Už na letisku vo Viedni som sa tešila a predstavovala si, čo všetko navštívim. Po dlhšom čase som si išla užiť Paríž sama, a tak som si plán prispôsobila jedine a výlučne len sebe. A vlastne, až na dve múzeá som nemala žiaden plán. Pocit, že už dávno nepotrebujem mapu a dokonca už ani mapu metra, mi dával ohromný pocit slobody, či zdomácnenia.

Let nemeškal, dokonca aj z letiska som sa dostala do mesta veľmi rýchlo (čo sa nedá povedať pri spiatočnej ceste), a tak som sa čoskoro ubytovala na mojom obľúbenom Montmartri. Prvé, čo ma šokovalo, bolo neuveriteľné teplučké a krásne príjemné počasie. A tak len v tričku sme s kamarátom, ktorý v Paríži žije, vyrazili, ako inak, do ulíc Montmartru. Každoročne sa tu v druhý októbrový víkend oslavuje vinobranie a usporadúva trh s kulinárskymi dobrotami z celého Francúzska. Vinobranie:  „Fête des Vendanges“.

A prečo práve na Montmartri? Dobre vieme, že jednou z profesií ľudí žijúcich na Montmartri bolo vinárstvo, čoho dôkazom je aj v dnešných časoch malá vinica medzi ulicami des Saules a St. Vincent. A hoci bola vysadená v roku 1933, odvtedy sa stala súčasťou moderného folklóru, ktorého výsledok som mohla počas tohto víkendu zažiť na vlastnej koži.

Úžasná atmosféra, kde jednotlivé departementy Francúzska prezentovali svoje kulinárske dobroty a samozrejme, vynikajúce vína. A tak sme koštovali, degustovali a ja som aj prvý raz v živote okúsila čerstvé ustrice. Riadnej sýtou dobrotou je Tartiflette au Reblochon de Savoie (nakrájané zemiaky v panvici a na ne sa položí syr). Ľudia sa veselili, boli v dobrej nálade a prichádzajúcu jeseň a zber úrody demonštrovali aj postavy v úžasných kostýmoch.

V sobotu som vyrazila metrom ku kostolu La Madeleine – kostolu svätej Magdalény, jednej z najslávnejších pamiatok Paríža. Špeciálne je zaujímavý jeho ohromný interiér a 20 metrov vysoké korintské stĺpy, ktoré sú oveľa vyššie než ktorékoľvek stĺpy v Grécku či v Ríme. Keď vojdete do kostola, máte pocit, že je tu tma a pochmúrne, nakoľko svetlo sem svieti len tromi klenutými oblokmi v streche chrámovej lode. V kostole práve hrali na organe, a tak atmosféra bola priam vzrušujúco mrazivá.

Mojím cieľom však bolo maličké a zaujímavé múzeum Pinacothèque de Paris – výstava L’Or des Incas – Zlato Inkov, ktoré sa nachádza v rohu vzadu za kostolom. Keďže majú nielen turisti, ale aj Parížania vždy ohromný záujem o výstavy a umenie vôbec, pred budovou už bol dlhý rad, hoci múzeum otvorili len pred pol hodinkou. Ocenila som svoj vlastný nápad, zakúpiť si lístok cez internet na konkrétny deň a hodinu. Takže som bola vo vnútri za dve minútky. Nakoľko ma od mojej májovej návštevy Peru táto krajina ohromne fascinuje, bola som skutočne nadšená možnosťou navštíviť takúto výstavu. Ja to stále vravím, že Paríž má neustále čo nového ponúkať.

Nadšená zo Zlata Inkov som smerovala k ďalšiemu bodu a cieľu, a to bolo vidieť výstavu slovenskej gotiky v Musée de Cluny: „Zlatom a ohňom“ alebo „D’or et de feu“ (od 16.9.2010 do 10.1.2011). Rozhodne som si nechcela nechať ujsť takúto jedinečnú príležitosť. Peši som prešla od Madeleine až do Latinskej štvrte, kde sa múzeum nachádza. Počasie bolo stále ukážkové, na modrej oblohe ani jediný mráčik. Som v Paríži… no jednoducho čistá radosť!

Od Louvru som zišla dolu k Seine a vyšla som od rieky až na moste des Arts. S pobavením som zistila, že od mojej poslednej júlovej návštevy tu zase pribudlo neuveriteľné množstvo zámkov a jednoznačne snaha radnice o ich odstránenie je odsúdená na neúspech. Ešte kúsok a bola som pri fontáne St. Michel.  Zase som neodolala zvodom gréckej gastronómie, a tak som si dala klasicky ako vždy gyros pita a v malej reštaurácii som si urobila obednú siestu. Posilnená som smerovala k múzeu.

Ako prvé Vás upútajú pozostatky rímskych kúpeľov. S nadšením som objavila obrovské pútače na slovenskú gotiku. Musée de Cluny – Musée national du Moyen Age -  je pozoruhodné národné múzeum stredoveku. Sú to vlastne dve múzeá v jednom – z 15. storočia pochádzajúci Hôtel de Cluny so stredovekými zbierkami a svetoznámym cyklom tapisérií „Dáma a jednorožec“ a z kúpeľov z 3. storočia, najstaršie a najzachovalejšie pozostatky prítomnosti Rimanov v Paríži. Takže už len samotné priestory múzea sú zážitkom.

Vo veľkolepej Kráľovskej galérii je umiestnených 21 z 28 hláv sôch predstavujúcich judejských kráľov, ktoré pôvodne lemovali priečelie Notre-Dame a hoci sa jedná o biblické postavy, boli za revolúcie považované za sochy francúzskych kráľov, a tak im ich ľud jednoducho „uťal“. Historici už nedúfali, že sa hlavy nájdu, ale v roku 1977 sa tieto hlavy objavili.

Pomaly som už však vstupovala do miestnosti, kde je vystavená slovenská gotika. Privíta Vás mapa Slovenska, kde sú vyznačené všetky mestá, odkiaľ exponáty pochádzajú. Všetky popisy na paneloch sú vo francúzštine, angličtine a slovenčine. Môj názor je, že pre umiestnenie exponátov vybrali úžasný priestor a rovnako vystavované diela boli neuveriteľné krásne. Obrovský krucifix od Majstra Pavla z Levoče bol vrcholom výstavy. Bola som neuveriteľne hrdá a mala som chuť všetkým naokolo hovoriť, že ja som z tej krajiny, odkiaľ sú tieto skvosty. Ak by ste do januára išli do Paríža, toto múzeum rozhodne stojí za návštevu.

S nadšením som sa presunula späť na Montmartre, kde sme s kamarátom zase zablúdili medzi stánky pokračujúcich slávností vinobrania. Večer bol ukončený bombastickým ohňostrojom pod bazilikou Sacré-Cœur.

