Múzeum sa nachádza len na skok od Trocadéra a bolo založené priemyselníkom Emilom Guimet z Lyonu – tak preto to meno.  On sám sa zúčastnil mnohých expedícií a zozbieral antické, budhistické a hinduistické artefakty. Tak položil základ dnešného múzea, kam sa preniesli neskôr aj exponáty z múzea v Trocadére, kolekcie z Louvru a z rôznych súkromných zbierok.

Kto sa zaujíma o ázijské umenie, toto múzeum ho doslova nadchne. Samotná budova a rozmiestnenie exponátov je takmer dokonalé. Môžete obdivovať umenia kambodžských kmérov, ktoré nemá na Západe obdoby. Mňa hádam najviac nadchla a upútala bronzová socha boha Šivu ako pána tanca „Nataraja“. Socha situovaná v plamennom kruhu je plná energickej dynamiky. Malú repliku tejto sochy som si jednoducho musela zabezpečiť.

Okrem toho tu nájdete krásne japonské drevorezby či zbierky čínskej keramiky. Myslím, že každý si tu príde na svoje.

Tak neváhajte a skúste objaviť kus tohto ázijského umenia, lebo o tom je Paríž. O rôznorodosti.

Ľubica Šedivá

Hoci sa slnko  v Paríži cez tento môj víkend neukázalo, predsa radosť z toho, byť a chodiť po uliciach Paríža, bola ako vždy veľká a Paríž mi zase otvoril svoju náruč a ja som tak mohla objaviť niečo nové a viac viac sa túlať po jeho zákutiach, častiach, štvrtiach, či uliciach. Len tak. Pocitovo a s očakávaním.

Naše kroky najskôr smerovali na večerný Montmartre, kde od piateho októbra prebiehali “Fete des Vendanges”. Okúsili sme opäť úžasné ustrice, špecialitku zo zemiakového šalátu a syru a samozrejme všetko zapili ružovým vínom.

Na druhý deň sme zamierili do starej vidieckej štvrte, ktorá sa nazýva “stará dedina” – Charonne Village. Nachádza sa medzi cintorínom Pere Lachaise a Porte de Montreuil, na juh od Place Gambeta. Toto námestie bolo aj pre mňa východiskovým bodom.  Táto malá štvrť, či mestský blok, má stále v sebe pozostatky skutočného vidieckeho života.

Hlavne prechádzka po rue Saint-Blaise bola čarovná. Na jej začiatku jej dominuje starý kostol Saint-Germain-de-Charonne s prastarým cintorínom. Kostol je teraz v rekonštrukcii, ale rozhodne sa tam po jeho vynovení vrátim. Kráčate pešo, v neuveriteľnom tichu, narážate na malé uličky, jednosmerné ulice, malé záhrady a námestia. Za každým rohom sa objaví zvláštne kúzlo. Láka vás nakúkať do pootvorených okien či vojsť do tvorivej umeleckej dielne, kde za veselého hovoru vyrezávali sochy. Či do galérie, kde sú úžasné fotografie tejto milej štvrte. Skutočne nemôžete uveriť, že ste vo veľkomeste. Dýchne na vás čaro francúzskej dediny.

Keďže som mala tentoraz mužský doprovod, rozhodla som sa preskúmať aj okolie okolo stanice Gard du Nord. Vždy tu prestupujem z RER cestou z letiska. A nikdy som v tomto okolí nebola. Tak sme sa vybrali pozdĺž metra linky č. 2 a č. 4 a zrazu sme sa ocitli v “Indii“. Za výkladmi obchodov boli nádherné hodvábne šaty ako pre princezné. Okolo nás chodili Indovia s typickými červenými bodkami uprostred čela a z otvorených dverí obchodov či reštaurácií ma prenikajúca orientálna vôňa šteklila v nose. Pokračovali sme ďalej až k stanici Gare du Nord. Krásna budova. A keďže nastal čas na odpočinok, zamierili sme hneď vedľa do baru Duvel. Na pivovej “pípe” som narátala 14 rôznych druhov piva. Raj pre pivárov.

Smerovali sme ku kostolu, ktorý ma vždy svojou zelenou strechou priťahoval pri pohľade od Sacre Coeur. Kostol Saint-Vincent de Paul mi vyrazil dych. Interiér je naozaj veľkolepý. Rozhodne stojí za návštevu. V blízkosti sa nachádza ďalší kostol Notre-Dame de Lorette. Obidva kostoly sú veľkolepé a nádherné. Úplne iné ako väčšina kostolov v Paríži. Jednoducho, boli pre mňa prekvapením a zážitkom.

A ešte, nebuďte leniví a skúste zísť nižšie ulicou hneď oproti kostolu. Trochu nižšie a nižšie a teraz sa otočte. Ten pohľad za to stojí. Však?

Čo môžem dodať na záver. Túlajte sa po Paríži, s otvorenými očami a otvoreným srdcom. Radujte sa zo zážitkov a  objavov, ktoré na Vás čakajú možno už za najbližším rohom.

Ľubica Šedivá

]]> http://www.milujempariz.sk/oktobrovy-pariz/feed 0 http://www.milujempariz.sk/pariz-top-10-studentskym-okom-a-umeleckou-dusou http://www.milujempariz.sk/pariz-top-10-studentskym-okom-a-umeleckou-dusou#comments Mon, 28 Mar 2011 09:18:09 +0000 admin http://www.milujempariz.sk/?p=472

Keď som dostal prvýkrát takú prostú a logickú otázku, čo považujem za najkrajšie a najlepšie z Paríža, kde som strávil viac ako sedem mesiacov, ostal som zarazený. Pravdupovediac, keď si odmyslím tú otrepanú frázu: „Paríž je tak úžasný, že sa nedá jednoznačne povedať, čo je na ňom naj…“, dostanem sa k problému, že mojich 10 najviac naj, by pravdepodobne smerovalo k miestam a ľuďom, ktoré boli pevne späté s mojim vlastným pobytom a zážitkami, ktoré by Vám asi aj tak nič nehovorili.

Či už ide o krásny byt na 8 rue Jean Maridor, kde som počas celého pobytu býval spolu s dvomi šialenými Francúzkami, moju školu pri Place d´Italie, ktorú som navštevoval, alebo miniatúrny park pri Convention, kde som sa vyvaľoval v tráve a lúskal Malého princa po francúzsky, nechám si to pre seba a svoje spomienky a pre Vás pripravím zoznam, ktorý Vám bude aspoň trošku nápomocný pri návšteve tejto metropoly.

1.CENTRE POMPIDOU

Ako študent umenia si nemôžem odpustiť umiestniť úplne na začiatok galériu, ktorá sa stala symbolom pokroku a rozvoja novodobého Paríža. Je to presne tá budova, ktorá aj keď výškou nevytŕča z radovej výstavby centra mesta, bezpečne ju rozpoznáte vďaka jej farebnosti z akéhokoľvek vyvýšeného miesta. Odvaha s akou sa do zadania pustili architekti Renzo Piano a Richard Rogers si zasluhuje z môjho pohľadu veľký rešpekt, aj keď v jej počiatkoch sa samozrejme táto nastrčená päsť tradičnej parížskej architektúre nestretla s veľkým pochopením (koniec koncov ako väčšina inovatívnych projektov).

Dnes je táto masa farebného potrubia zaslúžene vyhľadávaným centrom moderného umenia.Galéria ako taká zastrešuje skvelú zbierku prezentovanú v stálych expozíciách. Čo v nich nájdete nebudem zbytočne vymenovávať. Dôležitejšie je, že popri tom sa tu konajú neustále sa meniace expozície súčasných umelcov, zoskupení alebo zbierok, pri ktorých si môžete byť istí, že zaplatené vstupné nebudú vyhodené peniaze (samozrejme za predpokladu, že ste aspoň kúsok modernému umeniu naklonení).

Osobne som celé Pompidou prešiel niekoľkokrát a vždy sa konala iná akcia, performance, alebo výstava, ktorá ma naozaj nadchla. Keď ku tomu pripočítame skvelú knižnicu, množstvo konferencií, ale aj skvelé námestie s kinetickými sochami, je Vám asi jasné, že pre milovníka umenia toto miesto nemôže ostať nepovšimnuté.

