Les Docs

Paríž je miestom, kde sa dá objaviť celý svet. Úžasné je, že nestojí, stále napreduje a ponúka nové a nové zaujímavosti.

 

PARIS_februar 2015 304Pokiaľ by ste mali chuť, skúste si pozrieť Paríž z iného pohľadu a objaviť unikátnu „chuťovku“ na brehu Seiny. Po skončení prehliadky Eiffelovky nasadnite pri neďalekom moste Bir Hakeim, ktorý je sám o sebe unikátom, na metro linky č. 6 smer Nation. Než dorazíte do cieľa svojej cesty, vlakové súpravy metra vás v prevažnej miere povezú nad povrchom zeme, čím získate zaujímavý pohľad na mesto.

 

Po vystúpení v stanici Quai de la Gare alebo Bercy smerujte k Seine. Po pár minútach chôdze a prechode cez most, vás už upúta zelená farba nad Seinou. Smerujete k sídlu módy a dizajnu, ktorý je umiestnený vis-á-vis historickému Parížu v budove ultra modernej architektúry.

 

PARIS_februar 2015 288La Cité či Cité de la Mode et du design alebo Les Docs. Pod týmto názvom sa od apríla roku 2012 nachádza na brehu Seiny, medzi stanicou Gare d´Austerlitz a Bibliothèque François Mitterand, unikátne sídlo dizajnu, hudby, fotografie, umenia či nočného života. Architekti urobili vynikajúce rozhodnutie, keď zachovali pôvodné budovy a pridali rúrkové, sieťotlačové a zvlnené zelené štruktúry na strane budov. Strešná terasa je miestom na oddych či malé občerstvenie. Vo večerných hodinách sa reštaurácia mení na klub.

Po celý rok sú Les Docs miestom rôznych kultúrnych udalostí – výstav či módnych prehliadok.

 

Neváhajte, objavujte Paríž aj z inej perspektívy a nájdite niečo, čo neponúkajú cestovné kancelárie.

 

Ľubica Šedivá

Ulicami Saint Germain des Prés ku Square Gabriel Pierné k Francúzskemu inštitútu

Paríž je večným prísľubom prekvapenia. Za každým rohom, v každej ulici, v pohľade na jeho panorámu. Mení svoju tvár a vyvoláva spomienky na dávne historické udalosti či ľudí, ktorí v meste žili svoje životy. Ako nájsť kľúč k objaveniu podstaty Paríža? Týmto kľúčom sú rozhodne prechádzky, prechádzky a zase len prechádzky. Milujú ich samotní Parížania  a francúzština má svoj vlastný výraz na túlanie sa po uliciach „flâner dans les rues“. Parížske ulice sa priam ponúkajú k takýmto prechádzkam. Kto raz prepadne ich kúzlu, zatúži po neustálych návratoch do Paríža. Lebo Paríž, to je láska na celý život.

PARIS_februar 2015 214Na prechádzky po uliciach je priam ako stvorená štvrť St. Germain des Prés so svojimi živými ulicami plných prekvapení a zvláštnej atmosféry. Samotná štvrť má rozlohu asi 28,2 hektárov, ale nemajte obavy, ja vás dnes zoberiem do  ulíc, ktoré sa vzájomne prelínajú a ponúkajú okrem prechádzok aj dostatok možností k príjemným zastaveniam. Ale ešte rýchlo pár slov k histórii štvrte, ktorá svoje meno dostala po opátstve benediktínov.

Opátstvo s chrámom bolo už v roku 558 vysvätené parížskym biskupom Garmainom. Pôvodne bolo opátstvo drevené, až v roku 1000 bolo nahradené kamennými stavbami. Kláštor bol prestavaný v románskom slohu a ďalej rôzne upravovaný až do revolúcie, kedy po roku 1789 boli stavby zbúrané. V okolí kláštora vznikla malá osada už v rannom stredoveku. Dlho stála mimo parížskych hradieb.

Od polovice 17. storočia bola štvrť obľúbeným miestom stretávania sa intelektuálov. Vznikali tu prvé tlačiarne, antikvariáty a prvé kaviarne, veď Café Procope existuje dodnes. Než sa sem nahrnuli básnici, spisovatelia či filozofovia, štvrť si žila svojim pokojným ospanlivým životom. Od začiatku však bolo charakteristické jedno. Nikde inde v Paríži, jedine s výnimkou Montmartru, nebola a nie je taká koncentrácia reštaurácií a kaviarní. V susedstve legendárneho kláštora bola jedna z najväčších tržníc v Paríži. Cez štvrť St. Germain des Prés tak do Paríža prišla káva, tu sa zrodil absint. Vznikla tak výnimočná štvrť, ktorú ani invázia turistov nedokázala zmeniť.

Začnime  od kostola St. Germain des Prés, ktorý je najstarším kostolom v Paríži. Za priľahlou malou záhradou odbočte doprava do ulice Rue de l´Abbaye, prejdite okolo malého námestia Place de Furstenberg, v rohu ktorého je múzeum venované maliarovi Delacroixovi. Ulica vyústi do ulice Rue de Seine, postupne do Rue de Bucci, Rue St. André des Arts či Rue Mazarine. Toto všetko je raj pre pešie prechádzky. Vydajte sa na prieskum týchto ulíc. Potom sa po ulici Rue de Seine, ktorá je plná atmosféry umenia, vydajte smerom k Francúzskemu inštitútu. V ulici objavujte malebné dvory, v ktorých sa nachádzajú zaujímavé ateliéry a galérie, ktorých je tu takmer päťdesiatka. Celá ulica sa dá nazvať jednoducho ulicou umenia.

PARIS_februar 2015 204V spojnici ulíc Rue de Seine a Rue  Mazarine, v tieni kupole Francúzskeho inštitútu, objavíte trojuholníkové pokojné miesto Square Gabriel Pierné. Malá záhrada nesie meno hudobníka – skladateľa Pierného. Môžete si oddýchnuť na kamenných laviciach v tvare otvorenej knihy či obdivovať takmer drzí postoj malej bronzovej Caroliny od florentského sochára Marcella Tommasiho. Na jar, keď tu kvitnú magnólie  a rododendrony, je to miesto ako stvorené pre oddych po prechádzkach ulicami St. Germain des Prés. Fontána datovaná až do roku 1830 symbolizuje hojnosť a stála pôvodne na starom karmelitánskom trhu.

