Len krátko a len na skok, pozvem vás dnes do múzea, ktoré obsahuje najrozsiahlejšiu zbierku umenia Ďalekého Východu. Do múzea Guimet – Musée National des Arts Asiatiques.

Múzeum sa nachádza len na skok od Trocadéra a bolo založené priemyselníkom Emilom Guimet z Lyonu – tak preto to meno.  On sám sa zúčastnil mnohých expedícií a zozbieral antické, budhistické a hinduistické artefakty. Tak položil základ dnešného múzea, kam sa preniesli neskôr aj exponáty z múzea v Trocadére, kolekcie z Louvru a z rôznych súkromných zbierok.

Kto sa zaujíma o ázijské umenie, toto múzeum ho doslova nadchne. Samotná budova a rozmiestnenie exponátov je takmer dokonalé. Môžete obdivovať umenia kambodžských kmérov, ktoré nemá na Západe obdoby. Mňa hádam najviac nadchla a upútala bronzová socha boha Šivu ako pána tanca „Nataraja“. Socha situovaná v plamennom kruhu je plná energickej dynamiky. Malú repliku tejto sochy som si jednoducho musela zabezpečiť.

Okrem toho tu nájdete krásne japonské drevorezby či zbierky čínskej keramiky. Myslím, že každý si tu príde na svoje.

Tak neváhajte a skúste objaviť kus tohto ázijského umenia, lebo o tom je Paríž. O rôznorodosti.

Ľubica Šedivá

Nádherné babie leto nás nalákalo na prechádzky vonku a každý nastavoval tvár posledným hrejivým lúčom slnka, ktoré boli túto jeseň neuveriteľne štedré. A tak  som sa nesmierne tešila na októbrový víkend v Paríži. V termíne, kedy sa konali dni “vinobrania” na Montmartri. Mala som takto absolvovať už  pre mňa “druhý ročník“.

Hoci sa slnko  v Paríži cez tento môj víkend neukázalo, predsa radosť z toho, byť a chodiť po uliciach Paríža, bola ako vždy veľká a Paríž mi zase otvoril svoju náruč a ja som tak mohla objaviť niečo nové a viac viac sa túlať po jeho zákutiach, častiach, štvrtiach, či uliciach. Len tak. Pocitovo a s očakávaním.

Naše kroky najskôr smerovali na večerný Montmartre, kde od piateho októbra prebiehali “Fete des Vendanges”. Okúsili sme opäť úžasné ustrice, špecialitku zo zemiakového šalátu a syru a samozrejme všetko zapili ružovým vínom.

Na druhý deň sme zamierili do starej vidieckej štvrte, ktorá sa nazýva “stará dedina” – Charonne Village. Nachádza sa medzi cintorínom Pere Lachaise a Porte de Montreuil, na juh od Place Gambeta. Toto námestie bolo aj pre mňa východiskovým bodom.  Táto malá štvrť, či mestský blok, má stále v sebe pozostatky skutočného vidieckeho života.

Hlavne prechádzka po rue Saint-Blaise bola čarovná. Na jej začiatku jej dominuje starý kostol Saint-Germain-de-Charonne s prastarým cintorínom. Kostol je teraz v rekonštrukcii, ale rozhodne sa tam po jeho vynovení vrátim. Kráčate pešo, v neuveriteľnom tichu, narážate na malé uličky, jednosmerné ulice, malé záhrady a námestia. Za každým rohom sa objaví zvláštne kúzlo. Láka vás nakúkať do pootvorených okien či vojsť do tvorivej umeleckej dielne, kde za veselého hovoru vyrezávali sochy. Či do galérie, kde sú úžasné fotografie tejto milej štvrte. Skutočne nemôžete uveriť, že ste vo veľkomeste. Dýchne na vás čaro francúzskej dediny.

Keďže som mala tentoraz mužský doprovod, rozhodla som sa preskúmať aj okolie okolo stanice Gard du Nord. Vždy tu prestupujem z RER cestou z letiska. A nikdy som v tomto okolí nebola. Tak sme sa vybrali pozdĺž metra linky č. 2 a č. 4 a zrazu sme sa ocitli v “Indii“. Za výkladmi obchodov boli nádherné hodvábne šaty ako pre princezné. Okolo nás chodili Indovia s typickými červenými bodkami uprostred čela a z otvorených dverí obchodov či reštaurácií ma prenikajúca orientálna vôňa šteklila v nose. Pokračovali sme ďalej až k stanici Gare du Nord. Krásna budova. A keďže nastal čas na odpočinok, zamierili sme hneď vedľa do baru Duvel. Na pivovej “pípe” som narátala 14 rôznych druhov piva. Raj pre pivárov.

Smerovali sme ku kostolu, ktorý ma vždy svojou zelenou strechou priťahoval pri pohľade od Sacre Coeur. Kostol Saint-Vincent de Paul mi vyrazil dych. Interiér je naozaj veľkolepý. Rozhodne stojí za návštevu. V blízkosti sa nachádza ďalší kostol Notre-Dame de Lorette. Obidva kostoly sú veľkolepé a nádherné. Úplne iné ako väčšina kostolov v Paríži. Jednoducho, boli pre mňa prekvapením a zážitkom.

A ešte, nebuďte leniví a skúste zísť nižšie ulicou hneď oproti kostolu. Trochu nižšie a nižšie a teraz sa otočte. Ten pohľad za to stojí. Však?

Čo môžem dodať na záver. Túlajte sa po Paríži, s otvorenými očami a otvoreným srdcom. Radujte sa zo zážitkov a  objavov, ktoré na Vás čakajú možno už za najbližším rohom.

Ľubica Šedivá