2.Parc de la Vilette

Z architektonického súdku vychádza aj moje druhé obľúbené miesto. Podobne ako galérií, aj parkov sa v Paríži nájde naozaj nespočetné množstvo. Park de la Vilette je však unikát svojím modernistickým charakterom a koncepčným poňatím.

Nájdete v ňom 35 architektonických „jednohubiek“, nazvaných Les Folies (Bláznovstvá), ktoré nie sú svojmu názvu nič dlžné. Po celej ploche parku sú tak rozmiestnené fascinujúce červené konštrukcie, často krát bez akejkoľvek funkcie, dokazujúce, že pokiaľ sa architektúra zbaví svojho funkčného významu, dokáže robiť naozaj šialené veci.

Park však stále ostáva parkom a množstvo akcií a podujatí, konajúcich sa na tomto priestranstve je toho priamym dôkazom. Vedľa parku sa nachádza známa koncertná hala Zenit, odkiaľ pochádza množstvo „live“ nahrávok svetových interpretov (obľúbený Archive). Na trávnatej ploche prebieha v lete skvelé letné kino, podľa potreby nie je nič nezvyčajné natrafiť na jazzový, alebo iný koncert pod holým nebom.

3.La Défense

Treťou položkou uzatvorím obľúbené miesta architektonického charakteru.

Rozprestiera sa síce mimo centra Paríža, jej umiestnenie na priamej vzdušnej čiare začínajúcej na nádvorí Musée du Louvre, prechádzajúcej cez Obelisk z Luxoru, Víťazný oblúk a končiacej Veľkým oknom tvoriacim krásne strohý monument na nádvorí La Défense mojej pozornosti ujsť jednoducho nemohol. Ďalší príklad toho, že pokiaľ sa niečo robí v architektúre s jasnou koncepciou a jasným urbanistickým zámerom, nemôže to dopadnúť zle. To začnete tušiť už z diaľky, keď zazriete do výšky sa črtajúce mrakodrapy. Úplnú bázeň však pocítite až na námestí, kde ste z každej strany atakovaní týmito obrami deklarujúcimi silu modernej architektúry.

La Défense je v prvom rade moderná štvrť. Takže pokiaľ ste presýtení parížskeho klasicizmu, rozhodne sem zavítajte. Budovy však bohužiaľ vo svojich útrobách neponúkajú nič zaujímavé. Prevažnú väčšinu tvoria kancelárie a byty. Za zmienku možno stojí veľké nákupné centrum.

4. Výhľad z Tour de Montparnasse

Montparnasse je v prvom rade obrovská vlaková stanica. Nad ňou sa týči vysoká budova, ktorú bezpečne rozpoznáte z akéhokoľvek miesta v Paríži, keďže tvorí konkurenciu Eiffelovej veži a sú to dva najvyššie parížske monumenty, rozhodne ju neprehliadnete.

Tento krát ma výnimočne neuchvacuje jej architektonické prevedenie, keďže naozaj výrazne narúša panorámu tohto mesta a forma obyčajného valca je taktiež diskutabilná. Úplne opačný názor som získal, keď som sa postavil na jej vrchol.

Parížania nechápavo krútia hlavami, keď vidia davy turistov čakajúcich na výstup na Eiffelovu vežu a bojujú potom o miesto pri oplotenom zábradlí, zatiaľ čo na Tour de Montparnasse sa prakticky nečaká, na jej vrchole panuje kľud a pokoj a ponúka rovnako úžasný, dokonca ešte lepší výhľad. Veď koniec koncov, načo ísť na Eiffelovku, keď z nej neuvidíte to, čo je na Paríži najcharakteristickejšie… Eiffelovku samotnú.

Sám som na Tour de Montparnasse strávil dve hodiny a sledoval západ slnka a postupné zažínanie celého Paríža. Ten pokoj uprostred veľkomesta sa zabudnúť jednoducho nedá.

5.Multikulturalizmus

Na úvod piateho „naj“ musím povedať, že fascináciu nachádzam v ľuďoch, ich rozdielnostiach, povahách, názoroch, vierovyznaniach a náboženstvách. A Paríž bol v tomto smere naozaj úžasným zdrojom inšpirácie a poznania. Myslím, že rovnaký poznatok ponúkne každá metropola. Paríž mi však v pamäti utkvie najmä vďaka jeho obyvateľom a ich rôznorodosti.

Pritom však nehovorím iba o tom, čo stretnete na ulici, za čím sa otočíte alebo pohoršene odvrátite zrak. Paríž si je svojej kultúrnej a náboženskej rôznorodosti veľmi dobre vedomý, a tak pokiaľ ste trošku zvedaví a otvorení iným kultúram, môžete slobodne preskúmať krásny arabský inštitút, múzeum kresťanstva, budhistický chrám, židovský memoriál…

To isté sa potom dá povedať aj o fascinujúcich rozdieloch medzi sociálnymi vrstvami, ktoré sa vedľa seba objavujú v metre, otvorenosti v móde a jej extrémoch, ale taktiež strata zábran v otvorenej otázke homosexuality.

Špeciálne homosexualita je už dávno prekonaný fenomén, s ktorým sa Francúzi vyrovnali a tak je na uliciach krásne vidieť, že o Francúzoch sa už dávno nedá hovoriť ako o najlepších milencoch a milovníkoch žien. Francúzky na to majú svoj názor a s humorom vám prezradia pravdu o francúzskych mužoch, ktorá znie: „50% Francúzov je dnes homosexuálov, tá druhá polka nad tým aktívne uvažuje.“:)

6.Pont des Arts

Pont des Arts, alebo v preklade Most umelcov, je jeden z mnohých, ktoré pretínajú Seinu a spájajú severnú stranu Paríža s južnou. Na rozdiel od ostatných mostov má však ešte jednu funkciu okrem tej dopravnej. Most je vyhradený výlučne na peší prechod. Vo večerných hodinách sa ale premieňa na bod, kde sa stretávajú mladí ľudia a turisti pod jediným zámerom. Oslavovať život, tešiť sa z neho, niekto tomu chce hovoriť „bohapusto sa opiť“, vy si tomu hovorte ako chcete, pre mňa to bolo vtiahnutie do toho pravého, čo vám študentský a mladý život môže v Paríži ponúknuť.

Ako študent som sem zavítal niekoľkokrát. Veď stráviť večer v drahých parížskych podnikoch by ma stálo štvrtinu štipendia. Nebola to však ekonomika, pre ktorú sme tak s obľubou vyhľadávali toto miesto. Bol to fakt, že na jednom mieste sa večer čo večer stretávajú mladí ľudia a premenia jeden drevený most na žijúci a existujúci organizmus, spievajúci a tancujúci. Nikomu tu neprekáža, že musí sedieť na drevených doskách. Veď pomedzi ich škáry ste videli prechádzajúce výletné lode priamo pod sebou.

Francúzi sú otvorení náhodným stretnutiam a preto takéto miesto slúži na nadväzovanie rôznych príjemných, úsmevných alebo často krát bizarných známostí. Ak patríte k ľudom, ktorý okrem pohybu po osvedčených turistických bodoch na mape radi spoznajú aj nespútanú domácu kultúru, rozhodne sem v podvečerných hodinách zavítajte. Uvidíte, že Francúzi to vedia skvele roztočiť.

7.La Bellevilloise

Keďže som už načal parížsky nočný život, ďalší bod sa ho bude týkať taktiež. Tentoraz mi v pamäti utkvel jeden výrazný parížsky podnik, aký som hľadal dlhú dobu. Jedná sa o miesto, ktoré vo mne silne evokuje francúzsky bohemizmus a všetko, čo som si pred Parížom vysníval na základe filmov ako Amélia z Montmartre.

La Bellevilloise sa nachádza na 19 – 21 rue Boyer a osobne som sa tam dostal úplnou náhodou. Budova z vonku ničím zvláštnym nevyniká. Samotné miesto je tvorené niekoľkými samostatnými halami a priestormi, pričom každá sa jemne líši od tej predchádzajúcej a čo je najdôležitejšie, vždy sa v nich niečo deje. La Bellevilloise je totiž komplex ponúkajúci priestor alternatívnej kultúre, či už v podobe pravidelných koncertov, divadiel, alebo prednášok.