V nedeľu ráno bolo počasie zase ako vymaľované. A mne sa pomaly vkrádal smútok do srdca, že už musím Paríž opustiť. Ráno, než vyrazia dychtiví turisti a „ochutnávači“ pochúťok vinobrania na Montmartre, som sa začala túlať po mojich obľúbených uličkách a objavovala malé záhrady a uličky medzi domami. Takto som sa túlala dobré dve hodiny, zjedla rýchlo bagetku a zbehla k Notre-Dame. Táto gotická stavba ma vždy dostane. Tentoraz som však išla aj do krypty pred chrámom, kde sa nachádzajú galo-rímske hradby pod preddvorím. Potúlala som sa po okolí, prešla kvetinový a vtáčí trh pri Sainte-Chapelle, cez most som prešla na opačnú stranu Seiny, a tak opustila Île de la Cité, pri Chatelet som nastúpila na metro a vrátila sa späť na Montmartre. Bolo treba vziať kufor a smerovať na letisko.

Už na stanici som z informácie na televíznej obrazovke pochopila, že na letisko nejde žiaden vlak. Ale z konečnej zastávky RER B nás na letisko previezli autobusom, takže som si užila trošku zmeny. Práce prebiehajúce na oprave trate budú ešte aj cez víkend 6. novembra, takže kto v tomto čase cestuje do Paríža, musí počítať s prestupovaním na autobus.

Tak som ukončila moje jesenné túlanie po Paríži, ktorý ma objal neuveriteľne krásnym slnečným počasím. Moje trasy boli úplne iné ako obvykle, keď sprevádzam priateľov či známych. A tak aj moje pohľady boli pre mňa zrazu tak iné a rozkošne čarovné. Paríž je pre mňa vždy známy a zároveň mi stále viac odkrýva svoje tajomstvá a detaily či drobnosti. Všetko chce svoj čas, aj zbližovanie sa s mestom. Môj Paríž, čoskoro zase dovidenia – à bientôt.

Ľubica Šedivá

Foto: Autor

O tom, aká je Paríž úžasná metropola, bolo napísaných už neskutočne veľa textov, a o nič menej sa toho nenahovorilo o jeho prívlastku ako meste módy. Takže starým známym faktom sa venovať nebudeme. Radšej si na Paríž posvietime ako na mesto, v ktorom sa na pár dní ocitnete, alebo by ste sa radi ocitli, a okrem jeho architektonických alebo muzeálnych pamiatok by ste si odtiaľ radi odniesli aj nejaký ten suvenír v podobe vychyteného prírastku do Vášho šatníka, ktoré dýcha francúzskym šarmom, eleganciou, poprípade kúskom modernej extravagancie. Tak, ako som povedal v úvode, takýchto kúskov sa v tomto meste dá nájsť naozaj veľa. Aby ste však zbytočne nestrácali čas hľadaním tých správnych obchodov, pokúsim sa v stručnosti zhrnúť, na ktorých miestach, čo a za koľko sa najlepšie v Paríži nakupuje.

Čo sa týka nášho mužského pohlavia, asi nikoho neprekvapí, keď poviem, že to máme s nákupmi ťažké aj v Paríži (alebo som jednoducho ja maximálne náročný ). V prvom rade nájsť obchod s pánskou módou je o nepoznanie náročnejšie ako tie dámske. Tu nepomôže bezcieľne prechádzanie sa. Je lepšie mať svoje značky a cielene ich vyhľadať alebo sa spoľahnúť na ponuku už spomínaných veľkých obchodných domov. Za druhé, pokiaľ nájdete obchod s ponukou pre obe pohlavia, pánska sekcia je jednoducho zastrčená do zadného rohu a rozprestierajúca sa asi tak na 30% z celkovej plochy obchodu, ten zvyšok je… samozrejme pre dámy . A poslednou a pomerne výraznou nevýhodou je, že pánska móda je bez výnimky drahšia. Zatiaľ čo dámy nakúpia niekoľko skvelých kúskov povedzme do 50 eur, ja musím zvažovať, či mi ten ktorý sveter stojí za 90, a či nenájdem ešte niečo vhodnejšie. Hold, daň za to, že muži nenakupujú.

Každopádne mne osobne prirástla k srdcu jednoduchá ale štýlová francúzska značka vyslovene pre pánov Jules s veľmi príjemnými cenami. Môj osudový sveter za 90, ktorý som si doteraz nekúpil a stále čakám na vhodný impulz (asi sa tomu hovorí výplata ) sa nachádza v The Kooples, kde je naozaj štýlová móda v prevažne elegantnej čiernej, alebo šedej. Príjemné a originálne veci som našiel taktiež v Zadig & Voltaire, alebo ostáva potom hľadať v štandardných značkách známych aj zo Slovenska, kde mám pocit, že sú tie kolekcie aj tak vždy o čosi parížskejšie ako u nás .

Pokiaľ máte okrem módy radi aj archaické bizarnosti a milá nečakaná vec Vás dokáže nadchnúť k príjemnému nákupu, rozhodne sa pozrite do Presklených pasáží tiahnúcich sa súbežne s Rue Montmartre. Krásne sú nielen svojím obsahom, ale aj formou samotných pasáží a obchodíkov, kde sa v úzkej uličke, prekrytej sklenými strechami, tiahne dlhý pás obchodov, antikvariátov, reštaurácií alebo kaviarničiek. Sídlia tu špecialisti pre všetky vášnivé záľuby ako filatelisti, bábkari, numizmatici, ale taktiež aj pár milých galérií, všetko ale šmrncnuté starým duchom Paríža v zažltnutých farbách a muzeálnym pachom.

V centre mesta sa oplatí nazrieť aj na ulicu St-Paul, kde sú maličké obchodíky rad radom poukladané vedľa seba v pôvodných budovách a ich obsah Vás dokáže veľmi milo, minimálne vizuálne prekvapiť. Oblečenie tu síce absentuje, avšak ponuka šperkov, bižutérie, bytových doplnkov alebo predmetov z kolónky „bizarnosti“ vyvažuje umelecký zážitok nadýchnutý klasickou parížskou eleganciou.

Kapitolou samou o sebe sú čarovné blšie trhy, ktoré dokážu z ničoho nič vyrásť pred vaším vchodom na jeden deň a ponúkať originálne kúsky zo šatníkov francúzskych „domorodcov“ a všetkého (vyslovene VŠETKÉHO !), čo doma nájdu a snažia sa toho zbaviť. Od spomínaného oblečenia cez šperky, doplnky, tašky, nábytok až po knihy, videohry, hračky alebo domáce zvieratká. Osobne som ešte neprišiel na systém alebo periodicitu, v akej a kde sa tieto trhy konajú. Pokiaľ niekto viete, kde sa táto informácia dá získať, určite dajte vedieť ! Mne pred vchodom vyrástli ale už dvakrát a vždy je veľkým dobrodružstvom prechádzať sa pomedzi a krotiť sa pri všetkých tých artefaktoch, ktoré Vám pravdepodobne k ničomu nebudú, ale ako duch Paríža poslúžia dostatočne.

Keď som pri parížskom duchu a suveníroch, oboje nájdete na pobreží Seiny u bukinistov, predávajúcich vo svojich archaických štýlových stánkoch staré knižky, pohľadnice, kalendáre, plagáty, ktoré svojou zažltnutosťou jednoducho lákajú k dotyku a ich vôňa pripomínajúca povalu starej mamy Vás jednoducho zláka kúpiť si tento suvenír domov.

