Štvrtý obvod – obvod Hôtel de Ville nás bude sprevádzať po pravom brehu rieky Seiny a zatúlame sa v jeho štvrtiach do turisticky známych miest a na najznámejšie ostrovy meste – východnú časť Ile de la Cité s Notre Dame a ostrov Ile Saint Louis. Názov nesie štvrtý obvod po Hôtel de Ville – parížskej radnici. Nemusíme sa viacej rozpisovať ,(http://www.milujempariz.sk/parizska-radnica-hotel-de-ville) stačí sa vrátiť k článku. (more…)
Archive for the ‘Pamiatky a architektúra’ Category
Parížsky štvrtý obvod – Hôtel de Ville
Monday, May 14th, 2012Múzeum d´Orsay – bývalá železničná stanica
Thursday, May 3rd, 2012Takmer uprostred Tuilerijských záhrad sa dá vojsť na most či lepšie na lávku „Passerelle Léopold-Sédar-Senghor“ (viac asi známy pod názvom Solférino), ktorý je úžasný svojou konštrukciou a slúži len chodcom alebo cyklistom. Jeho konštrukcia z ocele a paluba z exotického dreva z Brazílie je dlhá 106 metrov. Stúpate akoby do stredu mosta a zrazu sa ocitnete na moste. Neuveriteľné prevedenie, obdivuhodný nápad ocenený v roku 1999 aj architektonickou cenou. A ďalší most, kam si turisti Paríža vešajú svoje “zámky lásky”. (more…)
Katarína Medici – veľká kráľovna – časť IV.
Monday, March 19th, 2012Na úvod musím vyjadriť svoj obdiv k autorke životopisu o Kataríne Medicejskej úžasnej LEONII FRIEDOVEJ. Jej pútavý štýl ma vtiahol do deje života tejto kráľovnej a zmenil môj pohľad na túto osobnosť. 
Tak poďme sa s ňou rozlúčiť a pozrieť sa na to, akou bola.
Veľká kráľovná 15. januára 1589 vo veku 69 rokov v Blois zomiera. Jej mŕtve telo kvôli nepokojom muselo zostať v Blois, pokiaľ sa politické pomery neupokoja. Nakoniec tu však zostala 21 rokov, než jej pozostatky boli premiestnené do St. Denis. Dala ich tam premiestniť nemanželská dcéra Henricha II. Anna Francúzska.
V tom istom roku ako kráľovná zomiera rukou šialenca aj jej najobľúbenejší syn kráľ Henrich III. Dynastia rodu z Valois zanikla. Kráľom sa stáva bourbon Henrich IV. Navarrský, ktorý v St. Denis v roku 1593 opäť prijíma katolícku vieru. Strašný sen Kataríny sa stal skutočnosťou. Ale Henrich IV. sa stal múdrym a jedným z najobľúbenejších kráľov Francúzska, ktorý ho postavil na nohy hospodársky a obnovil centralizovanú vládu. Náboženské problémy vyriešil Nantským ediktom v roku 1598. Rokmi zmenil názor aj na svoju bývalú svokru a obhajoval ju slovami „že jednoducho bola nútená hrať strategickú hru, aby uchránila korunu pre svoje deti, ktoré jedno po druhom vládli len vďaka múdrosti ženy tak schopnej.“
Aká bola teda Katarína Medici? Slepo oddaná matka, hlavne svojim synom a predovšetkým Henrichovi III. Z desiatich detí je prežili len dve – jeden syn a dcéra. Bola to žena obdivuhodnej odvahy, silnej vôle a priam legendárnej vychytralosti. Na jej dvore tvorili najväčší umelci tej doby. Bola prístupná novým myšlienkam, fascinovali ju vynálezy a všetky novoty. Bola jednoducho zvedavá. Vďake nej začali Francúzi fajčiť, zaviedla dámske spodné prádlo, spopularizovala používanie vidličiek pri stolovaní, zaviedla vreckovku, experimentovala s kozmetickými prípravkami, podporovala voňavky, voňavé rukavičky. A hlavne, bola pracovitá, vzdelaná a múdra žena.
Je jasné, že rovnako bola rozporuplná, bojovala za svoje deti a nechovala sa ku všetkým láskavo. Nechápala náboženské vášne, hoci bola prísna katolíčka a hoci nikdy nezostúpila zo svojho kráľovského majestátu, rozhodne nebola neprístupná. V dobe, v ktorej vládli muži, bola výnimočná. Neuhýbala pred ťažkými rozhodnutiami a hlavne pred ich vykonaním.
Tak na záver snáď len citát, ktorým aj končí úžasná kniha od Leonie Friedovej, ktorej vďačím za toto úžasné dielo, ktoré bolo dobrodružstvom pri spoznávaní života tejto veľkej ženy, veľkej francúzskej kráľovny.
