Tak a máme tu poslednú  súťažnú otázku o permanentku na 5 dňový Medzinárodný festival frankofónneho filmu  pre dve osoby. 

Súťažná otázka je:
Čo znamená skratka FIFFBA ? Odpoveď akceptujeme, iba ak uvediete francúzsky aj slovenský význam skratky.

Pomôcka: odpoveď určite nájdete na http://www.fiffba.sk/festival.php

Prvý so správnou odpoveďou v komente  blogu (nie Facebook okna!)-to znamená vyplnením povinných údajov- meno a email + správna odpoveď na otázku, získa permanentku pre 2 osoby na filmový festival frankofónneho filmu.

Pozor! Koment, ajkeď správny, vo facebook okne neakceptujeme, tak ako v predchádzajúcej súťažnej otázke – iba v komente blogu   Držíme palce !
Prvý so správnou odpoveďou vyhráva posledné permanentky!:)

Súťažná otázka je:
Koľký ročník Medzinárodného festivalu frankofónneho filmu Bratislava 2011 sa koná tento rok?

Pomôcka: odpoveď určite nájdete na www.fiffba.sk

Prvý so správnou odpoveďou v komente  blogu (nie Facebook okna!)-to znamená vyplnením povinných údajov- meno a email + správna odpoveď na otázku, získa permanentku pre 2 osoby na filmový festival frankofónneho filmu.

Pozor! Koment, ajkeď správny, vo facebook okne neakceptujeme, tak ako v predchádzajúcej súťažnej otázke – iba v komente blogu  Držíme palce !
Opäť zas raz platí pravidlo – prvý so správnou odpoveďou vyhráva !:)

Milí milovníci Paríža ,

Aj dnes sme si pre Vás pripravili  súťaž o permanentku na 5 dňový Medzinárodný festival frankofónneho filmu .

Dnešná súťažná otázka je:
Na akých troch miestach v Bratislave  sa premietajú filmy Medzinárodného festivalu frankofónneho filmu Bratislava 2011?

Pomôcka: odpoveď určite nájdete na www.fiffba.sk

Prvý so správnou odpoveďou v komente  blogu (nie Facebook okna!)-to znamená vyplnením povinných údajov- meno a email + správna odpoveď na otázku, získa permanentku pre 2 osoby na filmový festival frankofónneho filmu.

Pozor! Koment, ajkeď správny, vo facebook okne neakceptujeme, iba v komente blogu , tento krát to bude aj viac o rýchlosti držíme palce !
Opäť prvý vyhráva !:)

A ešte jedna poznámka o Rue de Vaugirard. Ak ste milovníkom Troch mušketierov, práve táto ulica by sa mala stať Vaším pútnym miestom. Na čísle 17 tu dnes stojí Kostol bosých karmelitánov, ale kedysi tu bol aj kláštor v okolí ktorého bolo voľné priestranstvo. Práve tu sa d’Artagnan mal biť s Athosom, Porthosom a Aramisom. A kde býval d’Artagnan? Na Ulici hrobníkov. Ale ulicu s takýmto názvom budete márne hľadať na mape Paríža. Táto ulica neexistuje. Existovala len v predstavivosti pána Dumasa. Ale je dosť dobre možné, že je to dnešná ulica rue Servandoni, ktorá je len kúsok od námestia St. Sulpice.

Kto vie, veď ako sa hovorí, na každom šprochu pravdy trochu. A tak z XV. obvodu pokračujme cez Troch mušketierov k ďalším Dumasovým „rozprávkovým“ príbehom. Položme si otázku: „Kto bol Muž so železnou maskou?“ Je to naozaj výmysel? Sadnime si teda na pohár dobrého vína či kávu a pozývam Vás rozlúštiť túto záhadu.

Existoval takýto muž? Určite je isté, že v roku 1698 bol do Bastily prevezený zvláštny väzeň. Na tvári mal masku. Bola železná? Asi nie, ale rozhodne mal tento muž masku, zrejme ušitú z látky. Ale aj tak identita väzňa zostala dodnes záhadou. Reálnou záhadou, ktorá je jednou z najväčších vo francúzskych dejinách. Väzenský register obsahuje záznam, kde miesto mena je len číslo – 64338900. O existencii tohto väzňa vieme aj vďaka záznamom v denníku veliteľa vojenskej posádky Bastily. V denníku sa o ňom zmienil dva razy, keď väzeň prišiel, a keď zomrel. Písal, že sa „jeho meno nesmie vysloviť“ a tiež písal o „mužovi s maskou“. Prečo? Ako prišiel Dumas na to, že by to mohol byť brat Ľudovíta XIV? Myslíte, že by to mohla byť pravda? Asi nie.