Apropo suveníry. Jednoznačne nikto z návštevníkov neodolá kúpeniu si aspoň maličkej eiffelovky na kľúče alebo podobného gýčiku v hlavnom meste Francúzska. O obchody so suvenírmi rozhodne núdza nie je a nachádzajú sa na každom kroku. Moju počiatočnú nevôľu vstúpiť a nakupovať som musel prekonať, keď som na poslednú chvíľu musel zohnať darčeky rodine a priateľom. O to viac som bol prekvapený, že niektoré veci sú naozaj milé, vtipné, alebo dovolím si povedať, že pekné. Nenechajte sa zlákať nákupom v prvom obchode so suvenírmi, ktorý stretnete. Základná ponuka je vždy rovnaká (eiffelovka), ale to ostatné sa častokrát mení a kvalitatívne vie byť ponuka diametrálne odlišná. Nehovoriac o tom, že čo niekde kúpite za 10 euro, u niekoho iného dostanete za 5. Pekné obchody so suvenírmi sú popri Notre Dame, veľmi štýlové a s umeleckou nadhodnotou (aj nadcenou) sú okolo Centre Pompidou. Problém pri nakupovaní suvenírov spočíva v tom, že človek nikdy nevie kedy skončiť. Mňa to v konečnom dôsledku začalo baviť až príliš a na všetky darčeky som minul niekoľkonásobok toho, čo som mal na to vyčlenené, ale ako sa hovorí, na rodine a priateľoch šetriť netreba. Človeku sa to niekoľkonásobne vráti.

Keď sme pri suveníroch, fascinujúcim parížskym elementom sú pouliční predavači, ktorých schopnosť niečo predať je obrovská, zároveň však s chuťou prichádza otravnosť a častokrát aj nepríjemný pocit z muža čiernej pleti, ktorého sa nedokážete zbaviť. Sú ich tisíce a okolo hlavných turistických atrakcií dopĺňajú kolorit daného miesta. Základnou zásadou je, že pokiaľ nič nechcete nakupovať, je lepšie s nimi nekomunikovať. Veľmi ľahko dokážu vo Vás vyvolať pocit, že pokiaľ niečo nekúpite, už sa ho nezbavíte. Odmietavé gesto a bezslovné vyhnutie sa pohľadu sa mi osvedčila ako dobrá metóda. Na druhú stranu, títo ľudia Vám častokrát prídu vyslovene milí alebo sympatickí  a zvyčajne som sa presvedčil aj o tom, že veľmi inteligentní. Bezproblémová konverzácia v dvoch jazykoch, skvelý prehľad o svetovom dianí a jednoznačne vždy presne vedeli, kde sa nachádza Slovensko, poprípade pridali aj milé „Ahoj!“, alebo „Dobly den.“ To myslím svedčí o tom, že častokrát nie celkom vlastnou chybou musia predávať veci na ulici, ale poukazuje to na problémy francúzskej spoločnosti s rasizmom alebo prisťahovalectvom. Každopádne, títo páni vedia ako predávať, a tak za prijateľné ceny nájdete okrem spomenutých suvenírov vejáre a slnečné okuliare v čase tepla, akonáhle začne pršať, predajú Vám dáždnik, počas majstrovstiev sveta ste vedeli zohnať obrovskú vlajku svojho štátu, poprípade Vám doplnia na pikniku zásoby alkoholu alebo cigariet. Netreba odsudzovať, ale chápať. Ak by ste sa chceli ulakomiť, dajú sa s nimi zjednávať ceny. Ak sa budete tváriť, že záujem máte, ale to, čo predáva je drahé, zníži ponuku väčšinou okamžite. Ak sa teda nebojíte, je možné to vyskúšať. Ako ale títo páni prežívajú, mi ostáva záhadou.

K podobným pouličným „indivíduám“ samozrejme patria aj pouliční umelci, alebo ak chcete „umelci“, aj keď osobne sa prikláňam k neironizovaniu talentu týchto ľudí, pretože až na pár výnimiek sú to ľudia, ktorí Vás dokážu nadchnúť k tomu, aby ste im prispeli pár drobnými a urobili tak radosť aj sami sebe. V Paríži ich je ale neskutočne veľa a zachraňovať drobnými každého sa nedá. Ja ako chudobný študent sa nechávam zlákať hlavne naozaj úprimnými hudobnými výkonmi, keď cítite cez hudbu a spev celé miesto, na ktorom sa práve nachádzate. Naozaj talentovaní bardi sa nachádzajú po zotmení na schodoch pod Sacré-Cœur, kvalitný break dance a free- style sa zvykne predvádzať na začiatku Champs-Élysées pri Víťaznom oblúku, portrétistov nájdete samozrejme na Place du Tertre na Montmartre, masérov som vídal sedávať okolo fontány na Place de la Contrescarpe, kúzelníkov a akrobatov pred Centre Pompidou.

Toto všetko sú samozrejme neorganizované udalosti, takže rozhodne sa nespoliehajte, že to, čo som vymenoval, na danom mieste vo Vašom čase nájdete. Minimálne túto letnú sezónu tomu ale bolo spravidla tak. Pokiaľ by ste radi na niečo kultúrne a organizované, tak potom koncerty, divadlá, muzikály… Lístky sa najjednoduchšie kupujú cez FNAC. Možnosť kupovania na mieste neodporúčam. Veľmi ľahko sa v Paríži stane, že udalosť, hlavne tie väčšie sú vypredané už niekoľko dní alebo týždňov vopred. Ak nezvládate francúzsky nákup lístkov cez internet, ich kamenné obchody sa nachádzajú v každom obchodnom dome, kde nájdete aj širokú ponuku kníh alebo CD, či DVD.

Pokiaľ patríte k ľuďom, ktorí ovládajú francúzštinu a radi by ste si odniesli svoju obľúbenú knižku v tomto jazyku, odporúčam naozaj obrovské kníhkupectvo Gibert Joseph na 26-34, boulevard Saint Michel, kde jednoducho musíte nájsť naozaj všetko, čo Vás napadne (samozrejme, v rámci možností, Kukučína po francúzsky asi nie ). Knihy sa vo Francúzsku tešia naozaj veľkej popularite, a tak tých kníhkupectiev a hlavne na spomínanom boulevard Saint Michel nájdete naozaj veľa a čo je hlavné: za skvelé ceny. Použité knižky kúpite za 50 centov, prípadne videl som aj za 20! Samozrejme, sú staršie a skôr sa musíte spoľahnúť na náhodu ako na cielené hľadanie, ale na cvičenie si francúzštiny je to ideálne. Skvelá, lacná a populárna edícia Livres de poche, v ktorej vyšli už asi všetci klasici plus nepreberné množstvo súčasnej literatúry, jednoducho láka k zakúpeniu. Tí, ktorí po francúzsky nevedia, samozrejme nájdu anglické vydania kníh alebo bohaté obrazové publikácie na akúkoľvek tému. Knihy s umením sú samozrejme povinnosťou a povinným vybavením každej galérie alebo múzea je vlastné kníhkupectvo, poväčšinou s vlastnou edíciou. O kvalite takýchto kníh sa zmieňovať asi netreba, v nadväznosti na to aj s kvalitne vysokou cenou asi tiež nie. Vo Francúzsku sú napríklad neskutočne populárne komiksy, a tak je samozrejmé, že nemôžu chýbať ani samostatné obchody. Pokiaľ patríte taktiež k vyznávačom tohto druhu literatúry, určite si nejaký komiks-obchodík nájdite.