„Kto chce byť veľkým vladárom, musí niekedy porušovať zákony ľudskosti.”citát z Machiavelliho Vladára.
“Mala ohromnú chuť k jedlu a chuť do života a milovala vzrušenie. Ako manželka, matka, babička, regentka a kráľovná Francúzska bola ženou činu. Bola to veľká žena a veľká vladárka.“
A pre mňa už nikdy nebude len tou „travičkou“ či strojkyňou Bartolomejskej noci.
Ľubica Šedivá
Katarína Medici – III. časť “masaker”
Monday, March 19th, 2012Krvavá noc. Nastala po sobáši Henricha Navarrského a mladej Margot. Aký bol Henrich? Ako 18 ročný mladík mal svoje osobné kúzlo, bol úprimný, mužný a šľachetný. A kráľ Karol ho mal aj proti svojej vôli rád.
Do mesta na sobáš prichádzali protestanti a z katolíckych kazateľníc sa čoraz viacej ozývala nespokojnosť so sobášom katolíckej princeznej a hugenota. Ale dozvieme sa niekedy, kedy a ako bol dohodnutý plán zavraždiť Colignyho? Katarína tajne zrušila kráľovský výnos, ktorý rodine Guisov zakazoval vykonať pomstu. Využila rod Guisov, aby sa zbavila Colignyho? Rovnako dúfala, že sa tiež zbaví Guisov, ktorí padnú za obeť protestantskej odvete? Konečne by sa dočkala pádu oboch silných rodov, ktorí ju od smrti jej manžela Henricha II. ohrozovali. Pred Colignyho „ popravou“ sa však musela najskôr konať svadba. A tak klamstvom donútila bourbonského kardinála oddať snúbencov. (more…)
Parížsky obvod II. ” La Bourse”
Sunday, March 18th, 2012Bonjour priatelia, dnes vás pozývam na potulky druhým parížskym obvodom. Tento najmenší obvod sa nám môže zdať na prvý pohľad nudný a bez výnimočných pamiatok, ale rozhodne tomu tak nie je. Ved v Paríži neexistuje nič nudné. (more…)
Námestie na cípe Ile de la Cité
Thursday, March 8th, 2012O Dauphinovom námestí sa hovorí, že je jedným z najromantickejších námestí Paríža. Ale jednoducho bez sladkých príkras, je to miesto, kde sa zbavíte ruchu mesta či davov turistov. A tí sú len na skok pred Notre Dame. Tak si so mnou odskočte týmto smerom aj vy.
Objavte kúzlo tohto námestia spolu so mnou. Kráčajme spolu popri Seine od Notre Dame, alebo lepšie, z inej strany, po najstaršom moste Paríža, ktorý sa však nazýva „novým“ Pont Neuf, až k jazdeckej soche Henricha IV. Práve cez tento most prídeme na západný cíp ostrova Cité. Tu bolo postavené toto druhé kráľovské námestie v Paríži (prvé bolo Place des Vosges).
Socha kráľa Henricha IV. nám pripomína tohto významného panovníka z dynastie Bourbonovcov, ktorý sa zaslúžil o výstavbu a architektonický rozkvet Paríža (spomínate na článok Vert Galant?).
Na námestí a v jeho okolí bolo plánovaných 32 rovnakých domov a dodnes sa zachovali len dve krajné budovy od Pont Neuf. Ostatné prestavali alebo pre našu škodu zbúrali a nahradili inými. Pripomínajú vám tieto domy miesto, ktoré poznáte? Všimli ste si ich už niekde? Sú podobné domom, ktoré stoja na Place des Vosges. 
Pri pohľade na tieto dochované domy si uvedomíme, že je naozaj škoda tých, ktoré boli zničené. Naproti týmto „ružovým domom“ za sochou Henricha IV. začína „Square Vert Galant”, kde doporučujem tiež zísť. Tento cíp ostrova uprostred Seiny je oázou pre unavené nohy turistu.
Ale vráťme sa k námestiu, ktoré bolo pôvodne pomenované na počesť „dauphina“ budúceho kráľa Ľudovíta XIII. Neskôr bolo počas Veľkej francúzskej revolúcie premenované a k svojmu menu sa vrátilo definitívne späť v roku 1814. Námestie sa rozprestiera na mieste, kde kedysi boli až tri ostrovy. Najznámejší bývalý ostrov je asi „Židovský ostrov“. Tu bol po 7 rokoch prenasledovania a väznenia upálený veľmajster templárského rádu Jacques de Molay. Na hranici v ohni vyzval k božiemu súdu kráľa Filipa Pekného (tiež prezývaného železný kráľ), pápeža Klementa a rytiera Viliama. Naozaj všetci traja skôr ako do roka zomreli. História ukázala, že skutočne na hranici započalo prekliatie rodu Filipa Pekného. Ale to je už iný príbeh “prekliatych kráľov.”