Obdivovať môžete kupolu Francúzskeho inštitútu, ktorého konzervatizmus vzbudzoval odjakživa pohŕdanie a posmech v slobodo myšlienkových umeleckých kruhoch. Akadémia ma presne stanovený počet členov, od začiatku existencie ich vždy bolo 40, nakoľko je každý akademik volený do konca svojho života. Členstva sa nie je možné vzdať. Za viac ako 370 rokov sa počet vylúčených akademikov dá spočítať na prstoch jednej ruky. Či to už bol v roku 1945 maršal Pétain, ktorý stál počas okupácie v čele režimu Vichy alebo ešte predtým starosta  Bailly, ktorý v roku 1793 prešiel z Akadémie priamo pod gilotínu. Ale vlastne, bolo to vylúčenie?

Je jedno z ktorej strany sa vyberiete do štvrte St. Germain des Prés, či to bude od Seiny alebo z Place Saint Michel alebo od kostola St. Germain des Prés. Je jedno ktorými miestami sa budete túlať, nechajte sa jednoducho unášať životným prúdom týchto ulíc, vychutnávajte ich kúzlo. Sú plné nenapodobiteľnej atmosféry, ktorá nepotrebuje ani sprievodcu ani mapu. Postačí sa nechať len viesť.

 

Ľubica Šedivá

Village Suisse a ulica rue Cler v tieni Eiffelovky

Priestor štvrtí „Invalides a Eiffelovej veže“ je jedným slovom monumentálny. Nemusíme sa sústrediť len na Eiffelovú vež a zelené Marsové polia. Rozhodne nemusíme predstavovať samotnú Les Invalides. Stačí sa len pozrieť na ulice lemované luxusnými budovami, niektoré v secesnom slohu, v ktorých sídlia  veľvyslanectvá. Oblasť bola obľúbenou už medzi dvomi svetovými vojnami a v 18. storočí sa sem začali sťahovať bohatí obyvatelia štvrte Marais. Práve oni tu nechali postaviť svoje krásne aristokratické sídla. Obdivovať ich môžeme pozdĺž ulíc rue de Varanne či rue de Grenelle.

 

Paris_november 2014 139A predsa môžete objaviť možno tak trošku skryté od nájazdov turistov zaujímavé miesta či ulice. Dnes vás zoberiem len na skok od Eiffelovej veže. Vyberieme sa na prechádzku popri Marsových poliach, nezabudneme sa neustále otáčať a obdivovať dokonalý výtvor ľudského génia. Pred koncom Marsových polí, niekde v časti, kde sa týči moderný pamätník s nápisom mier v rôznych svetových jazykoch „ Mur de la Paix“, odbočíme doprava (ak máte vežu za sebou)a prejdeme až na ulicu avenue de Suffren. Pri prvom pohľade vás hádam aj napadne, že tu nie je nič zvláštne, ale očami hľadajte nápis „Village Suisse“.

 

Paris_november 2014 233V čísle 37 -38 tejto ulice vojdeme dovnútra pomedzi domy priamo do „neočakávanej švajčiarskej dediny.“ Švajčiarska vláda nechala pri príležitosti Svetovej výstavy v roku 1900 postaviť neďaleko „Champ de Mars“ akúsi napodobeninu alpskej dedinky. Po skončení výstavy priestory slúžili ako blší trh. Všetko sa zmenilo s príchodom obchodníkov so starožitnosťami. Village tak získala úplne novú tvár. A hlavne oveľa drahší tovar. Nakupovať asi nebudeme, ale pohľad na všetky tie krásne a vzácne vecičky nadchne každého milovníka starožitností a krásnych predmetov. Aj keď peňaženky a karty v nich zostanú hlboko zastrčené vo vreckách či kabelkách, poteší aj pohľad na krásu, ktorú dokážu vytvoriť ľudské ruky. Príjemné spestrenie nakúkať do výkladov takmer 150 obchodov lemovaných záhradami a terasami.

 

Vrátime sa späť k Marsovým poliam, s pohľadom upretým k veži prejdeme na opačnú stranu a smerujeme neďaleko Vojenskej školy stále rovno do ulice rue de Grenelle. Z nej sa vľavo objaví začiatok ulice rue Cler. Ulice, ktorá poteší a poteší aj žalúdky. Ak sem prídete v správnej dobe a čase, budete mať pocit, že ulica je jeden pouličný trh na pešej zóne. Ponuka je skutočne pestrá až exkluzívna. Vstúpime do obchodíkov, zastavíme sa na pohár dobrého vína v reštaurácii s rovnakým názvom ako ulica samotná či v ktorejkoľvek inej. Lákať nás budú pohľady do tanierov na terasách reštaurácií. Keďže sem chodia nakupovať aj „dobre situovaní zákazníci“, čoskoro z výkladov pochopíme, že sa tu dajú kúpiť tie najlepšie lahôdky z ponuky syrov či paštét. Verte mi, počas prechádzky po tejto ulici sa budete usmievať.

 

Paris_november 2014 216Keď ulicu rue Cler prejdeme až k jej koncu, vstúpime do ulice rue Saint Dominique ku kostolu rovnakého názvu. Ďalšia príjemná ulica plná úžasných reštaurácií a gurmánskych zážitkov. Po nej prejdeme na „esplanádu des Invalides“. A tu začínajú ďalšie monumentálne objavy mesta.

 

Skúmajte Paríž aj z inej perspektívy ako len tej notoricky turisticky známej. Vyberte sa do ulíc v okolí známych pamiatok a monumentov. Len takto môžete objaviť to, čo sa deje na Parížskych uliciach. Len takto objavíte tvár mesta a pochopíte, že Paríž je hodný všetkých ďalších návratov. Tak čoskoro dovidenia, Paríž.