K nakupovaniu samozrejme patria aj potraviny, a keď si odmyslíme stravovanie v drahých reštauráciách, dobre sa dajú využiť klasické potraviny, ktoré sa tiež cenovo pohybujú v rôznych kategóriách. Medzi štandardné a najlacnejšie patrí Carrefour, potom malá sieť potravín, ktorá je tuším najlacnejšia, zahŕňa obchodíky s názvom Dia, Ed a G20. O dosť drahšie sú potom Mononoprix alebo malé večierky Monop. Bohužiaľ, o koľko drahšie som zistil až po pár mesiacoch veselého nakupovania v nich, kedy by sa dalo ušetriť niekoľko desiatok eur. V nočných hodinách klasický obchod spravidla otvorený nenájdete, čo sa však kompenzuje neskutočným množstvom večierok v indicko-arabskej réžii, čo zistíte hlavne podľa predavača. Nočný predaj si však kompenzujú aj vyššou cenou za akúkoľvek položku. Ak si ale trúfate na nákup v naozaj luxusnom obchodíku, rozhodne nazrite do Fauchon Paris, kde sa dá dostať ten najvyberanejší tovar v naozaj úžasnom balení. Rodinný nákup v ňom rozhodne neodporúčam, pretože by sa Vám pokojne mohlo stať, že nedeľný obed by prekročil štvorcifernú sumu (v eurách ).

Takže toľko k nákupom. Samozrejme, každý má vlastnú predstavu, čo by si rád doniesol z vysnívaného Paríža. Kamarát ku mne prišiel napríklad na nákup vinylových platní, ktoré sa dajú nájsť v sieti Virgin, alebo malých špecializovaných predajniach Crocodisques (Rue des Écoles), alebo Monster Melodie (Rue des Déchargeurs), niekto by si rád obzrel ponuku hudobných nástrojov, ktorý je v rozložených predajniach okolo Place Pigalle, poprípade Vás pritiahne svet sexshopov na Boulevard de Clichy. Kúpite tu naozaj všetko. Ak máte pripravenú peňaženku a nervy na hľadanie toho správneho obchodu.

Nezaškodí si informácie získať vopred. Je to krásny a bizarný svet postavený tak trošku do kontrastu k Parížu a jeho histórii, ako ju poznáme. Svet nablýskaný, moderný, ale aj archaický a romantický, kde však vždy ide o biznis.
Príjemné nakupovanie !

PS: Ponuky na robenie sprievodcu alebo stylistu so mnou pokojne konzultujte

Pavol Truben

Foto: Autor

Súvisiace články:

-Nákupný sprievodca Parížom: obchodné domy a butiky, nakupovanie ženy

O tom, aká je Paríž úžasná metropola, bolo napísaných už neskutočne veľa textov, a o nič menej sa toho nenahovorilo o jeho prívlastku ako meste módy. Takže starým známym faktom sa venovať nebudeme. Radšej si na Paríž posvietime ako na mesto, v ktorom sa na pár dní ocitnete, alebo by ste sa radi ocitli, a okrem jeho architektonických alebo muzeálnych pamiatok by ste si odtiaľ radi odniesli aj nejaký ten suvenír v podobe vychyteného prírastku do Vášho šatníka, ktoré dýcha francúzskym šarmom, eleganciou, poprípade kúskom modernej extravagancie. Tak, ako som povedal v úvode, takýchto kúskov sa v tomto meste dá nájsť naozaj veľa. Aby ste však zbytočne nestrácali čas hľadaním tých správnych obchodov, pokúsim sa v stručnosti zhrnúť, na ktorých miestach, čo a za koľko sa najlepšie v Paríži nakupuje.

Pokiaľ máte úplne jasno v tom, že ak už zavítate do Paríža, rozhodne chcete nechať časť obsahu svojej peňaženky v obchodoch, je fajn vopred si vypočítať, aký veľký obnos a na čo konkrétne by to malo byť. Veľmi ľahko sa totiž môže stať, že sa necháte očariť kúskom, ktorý ste vlastne ani nehľadali a následne neostane na to pôvodne plánované, aj keď… úprimne si povedzme, bude nám to prekážať ?
Najlepšie sa nakupuje vo výpredajoch, ktoré sú samozrejme dvakrát do roka. Jedny sa práve skončili a trvajú približne celý júl, tie najbližšie stíhate po Vianociach a počas celého januára. V Paríži je z tejto udalosti malý sviatok, kedy Vás počas celého obdobia budú atakovať bilbordy, letáky a skutočne očarujúce príležitosti, kedy aj tie najväčšie značky spúšťajú ceny o 30, 50, alebo aj o 70% nižšie. Počítajte ale s tým, že tieto príležitosti sa rozhodnú využiť aj davy ostatných Parížaniek, a tak sa Vám pokojne môže stať, že na skúšanie do kabínky, alebo na samotný vstup do obchodu  si vystojíte dlhého hada, oblečenie budete zdvíhať zo zeme, alebo z nepreberných rozhádzaných kôp, ale ruku na srdce, nestojí to za topánky od Minelliho za 30 euro?

Pre šetrenie času je vhodné pre účely nakupovania zobrať metro priamo do niektorého z veľkých obchodných domov, kde máte veľa značiek na malom priestranstve. Nákupné centrá sa volajú les centres commercials a sú viac-menej roztrúsené po celom Paríži.  Jedno veľké sa nachádza priamo pod budovou Montparnasse, ktoré zahŕňa značky, povedzme s dostupnejšími cenami, ktoré poznáme aj zo slovenských nákupných centier (C&A, H&M… veľmi vhodný obchod pre peňaženky je Tati). Podobnú štruktúru má taktiež Centre commerciale na Place d´Italie, mne najsympatickejšie je potom na La Défense s naozaj veľkým množstvom obchodov, alebo pekne urobené podzemné centrum Chatelet – Les Halles. To sú povedzme nákupné centrá v klasickom zmysle, ako ich poznáme aj zo Slovenska. Obchod vedľa obchodu, značka pri značke, pomedzi to rozostavaný Mc Donald a Carrefour, veď to všetci poznáte. Rozhodne sa na tých miestach ale nájde najviac cenovo príjateľnejších obchodov.

Podobné značky sa nachádzajú aj na Rue Rivoli, kde je ich koncentrácia naozaj vysoká a v klasických kamenných obchodoch viete nájsť značky ako Zara, Bershka, Carolle, vyslovene dámske obchody Stradivarius, Naf Naf, 3 suites, kde som našiel naozaj pekné kúsky šmrncnuté francúzskym duchom za dostupné ceny. Len škoda, že iba pre ženy . Z obuvi spomeniem Baťa, Etam, André, Minelli… Všetko obchody, držiace sa povedzme v strednej cenovej kategórii.
Povedzme „tescovo“ sa tváriaci obchodný dom je vedľa Hotel de Ville, s názvom BHV, kde sa ale netreba nechať odradiť na prvý pohľad jednoduchosťou. Je vhodný na nákup bytových doplnkov, značkových potravín, alebo oblečenia strednej cenovej kategórie. Prvotriedny svetový dizajn tu odvšadiaľ vykúka taktiež.