Na tom všetkom by samozrejme nebolo nič netradičné až na atmosféru, akú som na tomto mieste dokázal nasať. A tá na mňa dýchala z každého detailu od chvíle keď som sa ocitol vo vnútri. Či už dekorácie na stenách, zariadenie, bujná vegetácia dopĺňajúca kolorit tohto miesta alebo obsluha, ktorá akoby práve vybehla z komparzu na film Moulin Rouge (naozaj netuším, či ich zamestnávajú podľa výzoru alebo ich obliekajú dodatočne, ale zostava akú som tam stretával ja, bola očarujúca). Keď k tomu pripočítate koncert, ktorý som tam zastihol od zvláštnej francúzskej dvojice produkujúcej hudbu na spôsob spomínanej Amélie, je Vám asi zrejmé, že toto čarovné miesto sa v mojej top 10 objaviť muselo.

8.Pouličný umelci

Paríž vo mne zmenil jednu zásadnú vec: nazeranie na pouličných umelcov. Ešte pred samotnou stážou som mal pod týmto pojmom zafixovaného človeka snažiaceho sa zaujať nešikovným ovládaním svojho hudobného nástroja okoloidúcich a vzbudiť v ňom štipku súcitu na to, aby vytiahol peňaženku a prispel pár drobnými.

Po niekoľkých prvých dňoch strávených v Paríži som bol nútený začať svoju peňaženku vyťahovať taktiež. Nie však zo súcitu, ale z čistého obdivu. To čo dokážu ľudia v parížskych uliciach predviesť svetu sa naozaj nebojím nazvať umením. A že toho naozaj je…

Kreativita si nestavia hranice a tak bez problémov natrafíte na hudobné zoskupenia tých najrôznejších národností. Indivíduá čarovne narábajúce nástrojmi, o existencii ktorých ste iba tušili, tanečné zoskupenia, humoristi, kúzelníci, artisti a akrobati. Jednoducho to, za čo platíte drahé vstupné na koncerty, divadlá alebo cirkusy, nájdete pri troche šťastia priamo v parížskych uliciach.

Neviem, aká je situácia v zime, ale v lete počas najväčšieho návalu turistov sa vám tieto zvláštne postavy postarajú o niekoľko nezabudnuteľných chvíľ. Osobne odporúčam v niektorý príjemný večer vystúpiť ku katedrále Sacré Cœur, sadnúť si na schodisko a pri fantastickom výhľade sa nechať unášať spevom talentovaných bardov, ktorým stačí jedna gitara na to, aby vo vás vyvolali naozaj nezabudnuteľné pocity.

9.Doprava

Teraz si možno pár z vás poklepe na čelo. Ale ja si za svojím tvrdením stojím a hneď vysvetlím. Doprava obyčajne nie je nič pozitívne. A už vôbec nie vo veľkých mestách. Paríž mi ale učaroval v tomto smere ani nie tak svojou kvalitne vyriešenou infraštruktúrou, ako svojou osobitosťou.

Prvá naozaj milá vec, ktorú som si v tomto smere všimol bola, že Parížania pokiaľ môžu, vlastným automobilom sa vyhýbajú a nepovažujú za prestíž vlastniť 5 áut pre štvorčlennú rodinu. Ani dobre zarábajúci manažéri nemajú problém voziť sa v preplnenom metre. Možno je to skôr faktom, že staré úzke uličky už nápor nových áut nezvládajú a jazda v spleti jednosmeriek musí byť vysloveným peklom.

Pokiaľ už Parížania auto majú, obľubujú malé modely, ktoré zaparkujú do tých najmenších štrbín (naozaj majú môj obdiv pre využitie aj toho najmenšieho parkovacieho miesta).

Ďalším bodom je pre niekoho možno nepríjemná záležitosť, pre mňa však skvele fungujúci mechanizmus, ktorý ma až na jeden štrajk zamestnancov ani raz nesklamal. Parížske metro asi nepatrí k najkrajším na svete, rozhodne však skvele prepája akýkoľvek bod tohto mesta a zatiaľ plní svoju funkciu skvele. Sledovanie bizarných postavičiek a každodenných malých príbehov dejúcich sa v metre patrilo k mojim obľúbeným činnostiam.

A keďže Francúzi myslia ekologicky, prejavilo sa to najviac na ich cyklistickej doprave hlavného mesta. Skvele poprepájané cyklotrasy dávajú príležitosť dostať sa pomerne rýchlo naozaj kamkoľvek. O tom, že cyklopreprava nie je iba koníčkom, svedčí množstvo ľudí, ktorí takto každý deň chodia do práce bez problému priamo v sakách alebo sviatočných šatách.

Aké je krásne brázdiť si Paríž na bicykli som sa presvedčil, keď som si jeden zaobstaral na celé leto. Poviem Vám, že toto mesto si zo žiadneho dopravného prostriedku nevychutnáte tak skvele. A ak sem idete iba na výlet, nezúfajte. Na každom kroku sa nachádza „požičovňa“ Velibo, kde si iba za pomoci kreditnej karty v ktorúkoľvek dennú alebo nočnú hodinu jeden môžete požičať a potom ho na ktorejkoľvek inej stanici opäť vrátiť.

Ešte stále si myslíte, že doprava nemôže patriť do top 10 ?

10.Prechádzky bez cieľa

Môj posledný bod nie je ani tak materiálnou záležitosťou, ako skôr filozofiou, akou ma náramne bavilo pohybovať sa po Paríži. Jednoducho, „len tak“.

Hoci, aj keď skvelé kultúrne pamiatky a vyhľadávané miesta sú naozaj nádherné, časom sa začnete cítiť vyčerpaní z obdivovania a vtedy  sa mne najviac osvedčilo pustiť sa do prvej malej uličky neznámym smerom. Rozhodne o nič neprídete, keďže tu sa dá na každom kroku nájsť veľké množstvo zaujímavostí, ktoré Vám urobia možno väčšiu radosť ako katedrála Notre Dame, pretože tie maličkosti ste si objavili úplne sami.

Sú to opäť tie malé parížske príbehy, zostarnuté výklady, mačka v okne alebo park, kde si skvele oddýchnete v tichu a mimo hlavných turistických trás. Bavilo ma prechádzať sa z jedného neznámeho bodu k ďalšiemu a večer sa vracať zo zastávky metra na druhom konci mesta plný vlastných „objaviteľských“ expedícií a svojských zážitkov, ktoré sú tým pravým koloritom Paríža.

Pretože ako som si po tom polroku uvedomil, ten pravý kolorit už ťažko objavíte na miestach, kde ste stratený v dave turistov a obchodníkov snažiacich sa vytiahnuť od vás vaše peniaze. To najkrajšie spoznáte v maličkých veciach a malých príbehoch. Videli ste už Améliu ?

Pavol Truben

Už na letisku vo Viedni som sa tešila a predstavovala si, čo všetko navštívim. Po dlhšom čase som si išla užiť Paríž sama, a tak som si plán prispôsobila jedine a výlučne len sebe. A vlastne, až na dve múzeá som nemala žiaden plán. Pocit, že už dávno nepotrebujem mapu a dokonca už ani mapu metra, mi dával ohromný pocit slobody, či zdomácnenia.

Let nemeškal, dokonca aj z letiska som sa dostala do mesta veľmi rýchlo (čo sa nedá povedať pri spiatočnej ceste), a tak som sa čoskoro ubytovala na mojom obľúbenom Montmartri. Prvé, čo ma šokovalo, bolo neuveriteľné teplučké a krásne príjemné počasie. A tak len v tričku sme s kamarátom, ktorý v Paríži žije, vyrazili, ako inak, do ulíc Montmartru. Každoročne sa tu v druhý októbrový víkend oslavuje vinobranie a usporadúva trh s kulinárskymi dobrotami z celého Francúzska. Vinobranie:  „Fête des Vendanges“.

