Kaviareň-reštaurácia „Les Deux Magots“ je z viacerých dôvodov zaujímavou zastávkou pri potulkách po Paríži. Prvým dôvodom jej atraktívnosti je, že sa nachádza priamo na námestí pred starým kostolom Saint-Germain. 
Druhým dôvodom je, že je to jedna z najstarších parížskych kaviarní, s bohatou literárnou históriou. Tretím dôvodom je, že jej rožná terasa je veľmi dobre umiestnená na pozorovanie života na bulvári Saint-Germain a námestia pred kostolom. Daľším dôvodom sú jedlá z čerstvých kvalitných ingrediencií a najlepšia horúca čokoláda v Paríži, robená podľa tradičného receptu z mlieka a tabličiek čokolády. (more…)
Archive for the ‘Osobnosti, ľudia’ Category
Les deux Magots – u “Dvoch Mandarínov”
Saturday, February 4th, 2012Potulky mestskými múzeami Paríža – III.
Friday, November 18th, 2011Poďme sa ďalej túlať a navštevovať Parížske mestské múzeá, kde zažijeme dotyk s umením či s ľuďmi, ktorí podľahli či ovládali túto múzu. Za nulové vstupné dostaneme úžasný umelecký zážitok a zároveň na ceste do múzea objavíme nové časti, či krásy, Paríža.
Dnes sa teda poďme zatúlať do maličkého múzea venovanému zaujímavému ruskému sochárovi – Ossipovi Zadkinovi.
Pôvodom ruský umelec, ktorý do Paríža emigroval v roku 1910, v tomto nenápadnom maličkom domčeku žil a tvoril od roku 1928 až do svojej smrti roku 1967. Nenápadný domček, ktorý je dnes jeho múzeum, nájdete na ulici rue d´Assas, v tesnej blízkosti krásnych Jardin du Luxembourg.
Múzeum vzniklo vďaka Zadkinovej manželke, tiež umelkyni, maliarke Valentine Pax už rok po jeho smrti. A tak dnes môžeme obdivovať zaujímavé a skutočne nevšedné diela.
Malý nenápadný domček je ukrytý v tieni moderných univerzitných budov a cestu k nemu nájdeme v úzkom priechode medzi domami. Cesta nás najskôr zavedie medzi vysoké domy a potom sa zrazu ocitnete v malej záhrade plnej Zadkinových sôch. V záhrade môžete posedieť, v pokoji si vychutnať krásu jeho sôch.
Múzeum je malé, prehliadka vám nezaberie veľa času, jeho prostredie je priam intímne, ale prevedie vás celej tvorbou Zadkina až ku kubizmu. Pre mňa bolo úžasným prekvapením spoznať tvorbu tohto umelca a s veľkým zážitkom pozorovať dokonalosť sôch, ktoré tvoril z rozličných materiálov – z kameňa, dreva či bronzu. Milujem kameň či drevo a len prítomnosť zamestnancov múzea mi nedovolila dotknúť sa týchto sôch.
Odporúčam navštíviť toto múzeum. Keď už budete v Luxembourgských záhradách, prejdite popri Soche slobody a vyjdite na ulicu, ktorá lemuje záhrady. Pár krokov vás dovedie k úzkemu priechodu k múzeu a tak ako ja, aj vy môžete objaviť kúzlo tohto maličkého múzea.
Tak príjemný zážitok.
Ľubica Šedivá
Potulky mestskými múzeami Paríža – I.
Monday, October 17th, 2011Milovníci Paríža sú rôzni, rôzneho veku, pohlavia, nálady, chutí a tiež finančných možností. A práve na nedostatok financií a s nimi spojenej nemožnosti vidieť to či ono, si dnes posvietime. Poradím Vám zaujímavé múzea, kde si umelecké duše prídu na svoje a pritom ich peňaženka zostane nedotknutá.
(more…)
Palác v záhradách – Palais du Luxembourg
Saturday, October 15th, 2011Ako poslednú ukážku priestorov, kam sa turisti a vôbec verejnosť ako taká dostane len výnimočne, som si nechala Palais du Luxembourg.
Hoci som už vo vnútorných priestoroch raz bola, predsa som využila túto príležitosť aj po druhé. Jednak milujem záhrady, ktoré sú okolo a nepamätám si, žeby som ich v ktorom koľvek ročnom období pri svojej návšteve Paríža vynechala. Lebo Luxemburgské záhrady majú obrovské čaro. Parížania tak isto milujú tieto rozsiahle záhrady – až 25 hektárov. A pravdou je, že sídlo senátu je im viacej menej ukradnuté. Ale príležitosť k návšteve si tiež nenechali ujsť.
Palác spolu so záhradami vybudovala po smrti svojho manžela (Henricha IV.) Mária Medicejská. Ako Talianka mala v spomienkach palác Pitti, v ktorom vo Florencii vyrastala a tak si priala mať palác postavený práve v talianskom štýle. Pozemky kúpila od vojvody de Luxembourg. Architekt preto nazval budovu Petit Luxembourg. Dnes je sídlom francúzskeho senátu. Mária Medici si život v paláci užívala len päť rokov. V roku 1630 bola donútená svojim synom Ľudovítom XIII. uchýliť sa do vyhnanstva na zámku v Blois.
