„Byl pozdní večer, první máj, večerní máj, byl lásky čas…“ tak slovami básnika nám začal krásny mesiac máj. Konečne  jar prevzala plne svoju vládu nad prírodou a tak sa môžeme tešiť z príjemných dní, zelene a nádherných farieb okolo nás.

V Paríži sa prvý máj oslavuje ako deň, kedy všetkých, ktorých milujeme, obdarúvame kytičkou konvaliniek – muguet. Vo všetkých kvetinárstvach či priamo na stolíkoch vonku na uliciach, si môžete zakúpiť kytičky konvaliniek a obdarovať toho, koho máte radi.

V stredu 22., vo štvrtok 23. a v piatok 24. mája od 17,30 hodiny do 21,30 hodiny môžete na niekoľkých miestach degustovať francúzske dobroty len za 2 eurá za ochutnávku. Počas takzvaných „happy hours“ , ktoré budú vyhradené pre kulinárskych milovníkov Paríža, tak počas troch večerov môžete ochutnať za túto úžasnú cenu rôzne dobrôtky. Kulinárske dobrodružstvo nájdete takmer na každom rohu mesta, je jedno či je to ľavý alebo pravý breh, východ či západ. Je možné nájsť a objaviť až 160 rôznych ochutnávok, ktoré budú ponúkať reštaurácie, kaviarne, lahôdkarne či cukrárne. Objavíte tak všetky tajomstvá slaných či sladkých chutí. Na recepcii Hôtel de Ville bude možné vyzdvihnúť si niečo ako „happy hours pass“, ktorý vás bude sprevádzať po mestských častiach a pomôže vám vyhľadať to správne miesto. Tak čo? Vyskúšate?

Od 18. apríla do 7. mája od 21,15 hodiny a 22,15 hodiny prebieha úžasné 3D divadlo na múroch jednej z najkrajších stavieb Paríža a môžete tak zažiť nezvyčajnú úžasnú noc v Invalidovni. Výnimočné zmyslové 180 stupňové divadlo na 250 metroch fasády bude veľkolepým zážitkom. Nielen fasády budovy ale aj samotné nádvorie ožije touto inovatívnou technológiou. Bude rozprávať o Invalidovni, veľkých mužoch Francúzska ako Ľudovít XIV., De Gaulle či Napoleon. Každú noc v dvoch predstaveniach môžete zažiť veľkolepú show.

V apríli sa konala tiež jedna výnimočná udalosť v desiatom Parížskom obvode. Do 25. mája je možné zdarma navštíviť výstavu „Le Loxour – Palais du cinéma“ v budove radnice desiateho obvodu. Priatelia Luxoru tu zorganizovali výstavu plnú fotografií, archívnych dokumentov či programov a tak ponúkli verejnosti originálne, historické a tematické materiály, ktoré umožnia objaviť históriu Luxouru. Všetko je z nadšenia renesancie tejto budovy.  O čom hovoríme? Čo vlastne Loxour – Palais du cinéma je?

Zo stanice metra Barbés možno mnohých z vás upútala stará ošarpaná budova s egyptskou tematikou. Celé tri roky na týchto miestach prebiehala rekonštrukcia. Nový Luxour bol otvorený 18. apríla 2013. Palais du cinéma bude zase ponúkať rozmanitý program prístupný pre všetkých.

Luxor, situovaný na križovatke Boulevard La Chapelle a Magenta, je príkladom antickej architektúry 20tych rokov a jeho fasáda je neo-egyptská. Je to budova, ktorá je pozoruhodným príkladom architektúry medzi dvomi svetovými vojnami. Bol to práve v Alžírsku narodený  architekt Henri André Zipcy, ktorý vypracoval plány na budovu, ktorá mala nahradiť haussmannovskú budovu obchodného domu „Sacré Coeur Nouveautés“, ktorá tu do roku 1921 stála. Majiteľ kina musel mať rozhodne odvahu s jeho novou víziou. Kino dostalo meno po egyptskom meste Luxor.

Architekt Philippe Pumain, ktorý je dnes zodpovedný za obnovu Luxoru chce, aby kino bolo v rovnakom štýle pôvodného diela Zipcyho. „Stavba je vynikajúco navrhnutá, dobre funguje, netreba nič meniť, je to malé majstrovské dielo“ sú vyjadrenia súčasného architekta.