A prečo práve na Montmartri? Dobre vieme, že jednou z profesií ľudí žijúcich na Montmartri bolo vinárstvo, čoho dôkazom je aj v dnešných časoch malá vinica medzi ulicami des Saules a St. Vincent. A hoci bola vysadená v roku 1933, odvtedy sa stala súčasťou moderného folklóru, ktorého výsledok som mohla počas tohto víkendu zažiť na vlastnej koži.

Úžasná atmosféra, kde jednotlivé departementy Francúzska prezentovali svoje kulinárske dobroty a samozrejme, vynikajúce vína. A tak sme koštovali, degustovali a ja som aj prvý raz v živote okúsila čerstvé ustrice. Riadnej sýtou dobrotou je Tartiflette au Reblochon de Savoie (nakrájané zemiaky v panvici a na ne sa položí syr). Ľudia sa veselili, boli v dobrej nálade a prichádzajúcu jeseň a zber úrody demonštrovali aj postavy v úžasných kostýmoch.

V sobotu som vyrazila metrom ku kostolu La Madeleine – kostolu svätej Magdalény, jednej z najslávnejších pamiatok Paríža. Špeciálne je zaujímavý jeho ohromný interiér a 20 metrov vysoké korintské stĺpy, ktoré sú oveľa vyššie než ktorékoľvek stĺpy v Grécku či v Ríme. Keď vojdete do kostola, máte pocit, že je tu tma a pochmúrne, nakoľko svetlo sem svieti len tromi klenutými oblokmi v streche chrámovej lode. V kostole práve hrali na organe, a tak atmosféra bola priam vzrušujúco mrazivá.

Mojím cieľom však bolo maličké a zaujímavé múzeum Pinacothèque de Paris – výstava L’Or des Incas – Zlato Inkov, ktoré sa nachádza v rohu vzadu za kostolom. Keďže majú nielen turisti, ale aj Parížania vždy ohromný záujem o výstavy a umenie vôbec, pred budovou už bol dlhý rad, hoci múzeum otvorili len pred pol hodinkou. Ocenila som svoj vlastný nápad, zakúpiť si lístok cez internet na konkrétny deň a hodinu. Takže som bola vo vnútri za dve minútky. Nakoľko ma od mojej májovej návštevy Peru táto krajina ohromne fascinuje, bola som skutočne nadšená možnosťou navštíviť takúto výstavu. Ja to stále vravím, že Paríž má neustále čo nového ponúkať.

Nadšená zo Zlata Inkov som smerovala k ďalšiemu bodu a cieľu, a to bolo vidieť výstavu slovenskej gotiky v Musée de Cluny: „Zlatom a ohňom“ alebo „D’or et de feu“ (od 16.9.2010 do 10.1.2011). Rozhodne som si nechcela nechať ujsť takúto jedinečnú príležitosť. Peši som prešla od Madeleine až do Latinskej štvrte, kde sa múzeum nachádza. Počasie bolo stále ukážkové, na modrej oblohe ani jediný mráčik. Som v Paríži… no jednoducho čistá radosť!

Od Louvru som zišla dolu k Seine a vyšla som od rieky až na moste des Arts. S pobavením som zistila, že od mojej poslednej júlovej návštevy tu zase pribudlo neuveriteľné množstvo zámkov a jednoznačne snaha radnice o ich odstránenie je odsúdená na neúspech. Ešte kúsok a bola som pri fontáne St. Michel.  Zase som neodolala zvodom gréckej gastronómie, a tak som si dala klasicky ako vždy gyros pita a v malej reštaurácii som si urobila obednú siestu. Posilnená som smerovala k múzeu.

Ako prvé Vás upútajú pozostatky rímskych kúpeľov. S nadšením som objavila obrovské pútače na slovenskú gotiku. Musée de Cluny – Musée national du Moyen Age -  je pozoruhodné národné múzeum stredoveku. Sú to vlastne dve múzeá v jednom – z 15. storočia pochádzajúci Hôtel de Cluny so stredovekými zbierkami a svetoznámym cyklom tapisérií „Dáma a jednorožec“ a z kúpeľov z 3. storočia, najstaršie a najzachovalejšie pozostatky prítomnosti Rimanov v Paríži. Takže už len samotné priestory múzea sú zážitkom.

Vo veľkolepej Kráľovskej galérii je umiestnených 21 z 28 hláv sôch predstavujúcich judejských kráľov, ktoré pôvodne lemovali priečelie Notre-Dame a hoci sa jedná o biblické postavy, boli za revolúcie považované za sochy francúzskych kráľov, a tak im ich ľud jednoducho „uťal“. Historici už nedúfali, že sa hlavy nájdu, ale v roku 1977 sa tieto hlavy objavili.

Pomaly som už však vstupovala do miestnosti, kde je vystavená slovenská gotika. Privíta Vás mapa Slovenska, kde sú vyznačené všetky mestá, odkiaľ exponáty pochádzajú. Všetky popisy na paneloch sú vo francúzštine, angličtine a slovenčine. Môj názor je, že pre umiestnenie exponátov vybrali úžasný priestor a rovnako vystavované diela boli neuveriteľné krásne. Obrovský krucifix od Majstra Pavla z Levoče bol vrcholom výstavy. Bola som neuveriteľne hrdá a mala som chuť všetkým naokolo hovoriť, že ja som z tej krajiny, odkiaľ sú tieto skvosty. Ak by ste do januára išli do Paríža, toto múzeum rozhodne stojí za návštevu.

S nadšením som sa presunula späť na Montmartre, kde sme s kamarátom zase zablúdili medzi stánky pokračujúcich slávností vinobrania. Večer bol ukončený bombastickým ohňostrojom pod bazilikou Sacré-Cœur.

V nedeľu ráno bolo počasie zase ako vymaľované. A mne sa pomaly vkrádal smútok do srdca, že už musím Paríž opustiť. Ráno, než vyrazia dychtiví turisti a „ochutnávači“ pochúťok vinobrania na Montmartre, som sa začala túlať po mojich obľúbených uličkách a objavovala malé záhrady a uličky medzi domami. Takto som sa túlala dobré dve hodiny, zjedla rýchlo bagetku a zbehla k Notre-Dame. Táto gotická stavba ma vždy dostane. Tentoraz som však išla aj do krypty pred chrámom, kde sa nachádzajú galo-rímske hradby pod preddvorím. Potúlala som sa po okolí, prešla kvetinový a vtáčí trh pri Sainte-Chapelle, cez most som prešla na opačnú stranu Seiny, a tak opustila Île de la Cité, pri Chatelet som nastúpila na metro a vrátila sa späť na Montmartre. Bolo treba vziať kufor a smerovať na letisko.

Už na stanici som z informácie na televíznej obrazovke pochopila, že na letisko nejde žiaden vlak. Ale z konečnej zastávky RER B nás na letisko previezli autobusom, takže som si užila trošku zmeny. Práce prebiehajúce na oprave trate budú ešte aj cez víkend 6. novembra, takže kto v tomto čase cestuje do Paríža, musí počítať s prestupovaním na autobus.

Tak som ukončila moje jesenné túlanie po Paríži, ktorý ma objal neuveriteľne krásnym slnečným počasím. Moje trasy boli úplne iné ako obvykle, keď sprevádzam priateľov či známych. A tak aj moje pohľady boli pre mňa zrazu tak iné a rozkošne čarovné. Paríž je pre mňa vždy známy a zároveň mi stále viac odkrýva svoje tajomstvá a detaily či drobnosti. Všetko chce svoj čas, aj zbližovanie sa s mestom. Môj Paríž, čoskoro zase dovidenia – à bientôt.

Ľubica Šedivá

Foto: Autor

Starý kráľovský palác bol postavený na najlepšom mieste v centre mesta a až do roku 1682 tu sídlili francúzski králi. Pre stredoveký Paríž Louvre znamenal to isté, čo Tower pre Londýn. Stavbu Louvru najlepšie pochopíme, keď do nej vstúpime smerom od mesta – z východu. Nad vodnou priekopou, ktorá bola v roku 1993 znovu vykopaná, vedie most k veľkému štvorcovému nádvoriu – Cour Carrée. Na juhozápadnom rohu stála kedysi veža Louvre, založená Filipom II. Augustom. Pri stavbe, prestavbe či iných zmenách Louvre sa tu striedali králi ako Karol V., František I., Henrich II., Katarína Medicejská, Henrich IV., Ľudovít XIII. a XIV., Napoleon I., Napoleon III. a dokonca aj bývalý prezident François Mitterrand. Všetci zanechali na stavbe svoju pečať a predstavu.