 

Ľubica Šedivá

Place Edith Piaf a 20. obvod

Dvadsiaty obvod Paríža s názvom Ménilmontant je  oblasťou naozaj veľmi zaujímavou a má plno autentických miest, ktoré nikde inde v Paríži nenájdete. Nie sú tu síce žiadne turistické atrakcie, je to turisticky nedotknutá štvrť, ale práve preto je taká zaujímavá.

 

Paris_november 2014 800Prehliadku začínam na námestí Place Edith Piaf, kde uprostred moderných domov takmer hneď po vystúpení zo stanice metra, objavíte sochu tejto speváčky. Socha je tu umiestnená od roku 2003 k jej 40. výročiu úmrtia. Prečo práve tu? Hoci sa hovorí, že sa speváčka narodila v Belleville, opak je pravdou a speváčka sa narodila v nemocnici Tenon, ktorá je len pár krokov od týchto miest. Ak mám byť úprimná, socha sa mi veľmi nepáči, je akási neforemná, hrboľatá. Aspoňže sa sochárka snažila zachytiť ruky speváčky, ktoré pri spievaní používala ako kulisu.

 

Na roku námestia je malý bar, ktorý nesie meno slávnej šansoniérky. Vydávam sa ulicou nahor popri bare do kopca. Vystúpam po strmých schodoch do ulice. Zostanem stáť a rozmýšľam, či som stále vo veľkomeste. Dve úžasné a zaujímavé ulice plné krásnych meštianskych domčekov a záhradiek na rue Jules Siegfried a Iréne Blanc, ktoré majú viac ako nádych vidieckeho kúzla. Malebné ulice sú ako z rozprávky, ktorá zachovávaj autentickú atmosféru Paríža dávnych čias.

 

Paris_november 2014 803Jednou zo štyroch štvrtí tohto obvodu je aj quartier Charonne. Stará dedina Charonne Village, ktorá sa nachádza medzi cintorínom Père Lachaise a Porte de Montreuil. Mestský blok, ktorý si stále uchováva pozostatky vidieckeho života.

 

Ulica rue Saint Blaise je čarovná. Jej začiatku dominuje starý kostol Sainte Germain de Charonne s prastarým cintorínom. Pešo, takto sa najlepšie objavuje táto časť Paríža, lebo len takto objavíte malé a veľa razy aj jednosmerné uličky, malé záhrady a námestia. Za každým rohom objavujem zvláštne kúzlo. Nakúkam do pootvorených dverí, láka ma vojsť do umeleckých dielní či galérií.

 

Paris_november 2014 805Aj keď v 60. a 70. rokoch boli v celej štvrti zbúrané celé bloky starých domov a nahradili ich nie príliš peknými vysokými domami, ktoré zmenili celý charakter starej dediny, stále sa dajú objaviť miesta, kde to dýcha romantikou dávnej poľnohospodárskej dediny.

 

Ulica rue Saint Blaise, námestie Place des Grès či ulica rue Bagnolet. Celá štvrť starej dediny Charonne je plná objavov. Kráčam ďalej a teším sa už za najbližší roh. A čo vy?

 

 

 

Ľubica Šedivá

Paríž plný lásky

Paris april 2012 295Paríž, mesto, do ktorého sa dá zaľúbiť. Jednoducho, na prvý pohľad, hlboko a navždy. Paríž, to je jednoducho príbeh večnej lásky. Mesto, ktoré fandí a miluje milencov. Koľko kníh bolo o láske v Paríži popísaných, koľkomileneckých romantických scén filmov sa odohrávalo či končilo práve v Paríži? Lebo Paríž pre lásku a silné city s ňou spojené je tou najlepšou filmovou kulisou. A najromantickejším miestom.

 

Blíži sa sviatok všetkých zaľúbených a mnohí z vás si vyberú práve Paríž za miesto, kde chcú tento sviatok stráviť. Najdôležitejšie je však, s kým chceme tento sviatok stráviť.

 

Ruka v ruke objavujte sochy, miesta či detaily, ktoré pripomínajú veľké lásky. Tak ako krásna socha Bozk od Rodina. Nemusíte za ňou chodiť do jeho múzea, stačí vybrať sa pred budovu Orangerie v Tuilerijských záhradách. Tu objavíte dokonalé objatie a bozk zaľúbenej dvojice. Dokonalé spracovanie dvoch tiel, s odvrátenými tvárami, spojenie v objatí dvoch zaľúbených, v objatí, ktoré dokáže vytvoriť len láska. Zakázaný príbeh lásky Francesky a Paola neskončil dobre, ale bohužiaľ aj takéto konce láska máva.

 

Paris april 2012 282Možno si budete chcieť uzamknúť prísľub večnej lásky v zámku na konštrukcii mosta Pont des Arts. Hmotnosť zámkov dnes ohrozuje most. Zámky majú symbolizovať lásku ľudí, čo ich sem zavesili. Naozaj sa vám páči dnešná tvár mostu? Táto móda sa od roku 2000 značne rozšírila v turistických mestách ako Londýn, New York, Soul či Paríž. Tradícia sa mala zrodiť v meste Pécs v Maďarsku pravdepodobne v 19.storočí. V Paríži sa tento zvyk objavil v roku 2008 práve na moste Pont des Arts. Teraz sa rozšíril aj na mosty pont l´Archevêchce, Solférino či passerelle Simone de Beavoir. Visiace zámky niekedy obsahujú nápisy či názvy, alebo sú zavesené len tak, v tvare srdca a podobne. Naozaj je potrebné takto zamknúť, utesniť a potvrdiť svoju lásku v priebehu času? Ale akého času, keď sa zábradlie zrúti, spadne. Je naivné si myslieť, že takýto zámok uchráni vašu lásku na veky. Skúste ochrániť krásu Paríža a poslať e-zámok ku zvolenému e-srdcu cez stránku www.lovemasterlock.eu. A pre fyzický dôkaz vašej lásky sa objímajte, chyťte za ruku toho, koho milujete. Keď s ním budete kráčať Parížom, bude to stokrát viacej, ako jeden zavesený zámok. Lebo ten okamžik, tá chvíľa, tá vo vás navždy uzamkne pocit, kedy ste boli zamilovanými a milovanými.

