstavou svetových lodí, hneď vedľa ktorého je Múzeum človeka, bohužiaľ do začiatku roku 2011 zatvorené, Múzeum reklamy, Múzeum sexu (samozrejme, že na Pigalle), Múzeum mágie a kuriozít, Múzeum astronomické, Hudobné mestečko pri krásnom parku Parc de la Villette… Uff…veď pozrite si to vlastne tu všetko sami.

Kategóriou samou o sebe sú sezónne výstavy alebo výstavy konajúce sa v krátkych časových úsekoch, kedy záleží, na čo budete mať počas svojej návštevy šťastie. Väčšinou sa o podobných veciach dozviete z veľkých bilboardov v metre a všade po meste. Samozrejme internet alebo praktický malý časopis Pariscope, ktorý kúpite v každom novinovom stánku.

A pokiaľ patríte k skupinke nadšených objaviteľov podobne ako ja a ostáva Vám nejaký čas navyše, rozhodne stojí za to nechať sa viesť parížskymi uličkami a vyhľadávať malé predajné galérie, kde sa tiež dajú nájsť skvelé skvosty súčasného umenia, ktoré si samozrejme za pár (tisíc) eur môžete zakúpiť Ich veľká koncentrácia sa nachádza okolo Centre Pompidou alebo v bočných uličkách pri Saint-Germain a École des Beaux-Arts.

Áno. Paríž vyčerpáva a hlavne frustruje, keď musíte odísť a viete, že sa Vám podarilo vidieť iba zlomok všetkého, čo by ste vidieť chceli. Vždy sa dá vrátiť, dôležitejšie ale je využiť každú chvíľu Vašej návštevy tak, aby ste mohli na konci povedať, že ste urobili maximum. Lenivcov a ufňukancov nechajte prosím Vás doma. Nepotrebujete predsa kvôli niekomu sedieť na hoteli

Pavol Truben

Foto: Autor

Použité fotografie sú vo vlastníctve autora textu a podliehajú autorským právam

Môžete sledovať všetky reakcie na tento článok aj formou RSS 2.0 . Môžete trackback z Vašej stránky.