Louvre sa začal stavať už v 16. storočí na mieste stredovekého hradu. Má v sebe renesanciu, klasicizmus aj baroko. Projekt mal spojiť dve kráľovské sídla – Louvre a Tuileries. A keďže Tuileries zničil požiar v roku 1871, k naplneniu projektu neprišlo. Úplne prvá zmienka o Louvre však pochádza už z roku 1198, kedy stál ako stredoveká pevnosť.

Ale my dnes poznáme „Grand Louvre“. Toto pomenovanie dostal od roku 1993 a dnes milovníkom umenia ponúka neuveriteľné možnosti umeleckých zbierok. Nájdeme ich zoradené do obdobia či kultúr starovekého Orientu, islamu, egyptského staroveku, grécky, etruský ako aj rímsky starovek, je tu zastúpené sochárstvo európske od stredoveku, francúzske sochárstvo, úžasné a nedoceniteľné maliarske práce: talianske, španielske, francúzske, anglické, starí holandskí a nemeckí majstri, flámske a holandské barokové maliarstvo a tiež úžitkové umenie. Čo tu nenájdeme, je americká kultúra.

Aký je pôvod zbierok? Sú to zbierky starého majetku „koruny“ a poklady dávno mŕtvych kráľov ako aj výsledky ich ťažení, napríklad do Talianska (Karol VIII.). A hlavne Napoleon, ktorý si podrobil celú Európu, a ktorý z Louvre na niekoľko rokov urobil pokladnicu najväčších umeleckých diel všetkých dôb. V roku 1815 sa však väčšina vrátila na svoje pôvodné miesta. Môžeme pokojne Napoleona označiť za „zlodeja umenia“. Veď kradnutie umenia je staré rovnako ako umenie samé. Napríklad s výnimkou galérie umenia Uffizi vo Florencii, vyrabovali francúzske armády všetky veľké talianske zbierky. V roku 1798 sa Napoleon vydal do Egypta, podmanil si rozsiahlu časť Európy, dobyl Nemecko a osudovým mu bol až vstup do Moskvy. Po jeho odstúpení muselo Francúzsko veľa umeleckých diel vrátiť. Ale napríklad Egyptu nebolo vrátené nič. Je paradox, že práve krádežou umeleckých diel Napoleon prispel k rozmachu vedy – dejín umenia. Skúsme sa teda bližšie pozrieť na Napoleona a jeho vplyv na vedu. Len málokedy môže veda vďačiť za svoj vznik vojnovým udalostiam. A touto vedou je práve egyptológia. Nebyť Napoleonovho ťaženia do Egypta, ktovie, možno by nebola objavená Rosettská doska – kľúč, podľa ktorého Jean-François Champollion dešifroval hieroglyfy (doska je však vystavená v múzeu v Londýne. Prečo? To je už iný príbeh…). V Napoleonovej armáde bola  jednotka zložená zo 65 členov najrôznejších odborov. Bola to takzvaná Komisia pre vedu a umenie. V roku 1798 založil po porážke vojska Mamelukov Egyptský inštitút so sídlom v Káhire.

Nie je snáď potrebné sa pýtať, ako sa dostaneme k Louvre. Jednoducho sledujeme označenia až uvidíme veľkú sklenenú pyramídu. Môžeme cez ňu vojsť do priestorov Napoleonovej haly, kde je informačné centrum Louvru.  Pyramída, ktorá bola urobená na objednávku prezidenta Françoisa Mitterranda a naprojektoval ju v roku 1989 architekt Ming Pei, sa stala symbolom faraóna a melancholicky poukazuje na zvláštny vzťah medzi francúzskymi panovníkmi a severoafrickými národmi. Ale hlavne sa do systému chodieb dostalo denné svetlo. Do Louvru sa dostaneme aj zo stanice metra Palais Royal – Musée du Louvre na linke č. 1, cez nákupné stredisko Carrousel du Louvre prídete až k Obrátenej pyramíde, kde Vám skontrolujú tašky a je možné si aj v automatoch zakúpiť lístky do múzea.

Spomeňme ešte Mitterranda prezývaného „Sfinga“. Bol francúzskym prezidentom 14 rokov (1981 – 1995). Jeho karikatúrne zobrazovanie ako sfingy nie je len vďaka pyramíde, ale aj symbolizuje faraónsku povahu jeho plánov na stavebné úpravy Paríža. Mitterrandov plán je označovaný ako Grands Travaux a zmenil tvár Paríža v 20. storočí tak výrazne, ako kedysi Haussmann v 19. storočí. Prebehla rekonštrukcia Louvre, znovu sa začala používať budova vlakovej stanice Orsay, rozvíjali sa okrajové štvrte Paríža od Bercy po La Défense (len pre zaujímavosť: Mitterrandové projekty – Bercy, nová Národná knižnica, nová budova Opery pri La Bastille, Inštitút arabského sveta, Louvre a jeho pyramídový komplex, renovácia Champs-Élysées, Grande Arche de la Défense).

Dnešný Louvre s 13-timi kilometrami chodieb, je „podnikom s hospodárskymi ambíciami“. Jeho jediným cieľom sú návštevníci umenia. Práve z nich dnes múzeum žije. Časy štátnej podpory sú preč. A tak dnes môžeme pod pyramídou nájsť čokoľvek. Aj kybernetický  prehliadač Louvre, stačí si kliknúť na www.louvre.fr a môžete si ho prejsť virtuálne. Ale cez všetky tieto digitálne vymoženosti je Louvre predsa len plný skutočných ľudí. Možno stále ľudia túžia mať ten vznešený pocit stáť pred originálom. A Louvre stále renovuje a otvára nové sály a priestory. A tak aj pri písaní tohto blogu som opäť zatúžila navštíviť Louvre, lebo od 7. júla 2010 sú otvorené nové sály gréckeho umenia, v sálach 7 – 12 je replika renesančného paláca a prejdeme cestou sveta v epoche Parthéonu a v sále č. 14 má nové miesto Milétska Venuša. Teším sa na všetky tie úžasné umelecké diela, kedy mi opäť bude behať mráz po tele pri pohľade na Michelangelových otrokov a opäť pocítim úžasnú pokoru a úžas nad krásou, ktorú sú schopné vytvoriť ľudské ruky a um.

Louvre v číslach:

Vstupné:

9,50 € (okrem expozícií v Napoleonovej sále a Múzeum Eugéne Delacroix)
6,00 € od 18,00 hodiny do 21,45 hodiny v stredu a piatok
14,00 € združený lístok do všetkých expozícií
prvá nedeľa v mesiaci vstup zdarma, zdarma do 18 rokov, do 26 r. zdarma pre mladých z krajín Európskej únie
Viac informácií na www.louvre.fr

Ľubica Šedivá

Úprimne povedané, nezávidím ľudom, ktorý sa dostanú do Paríža na svojich pár turistických dní. Snaha vidieť čo najviac vecí sa musí odraziť na vyčerpanosti a v konečnom dosledku aj znechutení čokoľvek umelecké vidieť, predsa len múzeá majú tú svoju úžasnú vyčerpávaciu schopnosť. Ja ako študent umenia som si za pol roka svojho pobytu v Paríži vychutnal drvivú väčšinu parížskych galérií a múzeí v nestresujúcom kľudnom tempe, takže môžem v podobnom kľudnom tempe zhodnotiť a zrekapitulovať, čo sa dá v meste umenia a umelcov za múrmi múzeií a galérii vidieť.

Na začiatok pár všeobecných rád: múzeá majú vstupné rôzne. Študenti si nesmú zabudnúť svoj preukaz študenta, nakoľko vstup do 26 rokov je do väčšiny štátnych galérií zadarmo. Je dobré odsledovať otváracie hodiny, ktoré sa často líšia. Louvre je napríklad v utorok zatvorený, bežné dni iba do 17:30 s výnimkou stredy a piatku, kedy je do 21:00. Prvá nedeľa v mesiaci vždy vstup do všetkých galérií a múzeií zadarmo.