 

Paris april 2012 015Vyberte sa na Montmartre do malej záhrady Square Jehan Rictus hneď pri východe z metra Abbesses, kde na modrom múre „lásky“ v 311 svetových jazykoch objavte napísané práve to naše krásne „ľúbim ťa“. Ako rýchlo ho objavíte v záplave slov na 511 modrých dlaždiciach? A nezabudnite tieto slová aj vysloviť.

 

Na opačnom konci mesta, ak navštívite cintorín Père Lachaise, pod nádherným novogotickým náhrobkom spoločne odpočívajú milenci Héloise a Abélard (od roku 1817). Legendárna milenecká dvojica stredoveku. Héloise bola nesmierne vzdelaná a stala sa milenkou filozofa Petra Abélarda. Hoci sa tajne zosobášili a mali syna, nakoniec Héloise vstúpila do kláštora. Manželia sa už nikdy nevideli a práve  ich korešpondencia napomáha mnohým historikom vykresliť obraz stredovekej spoločnosti. Héloise priam pokrokovo polemizovala o „mužskom svete“, ktorý často umŕtvoval ženu. Stali sa symbolom krásnej a nenaplnenej lásky, ktorá sa transformovala na mystickú.  Ich podobizeň sa často objavuje v kovových výplniach parížskych dverí, ako napríklad na 9, quai de Justice na mrežiach Justičného paláca na Iĺe de la Cité.

 

V honosnom Versailles si spomeňte na všetky milenky a lásky kráľa. Milenky Ľudovíta XIV. odčerpali zo štátnej pokladnice takmer toľko ako samotný zámok. O morálke si môžeme myslieť čo chceme, ale dôsledky finančné aj politické boli často krát objektívne. Monarchovia štedro dotovali svoje milenky a ich rodiny. Štedrosť Ľudovíta XIV. bola impozantná. Obidvom deťom, ktoré mal so svojou milenkou Louise de la Vallière, podaroval v prepočte takmer 4,5 miliónov eur. A to bol len novoročný dar. Ďalších 600 000 eur utratil za zaopatrenie detí, ktoré mal s paňou de Montespan. Kráľ panoval Francúzsku 72 rokov. Za celú túto dobu stáli jeho milenky Francúzsko stovky miliónov eur a tak pohlcovali nie práve zanedbateľnú časť štátneho rozpočtu. Výdaje na budovy a záhrady Versailles boli asi miliardu eur. Štedrosť Ľudovíta XIV. napodobňovali aj ďalší panovníci. A výnimkou nebol ani Napoleon III.

 

Paris_november 2014 520Uchádzačky o panovníkovu milostnú priazeň teda stáli v rade a predbiehali sa, ktorá sa čo najrýchlejšie dostane do kráľovskej spálne. Dôsledkom týchto milostných afér francúzskych kráľov môže byť skutočnosť, že každý Francúz má veľkú pravdepodobnosť, že mu v žilách koluje aspoň kvapka kráľovskej či cisárskej krvi. Počet nemanželských deti sa nedá s istotou presne určiť ale jedno je isté, bolo ich veľmi veľa. Genealogická analýza napríklad u nemanželských detí Ľudovíta XV. celkom určite dospela k počtu 8 nemanželských detí bez akýchkoľvek pochybností. Z nich dnes pochádza viac ako 500 rodín, niekoľko tisíc jedincov, ktorí sú priamymi potomkami kráľa ako „ľavobočkovia“ .Už viete, odkiaľ plynú niektoré črty chovania Francúzov?

Nech je to už ako chce, je dokázané, že kráľ Ľudovít XIV. mal ženy rád. Miloval ich spoločnosť, duchaplnosť, vzhľad či ľahkosť. K ženám bol zdvorilý a galantný, nevrhal sa na ne, nebol žiadny násilník (na rozdiel od mnohých francúzskych kráľov). A ženám boli dobre známe aj materiálne výhody „kráľovskej postele“. Len dve ženy miloval, Máriu Mancini a Louisu de la Valière. Obidve ženy v ňom milovali skorej muža ako jeho majestát. Inak sa mal kráľ pred láskou na pozore.(zdroj „Posedlosti francouzských králú“ Henri de Romèges).

 

Užívajte si februárový Paríž v znamení sviatku všetkých zaľúbených. Spomínajte na všetky filmy, knihy, zábery, čo ste videli v súvislosti s láskou v nádhernej kulise mesta. Vytvorte si  vlastný príbeh. A spomienky naň uzamknite vo svojom srdci. Nech sú tieto dni v Paríži pre vás výnimočnými okamžikmi.

Rozlúčim sa slovami Salvadora Dalího, ktorý „lásku považoval za jediný postoj hodný života a človeka“.

 

Je considère l’amour comme l’unique attitude digne de la vie et de l’homme“. Salvador Dalí

 

 

Ľubica Šedivá ♥♥♥

 

V kaviarni na ostrove St Louis

PARIZ_august 2014 1214Milujem rieky a mestá, cez ktoré rieky pretekajú, ešte viac. Preto milujem aj Paríž (a nielen preto), ktorého neoddeliteľnou súčasťou mesta je rieka Seina. Rieka totiž mestu dodáva neopísateľnú atmosféru a pokiaľ sa jej brehy stanú  súčasťou života mesta, tak dielo je dokonalé. V Paríži sa spojiť tep mesta s brehmi Seiny podarilo priam dokonale. A tým, že má Paríž aj ostrovy, ktoré Seina objíma vo svojom náručí, je ešte všetko zaujímavejším. Zastaviť sa na niektorom moste, ktoré rieku pretínajú, je krásnym okamžikom. Zabudnete na všetky udalosti, históriu, na bolesti a pocítite neopísateľné kúzlo daného okamžiku. Okamžiku, ktorý každý z nás potrebuje k životu.