Kino Luxor bolo otvorené 6. októbra 1921. Na svoju dobu to bol obrovský komplex s 1195 miestami a s krásnymi mozaikami v egyptskom štýle. Úspech sa dostavil okamžite. Celý Paríž sa nahrnul do Luxoru a už v roku 1922 bol súčasťou skupiny Fournier Lutetia. Program ponúkal nemé filmy často sprevádzané orchestrom. Novinkou bolo predstavenia krátkych scénok a zábavy počas prestávok.

Dom bol propagovaný v tlači a podľa očitých svedkov pôsobil veľmi bohato. Všade boli alegorické egyptské postavy, plátno uzatvárali tri zamatové závesy v čiernej, červenej a modrej farbe. Balkóny boli bohato zdobené ako aj kazetový strop. Sklopné sedadlá boli z mahagónového dreva so zamatovým čalúnením. Kvetiny, chrobáky, kobry, okrídlený disk, to je len malý výpočet egyptských znakov a ozdôb.

V roku 1929 prevzala Luxor spoločnosť la Société des cinémas Pathé a oficiálne sa Luxor od roku 1930 nazýval Louxor-Pathé. Premietali sa tu najúspešnejšie filmy tej doby a celé mesto oslavovalo príchod hovoreného filmu, kedy v roku 1964 kino dostalo širokouhlý formát a nový zvukový systém.

V roku 1954 bola sála kina renovovaná spoločnosťou Pathé. Neo egyptský štýl bol zmenený na neo grécky. Prichádza čiernobiely film série B.

V roku 1970 a v osemdesiatych rokoch sa mení publikum ako aj samotná štruktúra obyvateľov v tejto časti Paríža.

Riaditeľ Pathé pán Jean Pierre Lignon, ktorý v Luxore pracoval od roku 1976, spomína na „krásne spomienky, hoci skúsenosť bola tvrdá“. V kine sa dialo kadečo. Nakoniec hodnota budovy dostala prednosť pred produkciou filmov.

V roku 1981 boli fasády a strecha budovy zahrnuté do doplnkového zoznamu historických pamiatok Paríža. Jedine táto registrácia ochránila Luxor pred jeho zbúraním. V roku 1983 sa Pathé odtrhlo do Luxoru a v roku 1985 budova len tesne unikla drastickej zmene fasády. Nakoniec sa v roku 1987 zatvárajú dvere Luxoru, za gay klubom, a začalo sa dlhé obdobie spánku.  25.6. 2003 budovu Luxoru odkúpilo mesta Paríž od spoločnosti Tati.

Združenie priateľov Luxoru však zmobilizovalo svoje sily a snaženia, výsledkom čoho bolo, že 8. januára 2010 bolo vydané stavebné povolenie na rekonštrukciu budovy. V prvom kvartáli roku 2013 zrekonštruovaný Luxor otvoril opäť svoje dvere verejnosti. Parížu pribudol ďalší obnovený kus histórie mesta.

Vychutnávajte si májový voňavý a farebný Paríž, túlajte sa po uliciach, parkoch a tešte sa z krásneho jarného Paríža.

Ľubica Šedivá

foto: Luxour – paris.fr

Námestie Svornosti, Place de la Concorde je jedným z najznámejších a zároveň najväčších parížskych námestí na pravom brehy rieky Seiny. Do námestia ústi viacero parížskych tried a ulíc, medzi ktorými ležia známe záhrady Tuileries. Z nich sa na námestie vchádza impozantnou pozlátenou bránou. Pre mňa je toto námestie jedným z mojich „miest“ Paríža, ktoré rozhodne nikdy neobídem a pohľad na námestie od Orangerie je už takmer rituálom.

Milujem fotografovanie tohto námestia, milujem len tak sedieť na zelenej stoličke a pozorovať čulý ruch, ktorý tak živo pulzuje na námestí.

Pôvodne sa námestie začalo stavať v roku 1754 ako Námestie Ľudovíta XV. V ďalších rokoch 1792 až 1795 nieslo názov Námestie revolúcie. Kým sa stalo tým, čím je dnes, dopravnou a turistickou tepnou mesta, nasiaklo množstvom krvi. Kráľovskú jazdeckú sochu Ľudovíta XV. nahradila gilotína, ktoré okrem obyčajných ľudí, či dokonca vodcov revolúcie (Danton, Desmoulins, Robespierre), pripravila o život aj kráľa Ľudovíta XVI. a jeho manželku Máriu Antoinettu. Na Námestí revolúcie sa konalo asi najviac popráv v dejinách Paríža. Počas leta roku 1794 bolo v jedinom mesiaci popravených viac ako 1300 ľudí.