Ale je isté, že Muž s maskou musel byť niekto významný a vysoké kruhy si dali neskutočne záležať, aby zmizol. Ale Dumasovu predstavivosť určite rozdráždil aj Voltaire. Ten napísal, že po smrti Mazarina bol za prísnych bezpečnostných opatrení prevezený na ostrov sv. Margaréty neznámy väzeň. Vysokej postavy, mladý, krásny a ušľachtilej tváre. Muž bol väznený 20 dlhých rokov a sú o tomto záznamy. Ďalších 5 rokov strávil v Bastile. 19. novembra roku 1703 neznámy väzeň, ktorý neustále nosil masku z čierneho zamatu, o 10. hodine zomrel. Ale stále sa pýtame, kto to bol? Bohužiaľ, odpoveď nedostaneme. Hypotéz je celá kopa a poviem Vám, niektoré riadne uletené. Muž s maskou vyvolával otázky aj dávno po jeho smrti. Vraj bol pochovaný na dnes už zrušenom cintoríne Saint Paul vo štvrti Marais. Po dobytí Bastily ľudia údajne prehľadali hrobku, ale nenašli žiadnu kostru. Hrob bol prázdny. Je teda možné, že pohreb bol iba fiktívny. A tak do dnešných dní je stále táto otázka nevyriešená a ako napísal Victor Hugo: ” Železná maska, tento väzeň, ktorého meno nikto nepozná a jeho tvár nikto nevidel, je živým tajomstvom, tŕňom, záhadou, problémom.“

Tajomstvo sme nerozlúštili a poďme sa pozrieť na iný Paríž. Na ten podzemný. Väčšina kostolov, ulíc a domov stredovekého Paríža – vrátane Notre-Dame, Saint-Germain-des-Prés či dláždenia ulice Saint-Denis, boli postavené z kameňa, ktorý sa až do 14. storočia ťažil v lomoch na brehoch rieky Bièvre na Montparnasse. Na Montmartri sa ťažila sadra a na planine pri Montrouge zase vápenec. Ťažba prebiehala doslova živelne, nikto nekontroloval ťažbu ani používané metódy. A tak sa podzemie pravého aj ľavého brehu začalo premieňať na prederavený ementál. A nad týmito priepasťami a podzemnými chodbami rástlo mesto. Nikto si neuvedomoval, aké nebezpečenstvo hrozí.

Až keď sa v roku 1774 na Rue d’Enfer (Pekelná) neďaleko Luxemburských záhrad prepadla do zeme vozovka o dĺžke 300 metrov, začala sa komisia zaoberať parížskym podzemím. A čo zistila? Nuž, parížske podzemie sa rozkladalo na rozlohe 720 hektárov (čo je asi 1/10 celého Paríža). Bolo tu viac ako 300 kilometrov podzemných chodieb, a tak pod Parížom existoval ešte jeden Paríž. Podzemný, nepreskúmaný a tajomný. A od toho je už krok k zrodeniu rôznych legiend. Vznik katakomb ešte tieto povesti znásobil. A samozrejme, aj okorenil.

V roku 1785 mal Paríž vážny hygienický problém. Ľudia, ktorí bývali neďaleko najväčšieho Cintorína neviniatok, sa čoraz viacej sťažovali na neuveriteľný zápach. Veď odhady uvádzajú, že na tomto cintoríne bolo pochovaných viac ako 2 milióny ľudí. Cintorín sa musel zmeniť na námestie s tržnicou, a tak mali byť pozostatky ľudí uložené v podzemí. Tak bola začatá akcia, ktorá v histórii európskych miest nemá obdoby. Prevoz sa uskutočňoval len v noci a každý odvoz odprevádzal kňaz. Toto všetko trvalo 15 mesiacov. Od roku 1874 sú pozostatky v katakombách uložené a usporiadané podľa cintorínov, odkiaľ boli prevezené.

Dnes sú katakomby sprístupnené verejnosti, vstup je od námestia Denfert Rochereau 1. Nachádza sa v hĺbke 19 metrov a vedie k nemu 90 schodov. Odhaduje sa, že na ploche 11 000 m2 je uložených 6 000 m2 kostí z 5 až 6 miliónov mŕtvych…

O podzemí sa hovorilo kadečo. Konali sa tu čierne omše, slobodomurári tu robili tajomné rituály a samozrejme, chodbami blúdili škriatkovia, duchovia a iné bytosti. Ja som sa osobne veľmi príjemne v katakombách necítila a tak: nevrátime sa radšej napovrch?

Ľubica Šedivá

Dnes vám prinášame výber filmíkov, ktoré podľa nás aspoň na chvíľu utíšia smäd po Paríži a jeho neopakovateľnej atmosfére:

Amélia z Montmartru (2001) je srdcovkou každého milovníka tohto mesta na Seine. Jedinečná Audrey Tautou vás chytí za srdce. Ak ste ho ešte náhodou nevideli, neváhajte! Je to klasika každého Parížofila
Šaráda (1963) s Audrey Hepburn a Carym Grantom sľubuje jedinečný zážitok. Kvalitné hrecké výkony a zmeska žánrov, ktorá osciluje medzi komédiou a trilerom, a to všetko v Paríži. Čo viac si môžete priať?