 

PARIZ_august 2014 1161Je veľa takých, ktorí smerujú na najznámejší parížsky ostrov Cité ku skvostu gotiky, ku katedrále Notre Dame. Ich kroky však nesmerujú na susedný ostrov I´le Saint Louis, ostrov Svätého Ľudovíta. Nájdite si čas na prechádzku po tomto malebnom ostrove. Jeho domy tvoria prekrásny architektonický celok, zachovalý a elegantný. Pokojné uličky a nábrežia rieky vám určite ulahodia. Nábrežia od mostu Pont Louis Philippe až ku Quai d´Anjou sú kúzelné a lemované  vysokými stromami. Na Quai de Béthune v dome č. 36 žila Marie Curie-Sklodowská. Hôtel Richelieu v dome č. 18 je jednou z najkrajších stavieb na ostrove. Z malebného námestia Square Barye, z kúta zelene na východnej strane ostrova, sa vám otvorí pohľad na rieku Seinu. Dom č. 51 Hôtel Chernizot na rue St. Louis en I´le má skvostný rokokový balkón, ktorý podopierajú chrliči v podobe drakov. Budova je od roku 2002 historickou pamiatkou. Nábrežie Quai de Bourbon je zase lemované najkrajšou radou hôtels na ostrove. Na nábreží v dome č. 19 vás asi najviac zaujme Hôtel Jassaud s tabuľou, ktorá pripomína obdobie, kedy v ňom žila a tvorila sochárka Camille Claudel. Tu v roku 1913 skončilo jej tvorivé obdobie a začalo jej dlhoročné internovanie.

 

Vydajte sa po po ulici rue St. Louis en I´le a v kostole rovnakého mena objavte sochu Ľudovíta IX. Svätého. Barokový interiér kostola vás ohromí zlatom a mramorom. Všimnite si aj železných hodín z roku 1741 pri vchode. Rovnaký kostol stojí aj v tuniskom Kartágu, kde má Ľudovít Svätý svoj hrob. Touto ulicou sa dostanete do samotného srdca ostrova, ktorý vás eleganciou a krásou svojich domov zo 17. storočia naplní obdivom.

 

Paris_augustII 224Doznieť všetky zážitky môžete nechať v príjemnej reštaurácii – kaviarni Louis Phillippe. Zelený nápis na béžovom podklade vás bude lákať k príjemnému posedeniu. Interiér reštaurácie je veľmi príjemný a keď vojdete dovnútra, prekvapí vás zvláštne železné točité schodisko. Len dokresľuje príjemnú atmosféru interiéru. Schodiskom sa dostanete na poschodie, kde je hlavne reštauračná časť. Je úzke, takže ak sa s niekým stretnete, je nevyhnutné urobiť spiatočku. A čo je ešte zvláštne na týchto schodoch? Sú pôvodným kúskom schodov z Eiffelovej veže, ktoré už doslúžili a boli  vymenené. Možno aj práve preto, že boli tak úzke. Najesť sa môžete pokojne aj v dolných priestoroch alebo na terase.

 

Reštaurácia ponúka celý rad vynikajúcich jedál z francúzskej kuchyne, ako napríklad aj mnou obľúbené boeuf bourgignon, čo je hovädzie mäso na červenom víne. Ešte ho treba doplniť pohárom skvelého červeného vína a zážitok z ostrova I´le Saint Louis nemôže byť dokonalejším.

 

Paríž je tu stále a čaká na vás.

 

 

Ľubica Šedivá

Square Painleve Latin q

Paris_november 2014 471Keď sa povie „Latinská štvrť“ v Paríži, vybaví sa mnohým predovšetkým jedna z najstarších univerzít  Sorbonna. Latinská štvrť je spolu so Cité jednou z najstarších štvrtí Paríža. Po ceste k jej skvostom a pamiatkam môžete objaviť jedno zaujímavé a zvláštne miesto. Malý zelený priestor, ktorý meria iba 758 metrov štvorcových, sa nachádza uprostred námestia Place Paul Painleve, môžeme povedať, že medzi Sorbonne a múzeom Musée de Cluny. Obe budovy ho  ako keby uzatvárali medzi sebou. S úžasným múzeom stredoveku de Cluny vytvára peknú panorámu.

 

Square Painleve je pokojným miestom, kde sa čas na vašich potulkách Parížom doslova zastaví.  Tým pádom je to miesto, kde sa aj vy môžete pokojne zastaviť. Námestíčko je plné zaujímavých sôch a najviac vás určite prekvapí socha dojčiacej vlčice Romulusa a Remusa, ktorú poznáte z Ríma. „La louve Romaine“ je darom mesta Rím Parížu. Práve v Latinskej štvrti je najviac rímskych pamiatok v Paríži, takže symbolika má logiku. Táto oblasť na ľavom brehu Seiny bola Rimanmi osídlená v 3. storočí n.l. Pôvodná hlavná obchodná cesta, ktorá viedla z Lutecie smerom na juh, je dnešná ulica rue Saint Jacques.

 

Paris_november 2014 479Rovnako vás zaujme  socha veľkého renesančného mysliteľa a esejistu Michela de Montaigne. Sedí oproti hlavnému vchodu do Sorbonny na rue des Écoles. Sediaci Montaigne v polohe, ktorá býva na sochách neobvyklá, s prekríženými rukami aj nohami, má jednu topánku úplne zošúchanú. Študenti zo Sorbonny idúc na skúšku veria, že im prinesie šťastie, ak sa dotknú topánky a pozdravia Montaigneho. Kto vie, či to funguje, ale lesklá noha hovorí za všetko. Študenti rozhodne nebudú nič riskovať.

 

A kto bol Paul Painleve, po ktorom má námestie aj samotný parčík meno? Slávny matematik, ktorý vyučoval na Sorbonne a člen francúzskej akadémie.

 

Rozhodne nevynechajte ani návštevu Musée de Cluny, jedného z najlepších múzeí Paríža. A samozrejme preskúmajte celú štvrť. Musée national du Moyen Āge – Hôtel de Cluny, je národným múzeom stredoveku. Všimnite si aj pozostatky rímskych kúpeľov vybudovaných už roku 200 n.l.. Od roku 1842 kedy goticko renesančnú budovu získal štát, tu sídli toto unikátne múzeum. Objavíte v ňom okrem iných unikátnych zbierok aj originálne hlavy sôch z katedrály Notre Dame.