Ak chcete ale navštíviť naozaj nablýskaný svet módy, aký od Paríža očakávate, je potrebné zájsť do iných budov.  Tento svet je krásny a vyslovene vypadnutý zo snov každého módneho gurmána. Podliezavé výklady, ktoré sú častokrát nainštalované do samotných umeleckých diel, sú iba začiatkom. Je to svet magický a rozhodne je príjemné sa ním aspoň poprechádzať. Obchodníci a predavači sú zvyknutí na návštevníkov, ktorý nič nekupujú a aj napriek tomu Vás budú vítať s úsmevom a vrúcnym záujmom. Koniec koncov sú za to platení a najväčšie značky dobre vedia, ako sa získavajú zákazníci.

Takže vstúpte bez obáv a pokiaľ máte pevnú vôľu (poprípade dobre zabezpečenú peňaženku), pokojne aj skúšajte. Hneď na Rue Rivoli sa nachádza známy obchodný dom s dlhou tradíciou La Samaritaine zastrešujúci známe značky. Galeries La Fayette na rue La Fayette je jeden z najvychytenejších obchodných domov rozložený hneď v niekoľkých budovách, kde okrem módnych značiek nájdete naozaj vyberanú ponuku šperkov, parfumov, interiérových doplnkov, ale taktiež luxusných gurmánskych špecialít. Ako dizajnéra ma špeciálne zaujalo nepreberné množstvo nápadov, grafických variácii, spôsobov, ako jednotlivé artikle zabaliť a lákavo ponúknuť. Dilema, keď stojíte pri darčekovej sade čokolády za 20 euro a uvažujete nad jej kúpou len preto, v akom je úžasnom balení,  je asi dostatočný príklad toho, aké môže byť takéto miesto zradné. Do pozornosti dám ešte L’atelier des Chefs, kde si v špičkovo vybavenej kuchyni priamo v strede nákupného centra môžete vyskúšať prípravu niektorej zo špecialít francúzskej kuchyne a vlastnoručne pripravené menu následne zjesť.

V podobnom duchu sa ďalej nesie obchodné centrum na rue Hausmann s názvom Printemps , kde sa striedajú naozaj najznámejšie mená svetovej módy ako Armani, Dolce & Gabbana, Lagerfeld, Moschino a mnoho iných originálnych módnych značiek. Obchodný dom sa rozprestiera v štyroch budovách, kde v jednej nájdete prevažne dámsku módu a doplnky, v druhom výlučne dámsku módu a doplnky, tretí je (konečne) venovaný pánskej móde a štvrtá budova pozostáva zo známych značiek typu urban style a celkovo módy pre mladých ako Pull&Bear, Adidas, alebo The Kooples. Neskrývaný luxus tu žiari odvšadiaľ. Dokonca aj toalety, ktorých návšteva je vyslovene zážitkom, a malý obchodík, nachádzajúci sa pri vstupe, venovaný iba štýlovému záchodovému papieru v odtieňoch žiarivých farieb alebo dizajnových záchodových kief stojí za pousmiatie, ale rovnako tichý obdiv, keď sa pristihnete pri farebnom zlaďovaní si vlastného záchodu týmito „doplnkami“ .
To isté, ale pod holým nebom nájdete na známom boulevard Champs-Élysées, kde sa mi vtláča kacírska myšlienka, že tento boulevard už nie je až tak hodný luxusnosti svojho mena, keďže veľké luxusné značky sú už skôr minoritou a pomedzi ne prepletený McDonald, H&M, alebo dokonca vyslovene vietnamské obchodíky v zastrčených pasážach pomerne kazia dojem toho, čo ste (alebo aspoň ja) očakávali od nablýskaného mena. Pokiaľ tam ale predsa len pôjdete, do pozornosti odporúčam skôr bočné uličky, ťahajúce sa od Víťazného oblúku, kde sa nachádzajú menšie originálne značky, častokrát však s oveľa zaujímavejšimi kúskami a cenami, ktoré ešte nekonkurujú značkám ako Hugo Boss alebo Louis Vuitton. Väčšiu koncentráciu som ich našiel napríklad na susednej Avenue Victor Hugo.

Veľká koncentrácia kamenných obchodov je potom na Boulevard Saint-Germain, Boulevard des Italiens pri Opere, okolo Place de la République, alebo Place de la Bastille. Pokiaľ by som bol žena, rozhodne by som vyskúšal nákupy v malých uličkách okolo spomínaného Námestia republiky, kde nájdete veľa autorských obchodíkov mladých módnych návrhárok, kde je potrebné síce dlho hľadať, ale originalita ponúkaných kúskov niekedy prevyšuje veľké značky a nakoľko cenovo si ešte nemôžu dovoliť konkurovať, môžete tu nájsť kúsok, ktorý rozhodne žiadna Vaša známa nebude mať. Prechádzka po týchto obchodoch s mladou módnou návrhárkou študujúcou v Paríži mi ukázala naozajstné módne poklady. Nemôžem si ešte odpustiť veľmi príjemnú a veľmi parížsku značku Merci, ktorej obchod na 111 Boulevard Beaumarchais je jednoducho čarovný sám o sebe.

Koncentrácia skutočne chic obchodíkov dýchajúcimi francúzskou módou sa potom nachádza tiež v uličkách na Montmartre alebo na Rue Moufetard v Latinskej štvrti. Celkovo na vašu otázku, kde nakupujú Francúzky svoje šik oblečenie, odpoviem veľmi stroho: VŠADE.
Je potrebné hľadať a príklad, kedy som s mojou známou objavil na ulici pri Opere, malinký, maximálne sympatický obchodík Au petit bazar (32, rue de Caumartin), ktorý bol síce z jednej aj druhej strany lemovaný luxusnými značkami, jeho ceny však príjemne prekvapili, a spolu s kvalitou ponúknutého štýlového oblečenia sa jednoducho návšteva nemohla skončiť inak ako nákupom . Bohužiaľ, obchod opäť iba s dámskou módou.

Takže toľko k nákupom. Samozrejme, každý má vlastnú predstavu, čo by si rád doniesol z vysnívaného Paríža. Kamarát ku mne prišiel napríklad na nákup vinylových platní, ktoré sa dajú nájsť v sieti Virgin, alebo malých špecializovaných predajniach Crocodisques (Rue des Écoles), alebo Monster Melodie (Rue des Déchargeurs), niekto by si rád obzrel ponuku hudobných nástrojov, ktorý je v rozložených predajniach okolo Place Pigalle, poprípade Vás pritiahne svet sexshopov na Boulevard de Clichy. Kúpite tu naozaj všetko. Ak máte pripravenú peňaženku a nervy na hľadanie toho správneho obchodu.

Nezaškodí si informácie získať vopred. Je to krásny a bizarný svet postavený tak trošku do kontrastu k Parížu a jeho histórii, ako ju poznáme. Svet nablýskaný, moderný, ale aj archaický a romantický, kde však vždy ide o biznis.
Príjemné nakupovanie !