V paláci sídlili rôzne inštitúcie, v roku 1750 tu bolo dokonca múzeum, niečo ako predchodca Louvru. Počas Francúzskej revolúcie bol krátko aj väzením, či tu mal svoje prvé sídlo Napoleon Bonaparte – prvý konzul Francúzskej republiky. 
Počas nemeckej okupácie Paríža v rokoch 1941 až 1944 tu Hermann Goring zriadil sídlo Luftwafe. V dňoch od 29. júla do 15.10.1946 sa tu konala mierová konferencia.
Dnes sú tieto priestory sídlom senátu a záhrady slúžia verejnosti. Sú obľúbené všetkým vekovými skupinami. A sú aj mojim obľúbeným miestom. Sadnúť si na typickú zelenú stoličku s vynikajúcim koláčom a minerálkou, či inou dobrotou k jedlu či pití a človek môže naozaj vychutnávať pocit, ktorý vie dať len Paríž.
Ľubica Šedivá
P.S. A viete, že originál návrhu sochy Slobody je práve v týchto záhradách? 
Sorbonna a kardinál Richelieu
Thursday, October 6th, 2011Príjemne naladená som sa naobedovala v obľúbenej gréckej reštaurácii v Latinskej štvrti a spokojne som vyrazila k Luxemburgským záhradám. Ďalším cieľom mojej cesty bola budova Senátu. Ale o tej až nabudúce. Uvítala som možnosť vojsť do jednej z najstarších univerzít na svete a hlavne najznámejšej – do Parížskej Sorbonny. Sorbonna a Colége de France. Len málokomu je neznámy tento pojem vzdelanosti, ktorý tu je už od roku 1253, kedy bola Sorbonna založená ako študentský internát pre 16 chudobných študentov teológie Robertom de Sorbon – spovedníkom Ľudovíta IX. Nakoniec sa stala centrom cirkevného vzdelávania. A nielen to. V roku 1469 priváža rektor tri tlačiarenské stroje a vo Francúzsku tak vznikla vôbec prvá tlačiareň. (more…)
Palais de Bourbon
Wednesday, September 28th, 2011Place Concorde, fascinujúce námestie. Najviac zbožňujem pohľad z konca Tuilerijských záhrad. Sadnem si na stoličku, s chuťou jem kúpenú bagetu a pozorujem námestie. Alebo sa jednoducho skloním na múr, podopriem si tvár a len sa tak kochám. Jednoducho pozorujem. Niekedy aj zabudnem fotiť. Možno mi unikne moment na fotku ale neunikne môjmu oku a môjmu zážitku. Vždy ma fascinovala dokonalosť námestia. A určite k nej prispievajú dve budovy – kostol Madeleine a na náprotivnej strane s podobným priečelím aj Palais de Bourbon.
Ako asi vyzerá vo vnútri táto budova Národného zhromaždenia? Veľ razy som o tom rozmýšľala. Už nemusím, už viem, aké skvostné miestnosti sa tu ukrývajú pred zrakmi verejnosti. Tak poďte so mnou na návštevu ďalších priestorov, ktoré sa len pár krát v roku otvoria verejnosti. (more…)
Parížska radnica – Hôtel de Ville
Monday, September 19th, 2011Moja septembrová cesta do Paríža bola tentoraz účelová. Chcela som si vychutnať príležitosť, kedy sú v Paríži „Journées européennes du Patrimoine“ (tento rok 17.-18.9.2011) a je možnosť sa dostať tam, kde má verejnosť prístup po väčšinu roku zakázaný. Počasie už bolo ľahko jesenné, príchod tohto ročného obdobia signalizovali pomaly sfarbujúce sa listy množstva gaštanov, ktorých je v Paríži nespočetné množstvo a tak som celkom s potešením využila túto možnosť vkĺznuť do budov a neľutovať, že netrávim čas vonku.
(more…)
Vert Galant “Henrich IV” dobrý kráľ
Thursday, September 1st, 2011Ako som už spomínala, dejiny a vývoj Francúzska a Paríža ovplyvňovali významní králi, udalosti či osobnosti. Mojím druhým najobľúbenejším francúzskym kráľom je Henrich IV.. Kráľ, ktorý sa stal aj zajatcom a ktorý sa prezýval „bon roi“ či „vert galant“. Tak čítajte. (more…)
Kráľ Slnko
Tuesday, August 30th, 2011Vo Francúzskej a teda aj v Parížskej histórii bolo veľa panovníkov či postáv, ktoré ovplyvnili celý vývoj krajiny a mesta. Vďaka románom a filmovým spracovaniam, je asi najväčšou „hviezdou“ Ľudovít XIV. – kráľ Slnko. Aký bol Paríž počas jeho vlády?
(more…)
Jean Marais
Saturday, August 13th, 2011Spomínate si na smutno krásny príbeh Dalidy? Dnes si zaspomíname na ďalšiu umeleckú osobnosť, ktorá žila, hoci nie dlhodobo, na Montmartri.
Tak mi dovoľte, aby som si spomenula na francúzskeho herca, na ktorého stále musím myslieť, keď sa túlam Montmartrom a keď prechádzam okolo známej sochy muža prechádzajúceho múrom.
Keď som pri svojej jednej návšteve Paríža zazrela plagáty s fotografiou tohto človeka s tým, že v Montmartskom múzeu je o jeho tvorbe a živote výstava, samozrejme som ju nemohla obísť.