Paris_november 2014 473V  múzeu sa konala v roku 2010 výstava Slovenskej gotiky s názvom Zlatom a ohňom. Mala som šťastie  výstavu vidieť a verte mi, v ničom nezaostávala za inými exponátmi.

 

Latinská štvrť si stále zachováva bohémsku atmosféru, hlavne vďaka množstvu študentov a mladých ľudí, ale vďaka úzkym uličkám s vysokým počtom malých bistier a kaviarničiek. Užívajte si Paríža a všetkých objavov, ktoré vás nekonečne obohatia a dotvoria váš obraz o meste Paríž.

 

Rozlúčime sa s týmto miestom  krásnym nápisom na podstavci sochy Montaigneho: „ Paríž má moje srdce od môjho detstva. Francúzom som len cez toto veľké mesto. Mesto veľké a neporovnateľné vo svojej rôznorodosti. Sláva Francúzska je jednou z najušľachtilejších ozdôb sveta.“

 

 

Ľubica Šedivá

Cinema Studio 28 na Montmartri

Pre skalných čitateľov nie je žiadnym prekvapením, že Montmartre je mojou parížskou láskou. Montmartre, ten duch voľnosti a bohémskeho života.

 

Paris_november 2014 010Dnes vás zoberiem do strmej ulice rue Tholozé. Táto príkra ulica stúpajúca na kopec je ulicou, ktorá smeruje k Moulin de la Galette, jednému z preživších mlynov na Montmartri. Možno jej príkrosť a stúpanie do kopca niektorých odradí, ale pokiaľ vystúpite až na jej koniec a je práve dobrý výhľad a podmienky, otvorí sa pred vami krásny pohľad na mesto. Asi niekde v jej polovici si zadýchaní okoloidúci asi ani nevšimnú jednoduchého vchodu s nápisom Studio 28. Prejdú okolo bez povšimnutia, čo je však obrovská chyba. Možno je preto lepšie, ak s prehliadkou ulice začneme od Moulin de la Galette, keďže pri zostupe smerom dolu sa asi menej zadýchame.

 

Žiadny okázalý vchod do Studia 28 a predsa je to neobyčajné miesto, neobyčajné kino. Stále sa tu premietajú aktuálne kvalitné filmy z domácej francúzskej produkcie, ale to vám asi ťažko sprostredkujem, takže sa pozrieme na prostredie kina a na jeho históriu.

 

PARIS_november 2014 901Cinema 28 je najstarším kinom v Paríži, založené už v roku 1928 Johnom Placidom Mauclaire a vždy bolo avantgardným miestom zameraným hlavne na filmovú kvalitu. Bolo a zostáva jedinečným vo svojej histórii ako aj prítomnosti. Rýchlo sa stalo centrom stretávania umelcov, hlavne hercov a režisérov, básnikov, spisovateľov ale aj maliarov. Najznámejšími návštevníkmi boli zrejme Jean Cocteau a jeho druh herec Jean Marais. V 50. rokoch sa patrónom kina stáva práve Jean Cocteau a kino bolo jedným z najslávnejších v Paríži, konajú sa tu filmové predpremiéry a ako prvé  kino vôbec vo Francúzsku zavádza vernostné karty pre svojich divákov.

 

Pamätáte si na scény z úžasného filmu Amélia z Montmartru? Kam chodila Amélia niekedy v piatok do kina? Nuž, práve sem.

 

Paris_november 2014 549Neobávajte sa, že nebudete vedieť objaviť toto zvláštne filmové kúzlo, ktoré však nie je žiadnou ilúziou. Neváhajte a vstúpte. Na konci chodby je bar a kaviareň, kde si môžete posedieť aj keď nejdete na predstavenie. Kaviareň je kúzelným miestom s krytou zimnou záhradou. Samozrejme, že najkrajší je premietací sál. Celú dekoráciu navrhol Jean Cocteau.  Červená zamatová opona, kreslá na tmavomodrom podklade stien s fantastickými lampami dotvára celkovú atmosféru. Vpred sále sú zarámované fotky hercov, od tých najstarších aj s kresbou od Jeana Cocteau z roku 1951, až po dnešné hviezdy ako Marion Cotillard.  Chodba je prehliadkou fotografií zo slávnych francúzskych filmov či odtlačkami chodidiel niektorých hercov. Objavíte odtlačok nohy od Jeana Marais ako aj fotografiu, kedy odtlačok vznikal. Hoci je Jean už prešidivelý pán, stále je tu poznateľná jeho fyzická zdatnosť.

 

Paris_november 2014 554Filmy sú premietané v pôvodnom francúzskom znení, takže ak nerozumiete tomuto krásnemu jazyku, asi sa na premietanie nevyberiete. Alebo ktovie, snáď vyskúšate a myslím, že ľutovať nebudete. Ja osobne sa vždy snažím nájsť čas zájsť do Parížskych kín a Ciné 28 patrí medzi tie najviac obľúbené a navštevované. Filmy zo súčasnosti človeka nútia zamyslieť sa nad dobou, ktorú žijeme, nad podmienkami, ktoré niekedy samy prehliadame a nechávame nepovšimnutými. Je len veľkou škodou, že sa viacej francúzskej kinematografie ku nám nedostáva.

 

Tak neváhajte a vstúpte do sveta filmov a čarovnej atmosféry.

Otec parížskych titis, detí ulice, Francisque Poulbot

Paris_november 2014 062Parížsky Montmartre má zvláštne miesto v mojom srdci. Montmartre je pre mnohých Moulin Rouge či Bazilika Sacré Coeur. Ale Montmartre, to je aj druhá strana kopca, tá odvrátená od hlučných ulíc okolo bulváru Clichy či Rochechouart. Len tu, na druhej strane „la buttekopca“ môžete zažiť ten správny Montmartre, ktorý si zachoval svoju atmosféru a svojho ducha. Pokiaľ neobjavíte tieto miesta, tieto ulice, ďaleko od turistických trás, nepochopíte, čo Montmartre bol a je pre jeho obyvateľov. Len takto môžete pochopiť, prečo ho tak jeho obyvatelia milovali a milujú. A prečo ho milujem aj ja.