PS: Ponuky na robenie sprievodcu alebo stylistu so mnou pokojne konzultujte

Pavol Truben

Foto: Autor

Už cesta z letiska Charles de Gaulle nám dala zabrať. Letisko má rozhodne svoje moderné kapacity a priestory dávno prekonané, takže treba rátať s určitým nepohodlím a stiesnením. Po dlhých chodbách prejdete po označení RER Paris až do haly, kde si v samoobslužných mašinkách zakúpite lístok na RER + metro. Ale rozhodne majte pripravené mince alebo platobnú kartu. S papierovými bankovkami si lístok nekúpite. Na mašinke si navolíte aj anglický jazyk a je na nej dokonca nalepený kus papiera, aby ste pokračovali na 11 a 12 koľaj. Cena lístka do Paríža je 8,70 €, od apríla tohto roka zvýšenie o 30 centov. A zvýšenie platilo takmer pre všetky lístky, nielen na metro ale aj vstupy do pamiatok. Za tie roky, čo navštevujem Paríž, idú ceny naozaj vyššie a vyššie, ale teraz len za tak pár mesiacov som prvý raz zaznamenala nárast smerom hore snáď po prvý raz.

No ale lístok máte úspešne zakúpený,  a tak pokračujte dolu schodmi ku vlaku. Väčšinou tam stoja dva, s rozpisom na dva rôzne smery. Ale keďže Vy idete len do centra Paríža a nepokračujete vlakom smerom až na Orly, nemusíte teda riešiť konečný smer. Môžete ísť vlastne ktorýmkoľvek. Tak si vyberte vlak, ktorý ide prvý, resp. ktorý je rýchlejší. Lebo sú vlaky, ktoré stoja len na zopár staniciach a idú priamo až na Gare du Nord. Gare du Nord je prvá možná prestupná stanica, ak napríklad bývate na Montmartri. Treba si dopredu naštudovať polohu Vášho hotela a najbližšiu stanicu metra a potom zosúladiť s prestupným miestom z RER vlaku na metro. Z Gare du Nord ide metro č. 2, 4 a 5. Ďalšie prestupné stanice sú potom Les Halles či Chatelet. Nad dverami RER aj metra je vždy zoznam všetkých staníc, kadiaľ vlak ide. Zakúpený lístok Vám platí na RER aj na metro. Ak cestujete z letiska Orly, tam sa dá lístok zakúpiť aj za informačným pultom, samoobslužne sa dá platiť aj bankovkami a lístok platí na Orlyval, RER aj metro. Linka je totožná s tou zo CDG, je to vlastne spoj medzi obomi letiskami.

Júlový Paríž nás privítal naozaj vysokými teplotami. Už v RER sme mávali okolo hlavy všetkým možným aj nemožným, aby sme mali aspoň trošku vzduchu. A závideli sme všetkým, ktorí mali vejáriky, bolo jedno, či ženský alebo mužský používateľ. Ďalším spestrením bolo rozhodne pozorovať zaujímavo oblečených spolucestujúcich. Bola to taká zmes kadečoho, že rozhodne sme s kamoškou boli presvedčené, že 2. júl je asi nejakým bláznivým dňom. Lebo nosiť na hlave uši alebo krídelka, to už sme prestali považovať za bláznivú módu.  Žeby oslavovali spolu s USA Deň nezávislosti? Takto nezávislým a bláznivým oblečením?

Na druhý deň nás však Paríž prekvapil silným dažďom a niekoľkostupňovým ochladením. Prvá úloha zaobstarať dáždniky a oblečenie, ktoré nepripomína tričká na ramienka. Mali sme v pláne pozrieť si antikvariátne trhy na juhu Paríža. Po nejakej dobe nás prestalo baviť stáť pod vchodom do hotela, a tak sa chrániť pred silným dažďom a rozhodli sme sa využiť ako spôsob dopravy na juh autobus č. 95. Keďže linka ide z Montmartru z Clichy okolo Louvru, cez bulvár St. Germain, mali sme prehliadku Paríža. Trh bol neuveriteľný, len nám pohodu a túlanie medzi stánkami rušil nekončiaci dážď. A tak sme čoskoro skončili na grogu. V júli… nuž, čo sa dá robiť, chlad a mokro urobí svoje. Električkou (áno, aj v Paríži jazdia električky) sme sa odviezli do Čínskej štvrte. Márne tu budete hľadať nejaké typické čínske budovy či chrámy, to, že ste v Čínskej štvrti pripomínajú len čínske nápisy. Nájdete tu reštaurácie čínske, japonské, vietnamské. My sme si dali vynikajúcu polievku vo vietnamskej reštaurácii. A mali sme čo robiť, aby sme ten malý „lavórik“ polievky zjedli.

Dobre posilnené sme pokračovali na Place d’Italie a do miest, ktoré sa nazývajú „Malé Alsasko“. Dážď ustal, a tak nám nič nebránilo obdivovať uličku, ktorú sme tu objavili. S nadšením sme prechádzali a obdivovali naozaj takmer vidiecku atmosféru v okolí La Butte aux Cailles.

Metrom sme sa odviezli smerom k Eiffelovej veži a prehliadka centra Paríža mohla začať. Akosi si nám však cnelo po miestach, kde nie sú davy turistov, a tak sme spomínali na dopoludňajší úžasný program, z nálady ktorého nám rozhodne neubral ani dážď.

Druhý deň nás od rána čakala prekrásna modrá obloha a slnko. A samozrejme, teplo a ešte teplejšie. Vybrali sme sa na výlet do zámku Château de Vincennes, ktorý spolu s Louvrom patria k  najdôležitejším hradom v histórii Francúzska . Už keď sme vystúpili z metra, privítala nás neuveriteľne pokojná a príjemná atmosféra tejto časti mesta. V reštaurácii sme si vychutnali parížsku kávu a potom sme už útokom zobrali Château. Hrad je po rekonštrukcii ( v roku 2009) a hoci rozlohou nepatrí medzi obrovské hrady, je to naozaj veľmi pekné a príjemné miesto. Areálom hradu sa dostanete už len na skok do lesíka Vincennes, kde sa dá príjemne stráviť piknik či inak aktívny pohodový deň. Je možné si zakúpiť vstupenku len do časti nazývanej Donjon, ktorý je po rekonštrukcii a je to najvyššia 50 m vysoká opevnená vojenská stavba v Európe, čo sa týka polohy v nížine, alebo si zakúpite vstupenku, kde môžete navštíviť Donjon spolu so St. Chapelle, v ktorej je teraz výstava anjelov – Les anges musiciens – hrajúci anjeli (výstava trvá do 5.9.2010). Hrad je skorej niečím takým, čo mi nazývame opevneným kráľovským sídlom.  Donjon slúžil kedysi aj ako väzenie. Ak si prečítate viacej zaujímavostí o tomto hrade, zistíte, že je to naozaj historicky úžasné miesto a hodné Vašej návštevy a pozornosti. A je tu naozaj veľmi príjemne.