Paríž je plný múzeií a je prakticky nemožné vidieť všetko. Je preto veľmi výhodné ešte pred odchodom sadnúť a vyhľadať si, čo sa tu vidieť dá a určiť si vlastné priority. Každý turista je predsa individualita a vyhne sa tak strate času napríklad v Museé d´Orsay, pokiaľ nemá rád impresionistov Ako sa k tomu dostanem neskôr, množstvo tematických múzeií možno naplní vaše túžby viac ako svetoznáme veľké zbierky. Ďalšou mnou osvedčenou stratégiou bola návšteva v malých skupinkách, kedy ušetríte čas dohadovaním sa kam, kedy a na ako dlho. Mne aj tak najviac vyhovuje návšteva múzea osamote, keď som si sám pánom svojho času smeru a záujmov

Najväčšie z najväčších, svetoznáme Musée du Louvre. Vopred varujem, je krásne, je skvelé, je veľké, je únavné, je frustrujúce, keď po siedmich hodinách odchádzate pokorený tým, že ste v lepšom prípade videli polovicu toho, čo sa tu vidieť dá. Áno, je tu uložená Mona Lisa, najväčšie lákadlo pre turistov, ku ktorej sa počas sezóny pre obrovské davy ani nedostanete, preto sa možno neoplatí strácať čas vystrkovaním hlavy pre videnie toho čarovného úsmevu, ale nechať sa pohltiť skvelými zbierkami egyptského, gréckeho, stredovekého umenia, krásnymi renesančnými sochami, mimochodom v úžasnom priestore, francúzskou maľbou (ktorej je tu na moj vkus až priveľa, ale napokon, sme vo Francúzsku ) a jednoducho ohromným svetom všetkého, čo do nás dejepisári počas štúdií tlačili a vy si zrazu uvedomíte, akú to má naozaj úžasnú hodnotu. Hneď pri vstupe dostanete do rúk skvelý orientačný plánik, ktorý aj keď sa snaží jednoducho vysvetliť, čo kde nájdete, je veľmi náročné sa v budove orientovať. A poznámka pre tých, ktorý sa rozhodli Monu Lisu vidieť stoj čo stoj: po francúzsky sa jej vraví La Joconde, takže keď ju budete hľadať, tak pod týmto menom

Hneď vedľa Louvru sa nachádza úžasný park Jardins des Tuileries, na konci ktorého pri východe na Place de la Concorde sú dve menšie múzeá obdĺžnikového tvaru: L´Orangerie, kde sa nachádzajú obrovské a podmanivé Monetove Lekná. Druhá budova Jeu de Paume je venovaná vystavovaniu súčasných známych umelcov, stále však podľa vzoru Louvru v klasickejších výtvarných disciplínach, takže žiadne šialenosti.

Hneď na opačnej strane rieky Seiny sa nachádza ďalší skvost, a to Museé d´Orsay. Najväčšia zbierka diel od impresionistov a umenia 18.-19. storočia. Ja osobne som ostal uchvátený hlavne koncepciou samotnej budovy, ktorá je prerobenou železničnou stanicou a voľný priestor, v ktorom sú nainštalované samotné diela, je jednoducho podmanivý sám o sebe.

Dva mosty ďalej a ostávame pri Palais de Tokyo. Múzeum zamerané na moderné a súčasné umenie. Ako také pozostáva z dvoch budov, pričom jedna ukrýva stálu expozíciu konceptuálnych a minimalistických tendencií, ruských konštruktivistov, avantgardy v maľbe a rôznej skladby „-izmov“. Za zmienku určite stojí krásna obrovská freska Raoula Dufyho – Čarodejnica elektrina (La Fée Electricité), ktorá patrí k dielam, ktoré ma naživo posadili na zadok. Druhá budova palácu súčasného umenia potom patrí súčasným autorom, ktorí sa v priebehu roka menia, takže tu závisí, kedy sa do Paríža dostanete.

Keď sme sa dostali k modernému umeniu, pre mňa osobne najinšpiratívnejšie a najkrajšie je  múzeum Centre Pompidou. Obrovská, obdivovaná aj zatracovaná budova poskladaná z hromady potrubia, ktorú je vďaka jej farebnosti vidieť z každého vyvýšeného miesta v Paríži, ukrýva naozajstné poklady, ktoré sa už nepohrávajú iba s estetikou vystavovaných diel, ale aj s vašou imagináciou, schopnosťou premýšľať a naozaj sa do umenia vciťovať. Pompidou je unikátne koncepciou výstav, kde popri stálej expozícii súčasného umenia figuruje celoročná tematická výstava. Aktuálne prebieha expozícia Ženy v umení a zároveň sú k dispozícii vždy tri výstavy súčasných autorov, ktoré sa menia niekoľkokrát ročne. K tomu úžasná knižnica, kiná, workshopy, permanentne sa konajúce happeningy a performance, príjemné námestíčko s pouličnými umelcami, bočná fontána s milými kinetickými objektmi, z ktorých sa tešia hlavne detskí návštevníci, robia z tohto miesta naozajstné umelecké dielo, kde sa naozaj stáva umenie hrou.

Pokiaľ so sebou vláčite (áno, to je ten pravý výraz ) aj detského návštevníka, po všetkých tých serióznych výstavách a pamiatkach, ktoré ho pravdepodobne maximálne nudia, je voči nemu fér zobrať ho na miesto, ktoré si užije rovnako nadšene ako vy Monu Lisu. Tým pravým (a to nie len pre deti !) je Prírodovedné múzeum nachádzajúce sa v parku Jardin des Plantes. Obrovská budova s neskutočnou expozíciou zvierat všetkého druhu od morských živočíchov, cez plazy, cicavce, hmyz… až po evolúciu človeka. Pokiaľ vám neprekáža, že všetky exponáty sú vypreparované, nájdete tu naozaj skvelý relax v krásnom modernom prostredí. Kúsok odtiaľ sa potom nachádza malá zoologická záhrada (čo mi príde ako mierne morbídne spojenie vzhľadom k armáde preparovaných exponátov kúsok opodiaľ), taktiež  botanická záhrada a v ďalšej budove potom exponáty pravekých živočíchov, presnejšie povedané ich pozostatkov. Inšpiratívne.

Po pozostatkoch zvieratiek je samozrejme veľmi fajn obhliadnuť si pozostatky ľudské, k čomu sú ideálne parížske katakomby. Naozaj mrazivý pohľad pri stá tisíckach ľudských kostí nahromadených na sebe a usporiadaných do geometrických útvarov. Morbídne, ale nádherné umelecké dielo. Trošku zamrzí, pokiaľ vystihnete dobu, kedy sa spolu s vami rozhodne obzrieť toto miesto aj hromada ďalších turistov, ktorí pomerne úspešne pokazia tú pravú atmosféru, ale za pozretie to rozhodne stojí. Nech Vás ani nenapadne brať si odtiaľ domov suveníry! Jednak sa to nepatrí a potom, pri východe Vás aj tak prehľadá SBS-ka a všetky ukradnuté lebky vráti na kôpku.

Ako som zdôrazňoval na začiatku, je dôležité vedieť vopred, čo chcete navštíviť. Ďalšie múzeá patria potom do kolónky múzeá osobných očakávaní, kam idete proste preto, že Vás to vyslovene zaujíma. Či už ide o záujem a obdiv ku konkrétnemu autorovi, ako napríklad expozícia Picassa v Picassovom múzeu, Dalího expo v Espace Dalí, skvelé Rodinovo múzeum, Múzeum Edith Piaf alebo sa to jednoducho zhoduje s Vašimi záľubami alebo záujmom a ak poviete, že nič také ste v Paríži nenašli, tak Vám to proste neuverím, lebo tu si nájde každý to svoje. V behu spomeniem Múzeum úžitkového umenia, Múzeum námorníctva so skvelou výstavou svetových lodí, hneď vedľa ktorého je Múzeum človeka, bohužiaľ do začiatku roku 2011 zatvorené, Múzeum reklamy, Múzeum sexu (samozrejme, že na Pigalle), Múzeum mágie a kuriozít, Múzeum astronomické, Hudobné mestečko pri krásnom parku Parc de la Villette… Uff…veď pozrite si to vlastne tu všetko sami.