V roku 1826 námestie opäť zmenilo svoje meno na Námestie Ľudovíta XVI. a o štyri roky neskôr už dostalo dnešné, snáď definitívne, pomenovanie Place de la Concorde. Dnes je námestie živým parížskym priestorom, s neutíchajúcou dopravou a obdivom turistov. Veď námestie je v tesnej blízkosti najatraktívnejších turistických miest a tým pádom aj námestie získava na svojej atraktívnosti. Pohľad na toto námestie je pre mňa jedným z najobľúbenejších. Je dokonalé. V popredí vidíme egyptský obelisk, kostol Madeleine, Hôtel de Crillon, Bourbonský palác, fontány.
Aj jeho veľkosť je impozantná, je dlhé až 359 metrov, široké 212 metrov a obelisk uprostred je 23 metrov vysoký. Dominuje mi zlatý pyramídový hrot, ktorý však bol osadený až v roku 1998. Mala som to šťastie, vidieť obelisk ešte bez tejto zlatej ozdoby.

Tak poďme sa bližšie pozrieť na Place de la Concorde. Jeho rozmery už poznáme, ako aj výšku obelisku. Jeho hmotnosť je vraj až 230 ton a je vyrobený z ružovej žuly z Asuánu. Paríž ho získal darom od egyptského miestokráľa Muhammada Aliho v roku 1836. Vznik obelisku sa datuje až do roku 1300 pred Kristom a pochádza z chrámu faraóna Ramsesa II.    v Luxore. Dodnes jeho opustené dvojča stojí v Luxorskom chráme. Obelisk je teda svojim vekom najstaršou pamiatkou v Paríži. Pôvodne mali prísť obidva obelisky do Paríža. Na prevoz bola prenajatá špeciálna loď, ktorá vyplávala z Toulonu v roku 1831. Do Paríža bol privezený až v roku 1834 po Seine. Kráľ Ľudovít Filip rozhodol, že obelisk bude stáť uprostred Place de la Concorde. Slávnostné vztýčenie obelisku bolo v roku 1836 za pomoci zdvíhacích zariadení, celý postup je vykreslený na podstavci obelisku. Pôvodný staroveký podstavec vyzdobený paviánmi je uložený v Louvri. A čo darovalo mesto výmenou za obelisky Egyptu? Hodiny, ktoré zdobia citadelu v Káhire.

Druhý obelisk symbolicky vrátil Egyptu behom svojho prvého volebného obdobia prezident Francois Mitterand (1990).
Z dvoch strán obelisku stoja dve fontány. Hittorff, študent neoklasicizmu na École des Beaux-Arts, študoval architektúru fontán aj v Taliansku. Obidve fontány zobrazujú tému riek a morí. Pôvodné návrhy však boli až na štyri fontány. Tentoraz v tom neboli financie, ale dodávka vody by nepostačovala pre štyri nové fontány.

Fontána riek na severe, je venovaná riekam, s alegorickými postavami Rhôny a Rýna, veľké postavy predstavujú úrodu Francúzska: zber kvetov a plodov, pestovanie hrozna, pšenice, vzdáva hold námornej navigácii, obchodu na riekach Francúzska, poľnohospodárstvu a priemyslu.
Južná fontána, fontána morí, predstavuje moria – Atlantik a Stredozemné, predstavujú sa tu výrobné odvetvia mora: zberajú sa koraly, výlov rýb a mäkkýšov, zbieranie perál. Fontána má vzdávať česť námornému obchodu a priemyslu Francúzska. Triton a Nereids držia ryby, ktoré chrlia vodu. Pocta vodám aj vďaka blízkosti Hôtel de la Marine – ministerstvu námorníctva. Na sochách pracovalo viacero umelcov.