V roku 1874 bol zbúraný rad domov do ulice Rue de Harley, ktoré mali tvoriť základňu pre trojuholníkového námestie, ale museli uvoľniť miesto pre zadnú fasáda Justičného palác.
Na tomto mieste sú dnes zasadené stromy. Týmto bola narušená koncepcia celého námestia. Ale napriek tomu má toto námestie osobité kúzlo.
Ktorým koľvek smerom, keď do neho vojdete, či už pomedzi domy od mostu alebo od justičného paláca, vstúpite do iného sveta. Takého pokojnejšieho a tichšieho. Všetko sa zázračne spomalí.
Ľubica Šedivá
Les deux Magots – u “Dvoch Mandarínov”
Saturday, February 4th, 2012Kaviareň-reštaurácia „Les Deux Magots“ je z viacerých dôvodov zaujímavou zastávkou pri potulkách po Paríži. Prvým dôvodom jej atraktívnosti je, že sa nachádza priamo na námestí pred starým kostolom Saint-Germain. 
Druhým dôvodom je, že je to jedna z najstarších parížskych kaviarní, s bohatou literárnou históriou. Tretím dôvodom je, že jej rožná terasa je veľmi dobre umiestnená na pozorovanie života na bulvári Saint-Germain a námestia pred kostolom. Daľším dôvodom sú jedlá z čerstvých kvalitných ingrediencií a najlepšia horúca čokoláda v Paríži, robená podľa tradičného receptu z mlieka a tabličiek čokolády. (more…)
Most Bir Hakeim
Thursday, December 8th, 2011Seina – už sme si o spojení tejto rieky a mesta Paríž hovorili. Seina nie je pre Paríž len riekou. Je to neodmysliteľná súčasť mesta. Dotvára ho. Je to miesto, kam s obľubou chodia nielen Parížania ale aj turisti. Nábrežia Seiny si žijú svojim životom. A samozrejme aj mosty, ktoré križujú túto rieku. 
V Paríži ich je viac ako dosť. Niektoré mosty majú úžasnú históriu, niektoré boli vytvorené za posledné roky. (more…)
Ázijské múzeum Guimet
Saturday, December 3rd, 2011Len krátko a len na skok, pozvem vás dnes do múzea, ktoré obsahuje najrozsiahlejšiu zbierku umenia Ďalekého Východu. Do múzea Guimet – Musée National des Arts Asiatiques.
Múzeum sa nachádza len na skok od Trocadéra a bolo založené priemyselníkom Emilom Guimet z Lyonu – tak preto to meno. On sám sa zúčastnil mnohých expedícií a zozbieral antické, budhistické a hinduistické artefakty. Tak položil základ dnešného múzea, kam sa preniesli neskôr aj exponáty z múzea v Trocadére, kolekcie z Louvru a z rôznych súkromných zbierok.
Kto sa zaujíma o ázijské umenie, toto múzeum ho doslova nadchne. Samotná budova a rozmiestnenie exponátov je takmer dokonalé. Môžete obdivovať umenia kambodžských kmérov, ktoré nemá na Západe obdoby. Mňa hádam najviac nadchla a upútala bronzová socha boha Šivu ako pána tanca „Nataraja“. Socha situovaná v plamennom kruhu je plná energickej dynamiky. Malú repliku tejto sochy som si jednoducho musela zabezpečiť.
Okrem toho tu nájdete krásne japonské drevorezby či zbierky čínskej keramiky. Myslím, že každý si tu príde na svoje.
Tak neváhajte a skúste objaviť kus tohto ázijského umenia, lebo o tom je Paríž. O rôznorodosti.
Ľubica Šedivá
Panthéon – tam kde odpočívajú veľkí ľudia Francúzska
Wednesday, November 16th, 2011Ďalšia budova v Paríži, ktorá je vidieť už z diaľky a ktorá dotvára prekrásnu panorámu mesta je Panthéon.
Panthéon stojí na Montagne Ste-Geniéve, na pahorku Svätej Jenovévy, patrónky mesta. Už počas Antiky tu bola rímska svätyňa, ktorá sa v 6. storočí zmenila na kresťanský kostol, kde boli uložené pozostatky svätej Jenovévy.
Keď v roku 1744 kráľ Ľudovít XV. ochorel, za uzdravenie sľúbil vystavať nový kostol pre patrónku mesta. Kráľ sa uzdravil a tak jeden z najvýznamnejších predstaviteľov klasicizmu J.G. Soufflot navrhol túto kupolovú baziliku, vracajúcu sa k antickému obdobiu.