Kategóriou samou o sebe sú sezónne výstavy alebo výstavy konajúce sa v krátkych časových úsekoch, kedy záleží, na čo budete mať počas svojej návštevy šťastie. Väčšinou sa o podobných veciach dozviete z veľkých bilboardov v metre a všade po meste. Samozrejme internet alebo praktický malý časopis Pariscope, ktorý kúpite v každom novinovom stánku.

A pokiaľ patríte k skupinke nadšených objaviteľov podobne ako ja a ostáva Vám nejaký čas navyše, rozhodne stojí za to nechať sa viesť parížskymi uličkami a vyhľadávať malé predajné galérie, kde sa tiež dajú nájsť skvelé skvosty súčasného umenia, ktoré si samozrejme za pár (tisíc) eur môžete zakúpiť Ich veľká koncentrácia sa nachádza okolo Centre Pompidou alebo v bočných uličkách pri Saint-Germain a École des Beaux-Arts.

Áno. Paríž vyčerpáva a hlavne frustruje, keď musíte odísť a viete, že sa Vám podarilo vidieť iba zlomok všetkého, čo by ste vidieť chceli. Vždy sa dá vrátiť, dôležitejšie ale je využiť každú chvíľu Vašej návštevy tak, aby ste mohli na konci povedať, že ste urobili maximum. Lenivcov a ufňukancov nechajte prosím Vás doma. Nepotrebujete predsa kvôli niekomu sedieť na hoteli

Pavol Truben

Foto: Autor

Použité fotografie sú vo vlastníctve autora textu a podliehajú autorským právam

Decká sa môžu zahrať, oddýchnuť si, čítať si alebo si jednoducho zdriemnuť. Tiež budú mať k dispozícii kopec DVD-čiek a niečo pod zub: mlieko, koláčiky alebo džús. Vstúpiť sem môžu neplnoletí bez doprovodu vo veku 4-17 rokov.

Salónik nájdete v Hale 2 na Západnom termináli. Ďalšie parížske letisko Charles de Gaulle má tiež salónik, ktorý nájdete blízko Terminálu 2E, ale je otvorený len počas leta a je pre cestujúcich s letmi dlhšími ako 2 hodiny.

Lucia Hlubeňová

Zdroj a foto: Jaunted

1. Výstava Willy Ronis-Une Poetique de l’engagement

Adresa: La Monnaie de Paris, 11, quai de Conti, 75006 Paris

Otvorené: do 22.8.2010

Vstupné: 7 eur (základné)

Otváracie hodiny: utorok-nedeľa: 11.00-19.00,  štvrtok: predĺžená doba do 21.30

Prístup: Bus : 24, 27, 58, 70
Metro : Ligne 4 – Saint-Michel
Ligne 4 – Odéon
Ligne 7 – Pont Neuf

Willy Ronis je jeden z najuznávanejších parížskych fotografov. Zvečnil povojnový Paríž a taktiež aj iné zákutia Paríža svojským, neopakovateľným spôsobom. Vychutnajte si aj Vy neopakovateľnú atmosféru Paríža minulého storočia.

2. Výstava Paul Klee (1879-1940), Beyelerova zbierka

Adresa: Musée de l’Orangerie, Jardin des Tuileries, 75001 Paris

Otvorené: do 19.7. 2010

Vstupné: 9,50 eur (základné)

Otváracie hodiny: každý deň okrem utorka od 9.00-18.00 hod.

Prístup: Bus : 24, 42, 52, 72, 73, 84, 94
Metro : Ligne 8 – Concorde
Ligne 12 – Concorde

Beyeler trpezlivo zhromažďoval svoju zbierku 60 rokov aj so svojou manželkou. Výstava prezentuje 27 malieb a kresieb Paula Klee. 17 z nich patrí do vzácnej Beyelerovej zbierky. V troch častiach výstava reperezentuje najplodnejšie a najkreatívnejšie obdobia majstra. Jeho nezvyčajný individuálny štýl ho spolu s jeho poznámkami k teórii umenia radia medzi najvýznamnejšie a najvplyvnejšie osobnosti moderného umenia.

3. Výstava Paris d’Amour

Adresa: Hôtel de ville, salon d’accueil, 29 rue de Rivoli, 75004 Paris

Otvorené: do 14.8.2010

Vstupné: zdarma

Otváracie hodiny: denne okrem nedieľ a štátnych sviatkov od 10.00 do 19.00 hod.

Prístup: Metro: Hôtel de ville
Vo svojej jedinečnej výstave prezentuje fotograf Gérard Uféras fotky, ktoré urobil na 70 sobášov, ktorých sa zúčastnil. Čierno-biele fotky oslavujú rôzne podoby lásky v Paríži – jej mnohorakosť, pestrosť, originálnosť a jedinečnosť.

Lucia Hlubeňová

Zdroj a foto: I prefer Paris, Paris Ile-de-France, My Free Wallpapers, Paris d’Amour

Tak, ako je to bežné v každom väčšom meste, každý si z večerného programu môže vybrať podľa vlastného životného tempa, aktuálnej chuti alebo svojej peňaženky. Klasický parížsky  život sa v podvečer presúva do nespočetného množstva reštaurácií, kaviarní, čajovní, ktoré lemujú prakticky každú ulicu a v každej štvrti ich nájdete nespočetné množstvo. Stačí si vybrať podľa chuti. Či už klasické francúzske reštaurácie, reštaurácie rôznych vierovyznaní alebo národností, ruskou, maďarskou, či poľskou neopomínajúc, len tú našu slovenskú alebo českú som nikde nenašiel (ak o nejakej viete, rozhodne mi dajte vedieť ). Čo sa týka cien jedálneho lístka, bežné menu sa pohybuje v rozpätí 12 – 20 euro. Kto si naozaj potrpí, nebude mat problém nájsť reštaurácie so 60 eurovým chodom.

Mladí Parížania si však na podobné vymoženosti nepotrpia. Aj pre nich samotných je život v hlavnom francúzskom meste pomerne drahý. S veľkou obľubou sa usporiadavajú tzv. soirées na apartmánoch, kde som zažíval veľmi príjemnú atmosféru a ku mne ako k cudzincovi sa vždy každý správal priateľsky a ústretovo.

Po jarnom oteplení som však spoznal iný druh zábavy, ktorý je tu neskutočne populárny, a kombinuje priateľskú atmosféru, radosť zo života, prírody a zároveň vo vás stále prehlbuje pocit, že ste súčasťou parížskeho života. Pikniky. Kapitola sama o sebe. Romantické, rodinné, priateľské vo dvojici alebo obrovskej skupinke ľudí. Ekonomicky veľmi prijateľné a hlavne v Paríži je pre ne miesta naozaj požehnane. Mesto má viac ako 100 parkov, ktoré sú naozaj skutočne skvele udržiavané. Osobne odporúčam Jardin du Luxembourg, skvostné miesto pre rodinky s deťmi alebo iba prijemný relax. Podarilo sa mi tu vystihnúť koncert tridsaťčlenného orchestra v jedno sobotňajšie popoludnie. Klasické prevedenie The Wall od Pink Floyd pod holým nebom prinieslo nadherné zimomriavky. Park Parc des Buttes Chaumont – jeden z najúžasnejších parkov, aké som kedy videl. Naozaj rozprávkové miesto, ako stvorené pre relax. Neslávne známy Bulonský lesík, ktorý je naozaj tiež úžasný, ale po zotmení sa tam chodiť neodporúča. Prakticky každá zelená plocha na parížskej mape je vhodným miestom na potencionálny piknik, no rozhodne najklasickejším miestom je Champ de Mars pri Eiffelovke. Sedieť v tráve s fľašou vína a čakať na zapaľovanie svetiel na tomto architektonickom skvoste. Príjemné.