Voda sem priteká z Canal de l´Ourcq. Fontány boli starostlivo navrhnuté tak, aby voda prúdila rovnomerne samospádom. Malý kanál ukrytý vo vnútri zmierňuje prietok vody a v 20. storočí bol gravitačný systém nahradený čerpadlami. Mala som to šťastie vidieť rekonštrukciu fontán, ktoré boli úplne rozobrané v roku 2000.

Dva impozantné kone, ktoré strážia po oboch stranách vstup na Champs Elysées, sú len replikami súsošia „Kone z Marly“. Mramorové originály nájdete na dvore Marly ako inak v Louvri.

Rozhodne nesmieme zabudnúť na osem sôch symbolizujúcich francúzske mestá: Bordeaux, Brest, Lille, Lyon, Marseille, Nantes, Rouen, Strassbourg.

Tak vitajte na Place de la Concorde.

Ľubica Šedivá

Jednoznačná dominanta Paríža. Len ťažko nájdeme človeka, ktorý by nepoznal štíhlu siluetu tejto veže. Madam či mademoiselle? Po novom asi “madam”. Je stále mladá a stále tak chic.
Vo svojom denníku od svojho zrodenia si zapisuje rôzne udalosti.

Také ako napríklad 21. august 1944, kedy SS divízia v Paríži obdržala od Adolfa Hitlera prísny rozkaz, aby bol zničený „symbol Paríža“. A tak nikto nezaváhal, že je to práve Eiffelovka a muži, po ktorých zostávali po celej Európe len hromady trosiek, odviezli výbušniny k Eiffelovke. Všetky štyri nohy boli podmínované. Len zázrakom povstalci pod vedením komunistického plukovníka Rola-Tranguyho zabránili  jej zničeniu.

Stojaca Eiffelovka bola odpoveďou na nepríčetný rev Hitlera a stále stála tak, ako v roku 1889, kedy bola po 18tich mesiacoch prvý raz otvorená. Tento čas výstavby ako aj toto pracovné úsilie zvládlo len 199 robotníkov. Celá stavba nikdy nepotrebovala viac ako 250 zamestnancov. A nikdy tu neprišlo k žiadnemu úrazu.
A tak v tento deň, 24.2.1889 vystúpalo prvých 15 ľudí po 1789 schodoch – rovnaký počet s letopočtom Veľkej francúzskej revolúcie. Dochovalo sa veľa záznamov o otvorení veže, ale o tom, čo si myslel Gustave Eiffel nemáme nič. Škoda. Veď stále nebola zabudnutá ohromná kampaň proti tomuto najväčšiemu priemyselnému dobrodružstvu a prejavu obrovskej technickej odvahy. Napriek tomu už len po pár metroch stavby, 47 známych umelcov začalo protestovať proti tomuto „znásilňovaniu“ mesta.

Gustave Eifffel mal obrovské šťastie, že stavbu podporoval a hlavne ju považoval za uskutočniteľnú a dokonca výnosnú, minister priemyslu Jules Lockroy. Eiffel však dokázal byť nielen geniálnym inžinierom, ale aj zodpovedným podnikateľom a obozretným finančníkom. Predpokladané náklady na vežu boli 8 miliónov frankov, skutočné len 7.799.501 frankov a 31 centimov. Za prvý rok vežu navštívilo dva milióny návštevníkov a tak už za rok bola takmer celá zaplatená. Celá stavba bola unikátna, nielen len jej výsledok. Videli ste už niekedy na fotografiách či záberoch stavby Eiffelovky lešenie? Uvedomili ste si niekedy tento detail? Stavba bola realizovaná bez lešenia, len s použitím stlačeného vzduchu.

Výpočet odporu materiálu pri rýchlosti vetra až 50 m za sekundu mal zaručiť, že stavba odolá aj orkánu. Eiffelovka vietor tak skrotila, že aj v búrke je odchýlka tretieho poschodia iba 12 centimetrov. Nepriateľom je však slnko a vysoké teploty. Ak je veľmi horúco, hlava veže sa vychyľuje až o meter a opisuje elipsu a tiež nám veža vyrastie až o 15 centimetrov.