 

Neustále ma baví ho objavovať a odkrývať jeho tajomstvá. Ako aj tajomstvá ľudí, čo na Montmartri žili a tvorili svoje nezabudnuteľné diela. Malé či veľké. Hľadať stopy ich života a dôvody, prečo tieto miesta tak silno potrebovali k svojmu životu.

 

V 13, avenue Junot býval a tvoril „otec parížskych titis – detí uliceFrancisque Poulbot. Montmartre miloval a zostal tu aj po smrti, pochovaný na Montmartskom cintoríne. Od roku 1967 nesie krátka ulica jeho meno rue Poulbot. Dokonca tu objavíte reštauráciu rovnakého mena, ktorú pre svoj vyzdobený vchod nemôžete minúť. Okrem iného je plný vyobrazenia „parížskych titis“ a pýši sa nápisom, že je to miesto priateľov Poulbot a v skratke informuje o tomto umelcovi. Hlavne o jeho pomoci, ktorej sa dnes hovorí „humanitárna“ pre deti na la Butte.

 

Paris_november 2014 324Francisque Poulbot sa narodil v učiteľskej rodine a od malička mal talent pre kreslenie, ale nemal odvahu ísť študovať výtvarné umenie. Od roku 1900 boli jeho kresby publikované v tlači a dokonca počas I. svetovej vojny maľoval plagáty a vlastenecké pohľadnice. V čase  nemeckej okupácie bol v domácom väzení. Montmartre miloval tak veľmi, že so svojimi priateľmi vytvára „republiku Montmartre“. Deti miloval nielen vo svojich kresbách, ale pre „potrebné deti“ otvoril niečo ako ošetrovňu na rue Lepic.

 

Maliar vytvoril neologizmus „poulbot“, ktorý je odkazom na ilustrácie parížskych „titis“. Takto sa familiárne nazývajú parížske deti ulice. Najtypickejšou postavou „titi parisien“ je postava od Victora Huga v jeho slávnych Les Misérables. Áno, je to slávny Gavroche.

 

Paris_november 2014 322Na ulici rue Damrémont, na ktorú počas svojich pobytov v Paríži chodím nakupovať do malého obchodu na rohu ulice, je pod nenápadnou bránou vedúcou k lekárskym laboratóriám malý raj „poulbotov“. Vstupná chodba je plná krásnych malieb titis na keramických obkladoch. Keď som celá natešená fotografovala tieto „poulbots“, do chodby vošla postaršia dáma, ktorá mi po pozdrave rozsvietila svetlo. Nádherný zážitok, ktorý ešte čakal na svoje zakončenie.

 

Po vstupe do metra Lamarck-Caulancourt sa predo mňa postavil malý „titi parisien“, s farebnou baretkou na hlave, v nohaviciach po kolená a nezbedne mi nastavil nohu. Musela som sa rozosmiať a myslím, že lepšie zakončenie objavovania „poulbots“ som si ani nemohla priať. Zázraky sa dejú všade okolo nás. Len im otvoriť oči a srdce.

 

 

Ľubica Šedivá

Od Fontaine de la Victoire na Place du Châtelet k Sarah Bernhardt

Paris_november 2014 418Človek v živote zažije veľa lások, má v živote rôzne sny a túžby, vášne či potreby. Na všetky tieto označenia, na všetky tieto slová sa dá odpovedať aj jedným slovom – Paríž. Lebo Paríž takým je. A nie je to len klišé. Rozmanitosť, ktorú Paríž ponúka, je tým lákadlom pre všetkých. Kultúrne, historické, vizuálne, gastronomické, duchovné či športové zážitky, to všetko ponúka Paríž. Stačí si len vybrať. Okrem Eiffelovky, Notre Dame, Sacré Coeur a mnohých ďalších známych pamätihodností, je tu veľa rôznych zaujímavostí, ktoré niekedy uniknú pozornosti okolo idúceho. A pritom, stačí sa len zastaviť a pozorovať. Len tak, precítiť Paríž.

 

Paris_november 2014 416Jednou z takých drobných zastavení môže byť aj Námestie Châtelet. Hoci je jedným z najrušnejších miest Paríža a len málokto sem cielene príde, dokonca aj ja osobne sa  vyhýbam prestupom či výstupom z metra v stanici metra pod námestím, ktorá je dôležitým komunikačným uzlom. Podľa niektorých informácií je najväčšou stanicou na svete a denne sa cez ňu prepraví viac ako pol milióna ľudí. Niekoľko liniek metra, RER vlakov, dlhé chodby a valiace sa davy ľudí ma jednoducho nútia k tomu, že ak potrebujem ísť týmto smerom, tak radšej vystúpim o stanicu skorej.

 

 

Ale predsa je to zaujímavé miesto a keď sa pozriete cez most Pont au Change, panoráma tejto fontány vás zaujme. A zaujme rozhodne aj jej inšpirácia Egyptom.  Fontána sa nazýva Fontaine de la Victoire alebo aj Fontaine du Palmier. Námestie, ktoré je nad týmto rušným podzemím, nie je síce  úplne pokojné, ale rozhodne nie je tak príšerne dopravne predimenzované. Vytvorené bolo na rozkaz Napoleona I. na mieste takzvaného veľkého Châtelet, ktorá bola starobylou pevnosťou s väzením počas starého režimu a zničená bola práve počas vlády Napoleona I. Grand Châtelet slúžila na obranu ostrova Cité a tiež ako súd a väzenie. Uväznený tu bol aj básnik Françoise Villon, ktorý však pred popravou uprchol z mesta. Pevnosť nechal v roku 1802 zbúrať Napoleon Bonaparte. Naproti pevnosti stával Malý Châtelet, väznica pre dlžníkov, ktorá bola zbúraná v roku 1782.