Večer sa však schladieva a je vhodné pohnúť sa ďalej. Veľmi užitočným pomocníkom je malý časopis Pariscop.  Kúpite ho v akomkoľvek stánku za štyridsať centov a dostanete absolútne dokonalý prehľad o kultúrnom živote Paríža v danom týždni. Či už kino, divadlo, výstavy, koncerty klasickej, elektronickej, rockovej hudby. Každému podľa chuti.
Ako študent som tu preskúmal rôzne  podniky. Rozhodne však nemôžem tvrdiť, že by som vyskúšal všetko, čo Paríž ponúkol. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že pokiaľ sa chcete ísť v noci zabávať, ale nemáte žiadny konkrétny program, určite neurobíte chybu, pokiaľ sa vyberiete na miesta, všeobecne známe pestrosťou svojich nočných klubov a podnikov. Veľký bulvár St. Germain ukrýva veľké množstvo barov, rovnako ako uličky okolo Place de la Bastille, Rue Oberkampf alebo preslávený Pigalle pod Montmartre.

Všeobecne je veľmi príjemné ukončenie dňa pri západe slnka na Montmartre, decentný pohár vínka v niektorej z útulných kaviarničiek a po západe sa vrhnúť na nočný život na Pigalle, kde sídli rovnako slávny Moulin Rouge, kde si lístok na predstavenie rozhodne rezervujte vopred, pretože aj napriek cene lístka 90 euro bez večere, 160 s večerou je bez rezervácie prakticky nemožné sa na predstavenie dostať. Ak sa vám to nepodarí, môžete si to vynahradiť prehliadkou nespočetného množstva sexshopov, ktoré sú zväčša otvorené do neskorých nočných hodín (nie, že by som nejaký skúmal ) ktoré túto ulicu prakticky lemujú (no, dobre skúmal, im sa tam nedá vyhnúť ). Na druhej strane sa tu nachádza výborný a obrovský Irish pub, hlavne pre tých, ktorým už francúzština pôjde na nervy a zatúžia po anglickom hluku.

Vo všeobecnosti sa dá povedať, kto hľadá, nájde. Paríž je mesto bez predsudkov, a preto tu platí, že chute každého vyznávača nočnej zábavy tu môžu byť uspokojené. Ambientno-metalový koncert v nádhernej divadelnej La Cigale, maličký bar v retro sedemdesiatych rokov s „pin-up girls“ obsluhou, bary pre homosexuálov, future bary alebo aj tie nóbl, na spôsob Klubu 54. Na druhú stranu si treba uvedomiť, že existujú isté obmedzenia. Nie všade vás pustia len preto, že tam chcete ísť. Vychytené podniky si klientelu vyberajú pri vstupe podľa výzoru, pohlavia alebo čistej sympatie. Tam, kde sa niečo deje, vstup zväčša zadarmo nebýva. Bežný vstup sa pohybuje od 10 – 15 euro. Pokiaľ účinkuje známe meno – rozhodne aj viacej. Pre vyznávačov elektronickej hudby môžem odporučiť klub REX, ktorý patrí Laurentovi Garnierovi, kde sa napríklad vo štvrtky dostanete zadarmo. Alternatívcom zase učaruje Point Ephémère na spôsob bratislavského Subclubu alebo banskobystrickej 77-čky.

V podnikoch sa nefajčí. Pokiaľ nemajú samostatnú vyčlenenú miestnosť, ľudia musia fajčiť pred vchodom. Čo však na škodu rozhodne nie je. Okrem čistého vzduchu pre nás nefajčiarov sa tak dajú nadviazať príjemné známosti, ktorým ako som už raz naznačil, sú Francúzi maximálne otvorení. Stačí mať po ruke oheň alebo nejaký pre zmenu hľadať .
Pokiaľ nie ste vytrvalci, ktorí dokážu prežiť do prvého ranného metra, ktoré chodí cca o pol šiestej ráno, mali by ste včas uvažovať nad dopravou na apartmán. Cez týždeň ide posledné metro pred jednou hodinou nočnou. V piatky a soboty o trištvrte na dve. Ak zmeškáte, nič sa nedeje. Nočná doprava je zabezpečená autobusovými nočnými spojmi, ktoré však bývajú skôr nočnou morou ako pohodlným návratom. Za zváženie potom stojí nočná prechádzka, ktorá má rovnako svoje úžasné parížske čaro.

Autor tohto článku v Paríži poctivo študuje a aj keď sa zdá, že po podobných nočných excesoch nemôže mať čas a energiu na vychutnávanie si kultúrnych pamiatok, opak je pravdou. Nie je nič krajšie ako kráčať za východu slnka okolo Notre Damme a hovoriť si: „Paríž je naozaj mesto bohémov.“

Pavol Truben

Foto: Autor

Prinášame vám zopár fajn tipov na romantiku v Paríži, a to nielen na povestného Valentína (na ktorého si ešte niektorí Slováci nezvykli), ale kedykoľvek sa vám zažiada, no a pritom nenabúrate rodinný rozpočet alebo svoje bankové konto. Nech sa páči, seulement pour vous:

1. Kam za fajn jedlom

L’Avant Gout (26 Rue Bobilot 75013) je gurmánske bistro slávne pre svoje charakteristické jedlo ‘Le pot au feu de cochon aux épices’. Obedové menu je skutočná bomba – za €14, za čo dostanete predjedlo, hlavné jedlo, pohár vína a káva. Všetko v cene!

2. Plavba po Seine alebo Batobus

Výlet po Seine je úžasný spôsob, ako vidieť Paríž, no skúste sa vyhnúť predraženým turistickým lodiam. Od polovičky apríla do novembra je Batobus skvelou ekonomickou alternatívou. Stojí na všetkých dôležitých miestach a premáva medzi Eiffelovkou a Champs Elysee. Pre tých, čo si chcú romantiku Seiny vychutnať aj na Valentína a nepozdáva sa im cena turistických lodiek, odporúčame romantickú prechádzku po ľavom brehu Seiny. A keď cítite blízkosť svojho milového/milovanej pri pohľade na neskutočný Paríž, kašľať aj tam na výletné lode!

3. Iná veža

Je jasné, že sa všetci potrepú Eiffelovku. No, my vám ponúkame lacnejší romantický výhľad: Tour Montparnasse alebo Veža Montparnasse , najvyššia budova v meste.  Skúste odignorovať výťah a vezmite svoju drahú polovičku na 56. poschodie do fajn kaviarničky na café au lait, vychutnávajte spolu skvelý výhľad a všimnite si slávnejšiu vežu za oknom.

4. Skvelé kokteily v Marais

Táto vydláždená bývalá židovská štvrť je v súčasnosti najtrendovejším miestom v meste. Okolo 20.00 hod. má väčšina barov happy hour, kedy si zadovážite pivko alebo kokteil a nejaké malé občerstvenie pod €5.

5. Lacné ubytko

Zabudnite na ošumelé internáty a špinavé spoločné kúpeľne. Ceny v hosteli Le Montclair Montmartre začínajú už od  €26 za izbu pre 2 osoby. S raňajkami v cene, internetovými možnosťami a štýlovou halou v srdci bohémskeho Montmartru presvedčí aj toho najskeptickejšieho cestovateľa.

6. Louvre za menej

Už sme písali o tom, ako sa vyvarovať návšteve Louvre, ak máte naň tak cca 2 hodky alebo ešte menej… Ak veľmi túžite po Louvri, skočte tam, keď je to lacnejšie. 1.nedeľu v mesiaci je Louvre zadara, no všetci to vedia, takže rady sú nekonečné… Preto je oveľa lepšie ísť na návštevu tejto Mekky umenia v stredu alebo v piatok večer medzi 18.00 a 21.45, kedy je vstupné znížené na polovicu a nebudete sa musieť predierať cez davy, aby ste zazreli výstrih Mony Lisy.

7. Dolce vita

Parížske cukrárne… Hriech v tej najsladšej podobe. Vychytávkou sú macarons (sladké rôznofarebné koláčiky), no nie sú práve najlacnejšie. Ak si chcete osladiť život a potešiť aj príbuzných a známych, namierte si to do supermarketov   Franprix alebo Monoprix a urobte si zásoby škatuliek makaróniek. Kvalita je skoro tá istá a budete mať na rozdávanie a osladenie dlhých zimných večerov vo dvojici .

Lucia Hlubeňová

Zdroj: I prefer Paris

Lacné letenky Paríž

Lacné ubytovanie Paríž