Henry & June (1990) v hlavných úlohách s Fredom Wardom a Umou Thurman o živote Henryho Millera v Paríži v 30.-tych rokoch minulého storočia. Erotický príbeh o milostnom trojuholníku s jeho ženou a Anaïs Nin.

Posledné tango v Paríži (1972) – kto by mohol zabudnúť na Bertolucciho klasiku s Marlonom Brandom? Pre svoje  naturalistické sexuálne scény tento film svojho času vyvolal škandál a vlnu kritík. To všetko časom vyprchalo a zostala podmanivá parížska atmosféra a skvelé herecké umenie.

Paríž, milujem ťa (2006) -20 režisérov sa na základe presného zadania vyšantilo a natočilo 18 päťminútových filmov, ktoré sa odohrávajú na rôznych miestach v Paríži. Každý príbeh vyjadruje iný pohľad na lásku. Príbehy by sa kľudne mohli odohrávať kdekoľvek na svete, ale len Paríž im dáva ten správny podmaz.
Edith Piaf (originálny názov: La Vie en Rose) (2007) – v hlavnej úlohe s Marion Cotillard, ktorá bola za svoj výkon ocenená Oskarom. Životopisný film tejto osudom ťažko skúšanej a krehkej dámy šánsónu.

Ak máte nejaké tipy vy, sem s nimi!

Lucia Hlubeňová

Zdroj: ČSFD

Ak zavítate do Londýna, neobíďte úctyhodný Stanfords (je dokonca spomenutý aj v Sherlockovi Holmesovi). Je skutočným rajom pre cestovateľov, ktorí sa celý deň môžu s úžasom “hrabať” v mapách, cestopisoch, bedekroch od výmyslu sveta. Nájdete tu dokonca kompasy a aj glóbusy. Ako sa vyjadril jeden návštevník: “Ak tu nenájdete nejakú knihu, znamená to, že ešte nebola napísaná.”

Adresa obchodu:
12-14 Long Acre
Covent Garden

Paríž… Určite si nenechajte ujsť návštevu Librairie Ulysse, ktorý doslová praská vo švíkoch, keďže je naplnený antikvárnými, ale i novučičkými cestopismi a sprievodcami. Otvorila ho v roku 1971 nebojácna cestovateľka Catherine Domaine ako prvé kníhkupectvo na svete vôbec venujúce sa výhradne cestovaniu. Otváracie hodiny sú niekedy nevyspytateľné, no skúste zaklopať alebo použiť telefón, ak je Catherine niekde nablízku, určite otvorí .

Adresa obchodu:
26, rue Saint Louis en l’Ile

No a napokon určite zakotvíte v Ríme, keďže tam napokon vedú všetky cesty… Rímske kníhkupectvo Libreria del Viaggiatore. Nenechajte sa odradiť, i keď je to menší obchodík, je plný pokladov: máp, dokonca aj tých turistických, sprievodcov, cestopisov, ale aj vzácnych či starožitných kníh.

Adresa obchodu:
Via del Pellegrino 78

Či už Vás zláka Londýn, Paríž alebo Rím a pocítite zvláštne šteklivé brnčanie v nose, už viete presne, kam máte ísť. Krásne zážitky a úlovky!

Lucia Hlubeňová

Zdroj: Jaunted

Pre tých, čo už videli filmík Ratatouille:

1. Pozorne si preštudujte recept na prípravu úžasnej mňamky ratatouille. Link je na recept, ktorý som osobne vyskúšala a veľmi odporúčam. Pravé jednoduché letné francúzske jedlo. Potom zbehnite do obchodíku alebo Miletičku po ingrediencie.

2. Pustite sa do prípravy tohto pokrmu a ako podmaz si pustite film Ratatouille. Verte mi, má to svoje grády.

3. Keď skončíte, malo by vám ostať cca 40 min filmu, takže ho môžete mať ako podmaz k jedlu. Ak to má byť romantická večera vo dvojici, a pri varení ste vydržali do konca, tak si skúste pustiť Edith Piaf. Samozrejme, nesmie chýbať dobré vínko.

Ratatouille je veľmi veľkorysé jedlo. Môžete ho skombinovať s hocičím, môžete si ho dať s ryžou, zmiešať s mäsom, zemiakmi, či len tak s fajn chrumkavou bagetkou. Tomu sa vraví nadjedlo.

Pre tých, čo ešte nevideli filmík Ratatouille:

1. Každopádne si pozrite tento animovaný skvost, lebo potom nemôžete pri ňom variť, keďže Vás tak zaujme, že pri varení budete riskovať popáleniny.

No a pak pre Vás platia kroky vyššie uvedené.

Bon appétit, mes amis!

a la Lu Hlu

/rozumej: Lucia Hlubeňová/

PS: Pre prípad, že hostia pri stole sú neslovenského pôvodu, pripájam link, kde sa dozviete, ako povedať Dobrú chuť! v mnohých jazykoch. Blysnite sa!