Pri návrate späť do Paríža sme z linky č. 1 vystúpili v štvrti Marais. V štvrti, o ktorej sme už hovorili v článku o parížskych námestiach, a ktorá si zachovala svoju idylickú atmosféru. A tak sme obišli všetky oblúky a arkády, ktoré objímajú v štvorci ružové domy námestia Place des Vosges, nakukovali do malých moderných galérií umenia a rožnými dverami prejdete na nádvorie Hôtel de Sully alebo sa môžete ponoriť do uličiek Marais a vychutnať tú atmosféru, ktorá tam panuje. Marais rozhodne stojí za preskúmanie.

Len ťažko sa nám odchádzalo z miest, ktoré nie sú tak turisticky exponované a preplnené. Pri pohári piva sme pozorovali ruch na ulici a pomalým krokom po uličkách sme prešli až k  Île Saint-Louis. Na nábreží sme pozorovali rybárov a ľudí, čo si na nábreží urobili obedový piknik. Potom už nás len pohltili davy turistov pred Notre-Dame.

Pokiaľ chcete nájsť iný Paríž ako ten turistický a bedekermi doporučovaný, skúste preskúmať časti, kde nie sú žiadne svetovo známe pamiatky či múzeá. Objavujte rozkošne tiché a útulné miesta Paríža a nájdite to, čo mnohí turisti nikdy v Paríži nenájdu. Nájdite si jednoducho svoj Paríž… svoje miesto, ktoré si potom odnesiete nielen v spomienkach ale aj v srdci. A aj ja si tak odnášam jednu uličku z Montmartru, ktorá bola snáď ešte rozkošnejšia ako Malé Alsasko. Možno aj tým, že sa nachádza v časti, ktorú ja najviac nosím v srdci, v oddelení pre môj milovaný Paríž.

Ľubica Šedivá

Foto: Autor

Veľkonočný pondelok je dňom pracovného pokoja, nemá iný náboženský význam. Francúzi tieto dni trávia v kruhu rodín. A keďže Francúzsko je preslávené svojím kulinárskym umením, nesie sa aj Veľká noc nielen v znamení rôznych čokoládových sladkostí, ktorými sú cukrárstva, lahôdkárstva i supermarkety doslova zaplavené. Veľká noc je v tejto krajine teda aj sviatkom čokolády a čokoládových dobrôt, ktoré sú niekedy priam umeleckými dielami.

Môj francúzsky priateľ mi opísal priebeh veľkonočných osláv vo Francúzsku asi takto: ako aj u nás, 40 dní pred Veľkou nocou, od Popolcovej stredy (Le mercredi des cendres) sa začína pôst. Je to čas modlitieb, počas ktorých kresťania menia svoje každodenné zvyky pre lepšie „počutie“ Boha.
Posledný týždeň veľkonočných sviatkov, nazývaný svätý týždeň, je dôležitý, pretože každý deň sa konajú tieto obrady:
-    v nedeľu pred Veľkonočnou nedeľou, teda prvý deň svätého týždňa, prichádzajú ľudia do kostola so zelenými vetvičkami, čo Francúzi nazývajú des rameaux a tento deň dimanche des rameaux (tento deň kresťania oslavovali ako triumfálny príchod Ježiša do Jeruzalema)
-    Svätý štvrtok, je to deň posledného jedla Ježišovho, kedy povedal: “Toto je moje telo a toto je moja krv, obetovaná za Vás, toto robte na moju pamiatku.”
-    Svätý piatok, Ježiš umiera.
-    Nedeľa – to je Veľkonočná nedeľa, to sú Paques, je to deň vzkriesenia, deň osláv.

Dá sa povedať, že čas veľkonočných sviatkov je pre všetkých ľudí, ako aj pre Francúzov, časom očakávania a milosti.
Počas pôstu aj Francúzi jedia veľmi málo a striedmo, hlavne vynechávajú mäso. V piatok sa podáva ryba a počas Veľkonočnej nedele konzumujú tradičné jedlo – jahňacinu alebo teda baránka.

Čokoládové vajíčka majú symbolizovať zrod nového života, plodnosti a  samozrejme oslavu prichádzajúcej jari.
Sviatky Veľkej noci sú teda pre labužníckych Francúzov oslavou aj dobrého a upraveného jedla, a keďže majú také skoro vždy – nenechávajú na tanieri ani kúsok. Doma aj v reštauráciách po skončení jedla vytierajú omáčku z taniera kúskom bagetky. Lebo Francúzi jedia veľmi radi a s rozkošou. Francúzska kuchyňa je umením. A francúzske vína? A syry? Dobré jedlo sa predsa nemôže podávať bez dobrého vína. Syry konzumujú skorej ako múčnik.

A tak si pri návšteve Paríža počas veľkonočných sviatkov všimnite tie záplavy čokoládových vajíčok. Ja osobne som ešte nikdy nevidela tak veľké čokoládové vajce ako v Paríži. Tešme sa z prichádzajúcej jari a z nádherného mesta, ktoré začne rozkvitať kvetmi gaštanov a záhrady zaplavia jarné kvety. Rozkvitnime na jar ako celá príroda.

Ľubica Šedivá

Foto: Autor

Prinášame vám zopár fajn tipov na romantiku v Paríži, a to nielen na povestného Valentína (na ktorého si ešte niektorí Slováci nezvykli), ale kedykoľvek sa vám zažiada, no a pritom nenabúrate rodinný rozpočet alebo svoje bankové konto. Nech sa páči, seulement pour vous:

1. Kam za fajn jedlom

L’Avant Gout (26 Rue Bobilot 75013) je gurmánske bistro slávne pre svoje charakteristické jedlo ‘Le pot au feu de cochon aux épices’. Obedové menu je skutočná bomba – za €14, za čo dostanete predjedlo, hlavné jedlo, pohár vína a káva. Všetko v cene!

2. Plavba po Seine alebo Batobus

Výlet po Seine je úžasný spôsob, ako vidieť Paríž, no skúste sa vyhnúť predraženým turistickým lodiam. Od polovičky apríla do novembra je Batobus skvelou ekonomickou alternatívou. Stojí na všetkých dôležitých miestach a premáva medzi Eiffelovkou a Champs Elysee. Pre tých, čo si chcú romantiku Seiny vychutnať aj na Valentína a nepozdáva sa im cena turistických lodiek, odporúčame romantickú prechádzku po ľavom brehu Seiny. A keď cítite blízkosť svojho milového/milovanej pri pohľade na neskutočný Paríž, kašľať aj tam na výletné lode!

3. Iná veža

Je jasné, že sa všetci potrepú Eiffelovku. No, my vám ponúkame lacnejší romantický výhľad: Tour Montparnasse alebo Veža Montparnasse , najvyššia budova v meste.  Skúste odignorovať výťah a vezmite svoju drahú polovičku na 56. poschodie do fajn kaviarničky na café au lait, vychutnávajte spolu skvelý výhľad a všimnite si slávnejšiu vežu za oknom.

4. Skvelé kokteily v Marais

Táto vydláždená bývalá židovská štvrť je v súčasnosti najtrendovejším miestom v meste. Okolo 20.00 hod. má väčšina barov happy hour, kedy si zadovážite pivko alebo kokteil a nejaké malé občerstvenie pod €5.