 

Toľko k histórii tohto miesta a teraz sa bližšie pozrieme na fontánu, ktorá námestiu dominuje. Bola postavená pod vedením inžiniera a špecialistu na hydrauliku Jean François Bralla. Fontána má tvar stĺpca zdobeného listami palmy – preto názov Palmier. Pri detailnejšom skúmaní objavíte vytesaný zoznam víťazstiev Napoleona, ktorý oslavuje víťazstvá v Taliansku, Egypte a v ďalších krajinách. Preto je aj fontána zakončená sochou víťazstva držiacou v rukách vavríny. Súčasná socha je už len kópiou. A viete kde je originál? Boli ste niekedy v záhradách Musée de Carnavalet v Marais? Práve tu môžete objaviť a obdivovať originál sochy, avšak bez jej pozlátenia. Ako vždy, všetko má v Paríži svoje súvislosti a zapadá do seba.

 

Počas druhej ríše bolo námestie rozširované a zmenené. A tak sa v roku 1858 celý monument presťahoval až o 12 metrov západne, aby sa nachádzal v centre nového námestia. Vtedy navrhol a pridal Gabriel Davioudov k fontáne štyri sfingy od sochára Henriho Alfréda Jacquemarta.

Paris_november 2014 421

Na základni stĺpu si všimnite štyri alegorické sochy, ktoré predstavujú bdelosť, spravodlivosť, rozvážnosť a silu. Atribúty týchto alegórií sú veľmi dobre rozpoznateľné. Kohút pre ostražitosť alebo had pre rozvážnosť. Sú vytvorené podľa alchymistických predstáv? La Force je oheň, la Tempérance  voda, la Prudence zem a la Justice vzduch. Uhádnete zvyšné dva?

 

Námestie je lemované dvomi budovami, v ktorých sídlia divadlá. Napravo od rieky stojí divadlo, v ktorom dlhé roky hrávala slávna herečka Sarah Bernhardt. Práve pre ňu tvoril nádherné plagáty Alfons Mucha (hovorili sme o ňom v potulkách po Paríži).

Divadlo od roku 1899 bolo riadené a  nieslo meno tejto úžasnej ženy až do okupácie Francúzska Nemeckom. Vtedy bolo premenované na Théâtre de la Cité, snáď kvôli židovskému pôvodu Sarah. Od roku 1968 nesie dnešný názov Théâtre de la Ville, mestské divadlo. Vraj dodnes v divadle existuje šatňa slávnej herečky, stále zariadená pôvodným nábytkom a osobnými predmetmi Sarah. Budova oproti je Théâtre de Châtelet, ktoré má v produkcii hlavne hudobné a tanečné predstavenia.

 

Paris_november 2014 440Na konci 19. storočia herečke ležal pri nohách celý Paríž. Božská – „la divine“ či zlatý hlas – „la voix d´or“, také boli jej prezývky. Bola najstaršou a nemanželskou dcérou matky, ktorá sama bola dcérou varietného podnikateľa židovského pôvodu. Matka pôsobila v Paríži ako kurtizána. Jej nevlastný a neznámy otec chcel, aby bola Sarah pokrstená a zverená do pestúnskej starostlivosti. Neskôr milenec jej matky zabezpečil, aby mohla navštevovať hodiny herectva v Comédie Française.  Od roku 1862 bola členkou Comédie Française ale pobudla tu len štyri roky, po sfackovaní kolegyne ju z divadla vyhodili.

 

Paríž ju miluje, hrá v Londýne, v Rusku, v Amerike, jej extravagantnosť a neskrotnosť okúzľuje. V roku 1914 dostala vysoké vyznamenanie Rád Čestnej légie a len o rok neskôr kvôli starému úrazu v kolene prišla o nohu. Na divadelných doskách, viacej menej už improvizovaných,  však stála až do svojej smrti v roku 1923. Jej pamiatke sa môžete pokloniť pri jej hrobe v 44. oddelení na cintoríne Père Lachaise. Okrem svojho hereckého umenia bola však známa ako excentrická a náladová hviezda. To však nič nemení na tom, že bola mnohostranne talentovaná herečka s krásnym hlasom, pohybovou elegantnosťou a temperamentom. Dokázala zvládnuť aj mužské úlohy.

 

Paris_november 2014 437Zašlé časy Sarah Bernhardt pripomína kaviareň na rohu námestia, ktorá nesie jej meno. Pokúste sa nájsť atmosféru doby, v ktorej herečka žila a pre ktorú Alfons Mucha tvoril nielen plagáty, ale navrhoval divadelnú výpravu, dekorácie a dokonca aj jej oblečenie, šperky, nábytok. Bude to však ťažké, lebo kaviareň neodráža štýl art nouveau a herečku pripomínajú len fotografie a plagáty, z ktorých ani jeden nie je od Muchy. Napriek tomu stojí za krátke posedenie nad pohárom dobrého vína a snívať o krásnych dobách secesie, kedy na doskách, ktoré znamenajú svet, stála táto unikátna žena, pre ktorú tvoril rovnako unikátny umelec Alfons Mucha.

 

S dobrou náladou sa vyberte na ďalšie potulky po Paríži, na ďalšie objavy  mesta, ktoré nekonečne milujeme. Nádherné objavy sú na každom rohu, stačí sa len pozerať, otvoriť oči a srdce.

 

Ľubica Šedivá


  Letenky Londýn   Letenky Paríž   Letenky do USA   Letenky New York   Letenky Dublin   Letenky Bangkok   Letenky Los Angeles
  Sex suero   Letenky Chicago   Letenky Philadelphia   Letenky Miami   Letenky Brusel   Letenky Zürich   Letenky Amsterdam
  Letenky Praha   Letenky do Moskvy   Letenka Kyjev   Letenky Barcelona   Letenka Madrid   Letenky Malaga   Letenky Alicante
  Letenky Palma Mallorca   Letenky Malta   Letenky Tenerife   Letenky Španielsko   Letenka Lisabon   Letenky Rím   Letenky Atény
  Letenky do Anglicka   Letenky Manchester   Letenky Oslo
  Letenky Varšava   Letenky Vancouver   Letenky do Kanady   Letenky do Austrálie   Letenky Sydney
Kontakty | Všeobecné obchodné podmienky | Ochrana osobných údajov | Partnerská spolupráca | Pracovné príležitosti | O spoločnosti
order Accutane finasteride online buyviagraonline2014.com buypillsonline2014.com cheap combivent cheap albendazole