Ale je to štíhla dáma, s hmotnosťou len 7 000 ton, zatiaľ čo železná konštrukcia Empire State Buildingu váži až 52 000 ton. Hmotnosť Eiffelovky je tak rozložená, že tlak na zem je ako keby tam stál len 9 metrový kamenný múr.
Ale vráťme sa k jej otvoreniu pre širokú verejnosť, dňa 15.5.1889. Za týždeň všetky poschodia zdolalo 29 992 ľudí. V deň jej 75. narodenín je veža de Gaullom vyhlásená za historickú pamiatku. To už bola známa v celom svete. Život stavby začal a pokračoval roky, začiatok bol dramatický ako aj mnohé ďalšie veselé či smutné príbehy, ktoré sa odohrali. Patrí sem rozhodne aj obchod s Eiffelovkou a jej predaj. A mnohé iné udalosti, ktoré nasledovali aj po roku 1909, kedy vypršala zmluva medzi Spoločnosťou Eiffelovej veže a parížskou radnicou ( Eiffel mal povolenie na jej 20 ročné prevádzkovanie). A tak tých, čo navrhovali jej zbúranie nebolo zrovna málo. Vež zase zachránil pokrok. Gustave Eiffel dal vežu veľmi prezieravo k dispozícii armáde, ktorá tu namontovala antény a zriadila telegrafnú stanicu. A takto sa aj podarilo zachytiť šifru, ktorá odhalila slávnu špiónku Mata Hari.  Stretnutie Edisona s Eiffelom nám dodnes na III. poschodí pripomínajú voskové figuríny.

Veža bola a je technicky dokonalá. Zažila len jedinú katastrofu, keď v roku 1940 do Paríža vtiahli nemecké vojská, všetky výťahy prestali jazdiť. Stačil šikovný údržbár a šraubovák. A v takomto režime „poruchovosti“ to zostalo takmer po celú vojnu.
Po vojne, kedy ľudia nielen oslavovali víťazstvo, ale hlavne život, sa ako keby vrece roztrhlo s rôznymi rekordmi a priam šialenosťami. V roku 1945 napríklad preletelo lietadlo medzi piliermi, zrodili sa súťaže v behu do schodov, jazda dolu na bicykli, z veže sa skákalo na padákoch. Veď si len spomeňte na májový deň , keď na obrovskú špeciálnu rampu z prvého poschodia zoskočil svetový inline šampón Taig Khris. Od 30 metrovej rampy ho delil 10 metrový zoskok zo železnej lady, ktorá lákala a stále láka mnohých k rôznym rekordom. Či šialenostiam?

Za tvárou Eiffelovky je však aj tvrdá práca. Dámy, veď my dobre vieme, aká práca je udržať si vek či skvelú vizáž. A tak o jej krásu a údržbu sa stará 40 technikov a montérov. A použité techniky sa vôbec nemenia. V roku 1984 skončila veľká omladzovacia kúra Eiffelovky. Boli vymenené výťahy, rozobralo sa vnútorné schodisko, zmizli zelené závoje ochranných sietí. A tak ju tu máme stále, túto železnú dámu. Jednoducho SYMBOL.

Rozhliada sa nad Parížom a dávno  už prekročila storočnicu. Jej večerný reflektor dozerá na nočný Paríž, jej svetlá fascinujú, jej konštrukcia udivuje.

Keď sa zotmie, začne žiť svoj „zlatý“ trblietavý čas a toto nočné divadlo je stále pre ľudí fascinujúcim predstavením.
Tak au revoir, madam ….

Ľubica Šedivá

Poznámka:
•    Vstupné na vežu sa dá objednať a uhradiť na deň a hodinu priamo cez internet, vyhnete sa dlhému čakaniu v rade           http://ticket.toureiffel.fr/
•    352 osvetľovacích reflektorových projektorov boli zrekonštruované s cieľom zníženia spotreby elektrickej energie o viac ako 30%
•    Všetky údaje, rozmery, odchýlky, hmotnosť, výška, počty, ktoré tu uvádzam sa môžu líšiť, na internete je veľa odkazov na Eiffelovu vež, s rôznymi údajmi a počtami, záleží, odkiaľ sa čerpajú informácie, z akého zdroja, ktoré sa rozchádzajú, ja poznám tieto a preto ich neporovnávajte s inými, môže tu byť iný údaj
•    Vstupné pre mladých do 26 rokov nie je zdarma, ako v mnohých iných pamiatkach, je možné si len uplatniť zľavu
•    Časť pôvodného schodiska (výška skoro 8 metrov, 40 schodov) bola v r. 2009 vydražená za 105.400 €