5. Lacné ubytko

Zabudnite na ošumelé internáty a špinavé spoločné kúpeľne. Ceny v hosteli Le Montclair Montmartre začínajú už od  €26 za izbu pre 2 osoby. S raňajkami v cene, internetovými možnosťami a štýlovou halou v srdci bohémskeho Montmartru presvedčí aj toho najskeptickejšieho cestovateľa.

6. Louvre za menej

Už sme písali o tom, ako sa vyvarovať návšteve Louvre, ak máte naň tak cca 2 hodky alebo ešte menej… Ak veľmi túžite po Louvri, skočte tam, keď je to lacnejšie. 1.nedeľu v mesiaci je Louvre zadara, no všetci to vedia, takže rady sú nekonečné… Preto je oveľa lepšie ísť na návštevu tejto Mekky umenia v stredu alebo v piatok večer medzi 18.00 a 21.45, kedy je vstupné znížené na polovicu a nebudete sa musieť predierať cez davy, aby ste zazreli výstrih Mony Lisy.

7. Dolce vita

Parížske cukrárne… Hriech v tej najsladšej podobe. Vychytávkou sú macarons (sladké rôznofarebné koláčiky), no nie sú práve najlacnejšie. Ak si chcete osladiť život a potešiť aj príbuzných a známych, namierte si to do supermarketov   Franprix alebo Monoprix a urobte si zásoby škatuliek makaróniek. Kvalita je skoro tá istá a budete mať na rozdávanie a osladenie dlhých zimných večerov vo dvojici .

Lucia Hlubeňová

Zdroj: I prefer Paris

Lacné letenky Paríž

Lacné ubytovanie Paríž

Poviem vám teda jednoduchú pravdu o prepitnom v Paríži a vo zvyšku Francúzska. 15%-né prepitné je VŽDY zarátané vo vašom účte – bez ohľadu na to, čo povie namosúrený čašník alebo hocikto iný. Podľa zákona je prepitné vždy zahrnuté v cene. Ak vám tvrdia, že nie – klamú a snažia sa vás ošklbať.

Takže suma sumárum je zvykom nechávať 3-5%-ný “tringelt” v hotovosti na stole. Napríklad, ak si dáte obed za 20 eur, mali by ste nechať 1 euro alebo 75 centov. Za kávu nechajte 25.

Takže s touto informáciou už budete pôsobiť ako dôvtipný “domorodec”, a nie hlúpy turista. No, a nehovoríme o ušetrených peniažkoch, ktoré využijete oveľa lepšie a krajšie

Bon appetit!

Lucia Hlubeňová

Zdroj: I prefer Paris

Lacné letenky Paríž

5. Nepokúšajte sa pozrieť si Louvre za 3 hodiny alebo menej

Prehnať sa Louvrom znamená okradnúť seba samého. Tento skvost si naozaj zaslúži celý deň, hlavne, ak zvážite cenu vstupného (14 eur za celé miesto) a tiež, ako dlho vám bude trvať nájsť Monu Lisu a neskôr budete musieť počkať, kým zástup pri nej sa uvoľní natoľko, že si budete môcť odtiaľ odniesť vytúženú fotku s La Giocondou v pozadí.

4. Nenahoďte si na seba baretku, prúžkované tričko, červenú šatku a nenechajte si narásť tenké fúziky alebo nerobte akúkoľvek kombináciu už spomenutých vecí

To je to, čomu sa vraví “pretrvávanie stereotypov”. Určite, ak pôjdete do Texasu, si na seba nedáte čižmy s ostrohami a nenasadíte si ten najväčší klobúk na svete, však? Výlet do Paríža nie je Halloween. Samozrejme, stále sa nájdu týpkovia, ktorí porušia toto pravidlo, ale to budú tí istí, ktorí si navlečú v Japonsku kimono…

3. Nezabudnite si kúpiť lístok RER na vlak na letisko CDG

To je pasca pre mnohých turistov… Keďže si myslia, že počiatočný lístok na metro ich dostane na letisko Charles de Gaulle. Bohužiaľ, nie. RER je samostatná železničná sieť pre dochádzajúcich a na mapke parížskeho metra je zaznačená vlastne ako súčasť metra (napája sa naň), ale pozor, ide už o vlastne inú sieť, preto potrebujete iný lístok. Na ceste na letisko možno natrafíte na RER políciu, ktorá vo vlaku kontroluje lístky a uisťuje sa, že máte zaplatený plný poplatok za lístok na letisko. Ak vás prichytia, pokuta je najmenej 20 eur, čo nie je zanedbateľná sumička…

2. Nechoďte do Paríža s vierou, že luxusný tovar bude lacnejší

Pretože nebude. Značky, hlavne luxusné francúzske značky, si musia udržiavať svoj imidž. Len preto, že sídlia v Paríži alebo ich tovar je vyrobený vo Francúzsku neznamená, že vám dajú zľavu! Pekné vecičky a handričky dajú zabrať, kým ich vyrobia, a keďže do Paríža prichádza tak veľa turistov so snom kúpiť si chanelovské sačko alebo tašku LV, či botičky od Hermes, je to viac ako dobrý dôvod udržiavať ceny vysoko (alebo ešte vyššie).

1. Neobjednávajte si večeru a la carte

Vyjsť si na večeru do stredne drahej alebo nóbl reštaurácie je snom každého turistu, keď je vo Francúzsku a hľadá tie najlepšie vína a ťažko vysloviteľné syry. Namiesto vyrobenia astronomického účtu vyberaním z menu a la carte – radšej zvoľte menu s fixnými cenami, tzv. “prix fixe menu“, čo je lacnejšia alternatíva, ako si pochutnať na rôznych dobrotkách. Väčšina reštaurácií má menu s fixnými cenami, ktoré sa denne mení. Ale dávajte si pozor na menu označené ako ”tourist menu“, keďže tie často šetria na porciách alebo ponúkajú slabý výber.

Lucia Hlubeňová

Zdroj a foto: Jaunted

Lacné letenky Paríž

Lacné ubytovanie Paríž

Prieskum zoradil do rebríčka 27 národností a na otázky zodpovedalo 4,500 respondentov pracujúcich v hoteliérstve. Otázky boli v 9 kategóriách a zohľadňovali aspekty ako ochotu učiť sa základy cudzieho jazyka, tendenciu sťažovať sa, dobré mravy, celkové správanie sa, čistotu, či štedrosť.

Francúzov respondenti označili za najväčších držgrošov, najhorších v dávaní sprepitného a s najmenšou ochotou hovoriť cudzím jazykom. Taktiež sa umiestnili na posledných miestach, čo sa týka zdvorilosti a správania.

Naopak, najlepšími turistami sú podľa prieskumu Japonci, hneď za nimi Angličania, Kanaďania, Nemci a Švajčiari.

Predpokladám však, že podobný prieskum by v každej krajine asi dopadol trochu alebo oveľa viac inak. Prieskum nespomína umiestnenie Slovákov ako turistov… Veľmi by ma zaujímalo, ako by sme dopadli my… Či sa náš image zlodejov a paštéty-žrútov po nežnej revolúcii zmenil.

Lucia Hlubeňová

Zdroj: Time, Jaunted